Kapitola:
Pridaná: 5.1.2012, 20:49:06
Čítaná: 1252×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle
Stručný dej: Život mladého Toma Riddla od jeho čias v sirotinci.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Pani Colová 2 » Tom? 3 » Vyber si... 4 » Rodinná súdržnosť?

pokracovanie riddlovho pribehu :)

Práve odišiel. Páčil sa mi jeho pohľad keď som mu povedal, že sa rozprávam s hadmi. Colová mu zrejme povedala o mojich, ehm... menších priestupkoch. Vyzeral na to. Ale to je jedno, je tu niečo dôležitejšie. Som čarodejník!

Vedel som, že som iný, ale až takto? Určite to mám po otcovi. Keby moja mama bola čarodejnica nezomrela by. Zachránila by sa a nemusel by som trčať tu, v tejto príšernej diere, kde nemám žiadne súkromie. Ach, zase za mnou ide...

„Tom?“ strčila svoju hlavu cez dvere a pozrela na mňa. Keď som bol menší, mal som ju rád. Teda myslím. Potreboval som ju, no teraz... všetko sa mení. „Pozdával sa ti pán Demblidor?“ bolo z nej cítiť gin alebo čo to ona pije. „Myslíte Dumbledore? Áno,“ nemal som chuť sa s ňou zabávať. Dumbledore mi dal nejaké ich peniaze. Chcel som ich podrobne preskúmať.

No ona vošla. Sadla si na posteľ a pozerala na mňa pohľadom, ktorý asi mal byť rodičovsko-starostlivý. Neviem. Nikdy o mňa nikto starosť nemal a rodičov nemám. „ Tom, si si istý, že chceš... ehm... odísť do tej školy? Nemusíš to....“ naštvala ma. „Pani Colová. Ja chcem,“ nemal som chuť na túto konverzáciu. Ale tejto žene to dochádzalo asi ako mojím topánkam. Niečo ešte hovorila, no už som ju nepočúval. Po chvíli odišla. Odvtedy sa so mnou nerozprávala. Asi jej to už došlo. Že nie som obyčajný ako tieto decká. Že som čarodejník.

Blížil sa koniec augusta a podľa listu som sa mal dostaviť do školy 1. septembra. Podľa Dumbledorových inštrukcií som sa dostal do Šikmej uličky. Prvý pohľad bol šokujúci. Bol to iný svet. Všetci tam boli takí... magickí. Ticho som obdivoval každý jeden výklad obchodov. Bohužiaľ som skončil iba tam, kde som si mohol kúpiť veci z druhej ruky, keďže som nemal veľa peňazí. Kúpil som všetko, čo som podľa zoznamu potreboval. Chcel som viac. Nemohol som sa nabažiť atmosféry čarodejníckeho sveta.

Keď som povedal svoje meno, v žiadnych očiach sa neobjavil záblesk poznania. Nikto nepoznal meno Riddle. Buď môj otec nebol až taký známy alebo... nie. Proste ho nepoznali. Nemusí sa každý s každým poznať.

A potom to prišlo. 1.september. Mal som ísť na nástupište. V sirotinci sa nikto nič nepýtal. Pani Colová sa na mňa len pozrela, otvorila ústa, že niečo povie, no nakoniec ma len potľapkala po pleci a išla ďalej. Na stanicu som išiel sám, už som bol zvyknutý. Opäť som trafil. Bol som jediný, kto tam nikoho nemal. Nevadilo mi to, som rád sám. Samota bola jediný luxus, ktorý som si mohol dovoliť.

Našiel som si opustené kupé a sadol som si. Vonku sa dojímavo lúčili rodičia s deťmi. Ani to so mnou nepohlo. Ach, akí boli hlúpi. Veď majú pred sebou rok plný mágie! Čo tam po rodičoch, ktorých uvidia kedykoľvek? Mali ešte 5 minút. Ešte nikdy neubehli tak pomaly. Vlak sa konečne pohol a ja som sa spolu s ostatnými rútil v ústrety najlepšiemu roku svojho života- života na Rokfotre.

[ » na začiatok « ]