 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella21. kapitola: Následky21. kapitola Následky
„Aella, vstávaj!“ „Nechaj ma. Veď je sobota.“ „Nie je. Dnes je pondelok.“ „Lily, nechaj ma tak. Som unavená. A dnes JE sobota.“ „Aella, okamžite vstaň, inak prídeš neskoro na hodinu!“ „Lily. Choď preč. Som unavená!“ „Aella, neodídem, kým nevstaneš. Slughorn ťa nechá po škole!“ „Mňa ten slizák nezaujíma! Lily...ak hneď neodídeš, ublížim ti.“ „Aella, je pondelok, máme elixíry. VSTÁVAJ!“ „Dobre. Toto ti neodpustím, Evansová.“ Pomaly som sa vyhrabala z postele. Neviem, či Lily preskočilo, alebo čo, ale rozhodne bola sobota. Keď som už stála pri posteli, pozrela som sa na kalendár a skoro som skolabovala. Naozaj bol pondelok. „Lily! Ja som zaspala dva dni!“ „Aella...nevypila si toho trochu veľa?“ No...vypila, ale to ešte neznamená, že neviem, aký má byť deň. „Lily...v piatok sme boli vonku, prišli sme do hradu a zaspali sme. Potom som sa zobudila a...je sobota!“ „Povieš jej to ty?“ spýtala sa Lily Alice. Alice prikývla a povedala: „Aella, nespala si dva dni.“ Mala čo robiť, aby sa nerozosmiala. „V piatok sme boli síce vonku, ale ráno v sobotu bol zápas a Chrabromil vyhral...tak sme oslavovali...asi ti to nespravilo dobre, pretože si bola ešte trochu opitá z piatka...“ Vtom mi to došlo. Veď si predsa pamätám ten zápas...James chytil ohnivú strelu po piatich minútach...potom tá oslava a potom....nič. „No...dobre, ale...nepovedzte mi, že som bola mimo aj v nedeľu!“ „No...nie. Nedeľu si naozaj celú prespala.“ zachichotala sa Lily. Rezignovala som. Musela som najprv stráviť fakt, že som JA pila alkohol. A...a videl ma tak Remus! Dobre...už nikdy nevyjdem z izby. Zavriem sa tu a budem posielať úlohy po sove... Potom som si uvedomila, že som prespala deň, ktorý som mala na učenie. Nemala som úlohu z Rún, ani z Elixírov... „Baby, sľúbte mi, že mi už nikdy nedovolíte piť.“ Obe sa zasmiali, no súhlasili. „Aella...keď niečo nevieš, tak to nerob.“ počula som za sebou hlas. Bol to James. Hlavu mal vo dverách našej izby a kývol na Lily, aby k nemu prišla. Alice zdvihla obočie a spýtala sa ma: „Čo to má znamenať?“ Pokrútila som hlavou, akože neviem a pobrala som sa zhľadúvať všetky učebnice, ktoré dnes budem potrebovať. Predsa len musím zísť dole do klubovne a potom na raňajky a potom do triedy...Len keby ma tak strašne nebolela hlava! Mimochodom, bola polovica februára a teda už bolo dávno po prázdninách. Počas posledného mesiaca a pol sa nestalo nič, čo by stálo za zmienku. „Dobré ránko, Šípková Ruženka!“ zvolal Sirius hneď, keď ma uvidel prichádzať do klubovne. „Nekrič tak!“ Fakt nemusel tak revať. „No tak, Aella...to si ešte musíme zopakovať! Tancuješ celkom dobre. Lenže teraz sa ten stolík nedá opraviť...“ „Čože? Ja som tancovala na stole?“ „Len som žartoval!“ rozosmial sa Sirius. Vyslúžil si za to riadny buchnát do ruky. Takto ma strašiť! „Aella...mohla by ste na slovíčko?“ objavila sa v klubovni Lily. Práve zišla zo schodov vedúcich do chlapčenských izieb. „Dobre, ale...povieš mi to cestou na raňajky. Som strašne hladná.“ To by nebol Sirius, keby ma ešte nepodpichol: „To vieš, po opici má človek pocit, že zje aj slona. Najmä keď potom celý deň prespí.“ Cestou do Veľkej siene sme stretli Franka. Alice hneď išla s ním a ja som pomaly kráčala s Lily. „Čo si mi to chcela povedať?“ „Rozišli sme sa s Jamesom.“ Ale...ona sa usmievala. „Ako to? Prečo? Lily, veď ste boli takí zlatí!“ Dúfala som, že sa rozišli v dobrom. Nemala som náladu počúvať o ich hádkach – hlava ma bolela dosť aj bez toho. „No...vieš...my sme sa rozhodli, že bude lepšie, ak budeme len kamaráti.“ „Lily...ako to?“ „No...vlastne...išlo o to, že sme sa nemali o čom rozprávať. A bozkávať sa tri hodiny v kuse je dosť únavné...aj keď...celkom príjemné. “ „Aha...a...bolo to vaše spoločné rozhodnutie?“ „Pravdaže! Dohodli sme sa, že na všetko zabudneme. Bol to proste zlý nápad. To naše chodenie. A okrem toho...nebavilo ma stále skrývať sa. Ale dobre, že sme to nepovedali všetkým. Potom by si každý myslel, že som len jeho ďalšie dievča.“ „No...ale neuraz sa...a nebola si?“ „Bola, ale vieš o tom iba ty.“ Lily sa uškrnula a už nič viac nepovedala. „Lily...ale teraz sa už nebudete hádať, že?“ „Dúfam, že nie. Vieš, on nie je taký hlupák, ako som si myslela...len keď je so Siriusom, správa sa ako malé decko.“ „Mne to hovor. Keď sú všetci traja spolu...“ Cestou sme rozoberali všetky hlúposti, ktoré chalani narobili a celkom sme sa na nich zabávali. Vo Veľkej Sieni bolo plno ľudí. Keď sme vošli, mnohí sa otočili ku mne a zakývali mi. Ozval sa aj piskot a ja som sa zhrozene obzrela za Lily. „Potom ti poviem.“ zašepkala a viedla ma k nášmu stolu. „Lily! Čo sa stalo na tej oslave?“ spýtala som sa zdesene, keď sme sa usadili. „Chceš počuť pravdivú, alebo upravenú verziu?“ „Radšej tú pravdivú.“ Lily sa najprv zasmiala a potom sa pustila do rozprávania: „Takže...na tej oslave si to asi trochu prehnala s pitím,“ Trochu? Podľa mňa že dosť, keďže predtým som nikdy nepila... „a potom si vážne tancovala, ale nie na stole...len si spravila také malé...hm...divadielko... a...myslím, že si chcela predviesť niečo ako...“ „Lily...čo som spravila! Len nepovedz, že som sa začala...“ „Nie! Neboj sa, všetko oblečenie si mala na sebe. Len...“ „Lily, okamžite mi to povedz a nešetri ma.“ „Skrátka si sa vrhla na Remusa a začala si ho bozkávať a pravdepodobne by si sa dostala aj ďalej, keby nebol triezvy a neodviedol ťa preč.“ Prepána! Tak ja som skoro znásilnila Remusa! A pred zrakmi všetkých Chrabromilčanov! Ok, sťahujem sa do Grécka. Alebo nie! Tam by ma našli...idem na Sibír! „Aella, kam si sa vybrala?“ spýtala sa Lily, keď videla, že vstávam. „Na Sibír, ale nikomu to nehovor.“ „Neblázni, veď to nič nebolo...o pár dní sa na to zabudne.“ „Lenže ja tých pár dní budem musieť chodiť po hrade!“ „Neboj sa, nikto si na to nespomenie...možno...možno by sme mali povedať chalanom, nech...neviem...nech spravia niečo horšie...aby sa zabudlo na toto.“ „Horšie? Niečo horšie? Akože čo? Veď som skoro znásilnila Remusa!“ „Aella...ak nechceš, aby to vedeli aj tí, čo to ešte nevedia, tak buď tichšie.“ Mala pravdu. Začali sa po nás obzerať aj iní študenti. „Dobre, odchádzam.“ „Ale...nie na Sibír, že?“ „Nie, idem na elixíry.“ Keď som vychádzala, narazila som na Remusa. Vystrašene som sa naňho pozrela a trielila som do podzemia, kde sme mali mať hodinu. „Aella, stoj!“ kričal za mnou. Obzrela som sa. Lily som nikde nevidela, myslela som si, že ide za mnou, ale nie...takto ma zradila. Ale zastavila som a čakala som, kým ku mne príde Remus. „Tak...povedz to. Rozchádzame sa, že? Dobre...tak...bolo mi s tebou fajn...dúfam, že si nájdeš nejaké iné dievča.“ Otočila som sa a odchádzala som. Vlastne...chcela som odísť, ale Remus ma chytil za zápästie. „Môžem k tomu povedať niečo aj ja?“ „Nech sa páči.“ „Takže...neviem, kde si prišla na to, že sa chcem s tebou rozísť, ale rozhodne to neplánujem spraviť.“ „Remus, ale keď ja som ťa skoro...“ „To...to nevadí.“ Vážne vyzeral, že sa čoskoro rozosmeje. „Bolo to zlaté.“ Teraz sa už fakt smial. „Zlaté? Veď som zosmiešnila teba aj seba.“ „No...aspoň sme sa nenudili, že?“ „Ja neviem. Ja si to nepamätám.“ povedala som potichu a sklopila som oči. Začínalo mi byť do plaču a nechcela som, aby to Remus videl. On mi však zdvihol hlavu a pozrel sa mi rovno do očí(z ktorých sa, mimochodom, už valili krokodílie slzy). Potom ticho povedal: „Ale ja si to pamätám. A hoci si nebola celkom triezva...tak sa môže bozkávať len niekto, kto ľúbi.“ Rýchlo som ho objala. Nechcela som byť už nikdy opitá, nikdy som nechcela alkohol ani vidieť, ani naňho myslieť. Chcela som tu ostať, v tomto studenom podzemí, v Remusovom náručí...Ako som mohla vôbec uvažovať nad odchodom? Na Sibír! Kde je taká zima! Keď tu mám niekoho, kto spôsobí, že aj v tej najväčšej zime mi je teplo ako v júli... „Remus...prepáč...už nikdy to nespravím.“ šepkala som medzi tým, ako ma bozkával. Kiež by nebola teraz hodina! Vôbec som nechcela ísť na elixíry. Rozmýšľala som nad tým, že sa ulejem, ale Remus to rázne odmietol.
Celý týždeň som nemohla ísť po chodbe bez toho, aby na mňa niekto neukazoval prstom, alebo si o mne niečo nešepkal. No keďže som nikdy nebola sama (Lily a Alice si asi povedali, že potrebujem akúsi telesnú stráž), tak mi to bolo celkom jedno. V piatok bol spln, takže sme ostali s babami sami. „Čo budeme robiť?“ spýtala som sa. Všetky sme boli v izbe a nudili sme sa. „Neviem...čo takto...hm...neviem. Nič ma nenapadá.“ povedala Alice. „Môžeme ísť do kuchyne. Mám chuť na čokoládový zákusok.“ „A ako sa tam asi dostaneme. Veď nevieme, kde je.“ „Ty si asi zabudla, že minulý rok som tam strávila dva týždne.“ No hej, zabudla som. „Tak ideme.“ Ku kuchyni sa šlo cez Vstupnú halu, pod schodmi sa zahýbalo doľava a potom po širokej kamennej chodbe plnej obrazov s jedlom. Zastavili sme pri jednom, na ktorom bola misa s ovocím. Lily pošteklila hrušku, tá sa začala chichotať a skrúcať a potom sa zmenila na kľučku. My s Alice sme od údivu otvorili ústa, no Lily vošla do kuchyne a ani si nás nevšímala. Až potom, keď si uvedomila, že nejdeme za ňou, obzrela sa a potiahla nás za ruky. Kuchyňa bola obrovská ako Veľká sieň. Plno domácich škriatkov sa nám ukláňalo, no ja som si všimla osobu, ktorá nebola domáci škriatok. Bol to chlapec, taký starý ako my, mal čierne vlasy a...volal sa Severus Snape. Sedel v zadnom kúte miestnosti, v ruke mal tanier s koláčmi, no vôbec nejedol. „Severus, čo tu robíš?“ spýtala som sa udivene, keď som k nemu prišla. „Ach, ahoj...no...sedím.“ bol nezvyčajne bledý a akýsi nervózny. „Čo sa ti stalo?“ Prisadla som si k nemu a pozrela mu do tváre. „To by si nepochopila...niečo som spravil...a nejde to vziať späť...neviem, či to vlastne chcem. Vieš...spravila si dobre, keď si odmietla tú moju ponuku.“ No...tak...ja som na tú ponuku totiž úplne zabudla. Teraz som si však spomenula, že Severus sa bál už predtým. Možno mu nešlo o to, aby mi pomohol...možno chcel pomôcť sebe. Mať pri sebe niekoho, komu verí...koho sa nebojí a kto mu pomôže, ak sa stane niečo zlé. Zrazu som k nemu pocítila takú hlbokú ľútosť, že som ho musela hneď objať. Zdesene sa na mňa pozrel a povedal: „Čo to robíš?“ „No čo asi? Snažím sa ti pomôcť.“ „Mne už nepomôžeš.“ Vstal na odchod. Potom sa obzrel a povedal mi: „Počul som o tej sobote,“ no super...je vôbec ešte niekto, kto o tom nepočul? „Myslím, že na to čoskoro všetci zabudnú. Na tvojom mieste by som sa tým netrápil.“ A odišiel. Možno nebol až taký zlý. Mala by som sa s ním raz poriadne porozprávať. No teraz nebol čas na úvahy o Severusovi. Lily a Alice na mňa už kývali a škriatkovia pred nimi im dávali do rúk misy s ovocím a tácky s koláčmi. „Spravíme si malý večierok.“ zahlásila Lily. „Tak so mnou nerátaj. S večierkami som nadobro skončila.“ povedala som a obe sa začali smiať.
* * *
Pravdepodobne sa teraz pýtate, prečo sa James a Lily rozišli. Ak sa to však nepýtate, máte smolu, lebo to aj tak poviem(resp.napíšem). z jednoduchého dôvodu: Nechcela som, aby sa hádali, ale rok tajiť nejaký vzťah...to by ich straaaašne vyčerpalo a okrem toho...chcela som sa čo najviac priblížiť ku knihe, takže tak. Nebojte sa, oni sa dajú znova dokopy. Ešte niečo k celkovému obsahu: Táto kapitola je taká trochu moralizujúca. Jej odkaz je veľmi jednoduchý: nepite alkohol, pretože je to metla ľudstva! Alebo...ak chcete, tak pite, mne je to vlastne jedno, len to nepreháňajte. Inak...nepísala som to podľa vlastnej skúsenosti, ale inšpirovala ma kamarátka, ktorá sa ráno po Silvestri zobudila vo vani (bola mokrá, takže sa asi sprchovala oblečená) a nepamätala si, čo celý večer robila. A ešte niečo: názov tej kapitoly sa nevzťahuje iba na Aellu, ale aj na....tararáááá...na Severusa. Viete...bolo mi ľúto, že som z neho spravila takého hlupáka. Mám ho celkom rada, takže sa to teraz snažím napraviť. To je už fakt všetko. Končím. Majte sa. (s tými pokecmi to už trochu preháňam, že?) J.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|