 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella20. kapitola: Najlepšie Vianoce20. kapitola Najlepšie Vianoce
„Tak pôjdeme do toho Rokvillu?“ spýtal sa ma Remus už asi po stý krát. Bol piatok a zajtra mal byť výlet do dediny, no mne sa vôbec nechcelo ísť. Darčeky som nakúpila v stredu, keď nám páni Námesačník, Červochvost, Tichošľap a Paroháč pomohli vyjsť von z hradu. „Remus....veď sme tam boli cez týždeň.“ „A to vadí?“ spýtal sa hlas za mnou. Sirius. „No...mňa nebaví chodiť niekam takmer každý deň. Tie výlety mali byť...niečo ako odmena a teraz...je to už...také obyčajné. Všetci sa vždy tešia, keď tam môžu ísť, ale my sme tam boli už milión krát.“ „Ako chceš. Ale čo tu budeme robiť?“ „Veď ak chceš, môžeš ísť.“ „Aha! Takže je ti jedno, že pôjdem?“ spýtal sa Remus s prižmúrenými očami. Vedela som, že len žartuje. Dobre vedel, že som rada, keď je so mnou. „Presne tak. Je mi to úplne jedno.“ zasmiala som sa. „Prepáč, Sirius, my nikam nejdeme.“ uškrnul sa Remus na Siriusa. „Baby!“ vyprskol jedovito. „Vy ste hrozné!“ „Tak si nejakú nájdi aj ty! A nie len takú na dva dni.“ „Jasné...a načo by mi asi tak bola?“ „Sirius...ak ti toto musím hovoriť ja, tak fakt neviem...“ Remus sa zasmial. Sirius bol naozaj smiešny. Načo by mu bola baba...je to proste chalan bez fantázie. „Viete čo? Pôjdem iba ja s Jamesom. Aj tak by ste nám zavadzali.“ Nemala som to srdce povedať mu, že James určite nepôjde. Totiž...bol to už týždeň, čo s Lily spolu (tajne) chodili a pochybovala som, že ich prvý výlet do Rokvillu bude chcieť James stráviť so Siriusom namiesto Lily. Zvyšok dňa sme sa len tak rozprávali, alebo učili, pretože šiesty ročník bol teda poriadne náročný! Ale to som už asi spomínala... „Poďme sa prejsť.“ Navrhol večer Remus. Súhlasila som. Bola som taká vyčerpaná (z učenia), že prechádzka ma mohla len prebrať. „Kam ideme?“ spýtala som sa, keď sme vyšli z klubovne. „Neviem...prejsť sa.“ hovoril a stále kráčal ďalej. „No naozaj? Myslela som si, že pôjdeme chytať ryby...“ Ja viem...sarkazmus mi nepristane, ale keď tri hodiny čítate o dekrétoch týkajúcich sa dovozu čarovných tvorov, nie ste potom veľmi zhovorčivý... „Pozri! Nemala si si vybrať dejiny mágie. Teraz sa za to nemusíš vyvršovať na mne.“ povedal Remus podráždene. Mal pravdu. Naozaj som bola hnusná. „No tak, Remus, nehnevaj sa na mňa.“ povedala som milým hláskom a potlačila som ho k stene. „Čo môžem urobiť pre to, aby som to odčinila?“ postavila som sa na špičky a šepkala som mu do ucha. Cítila som, ako sa mu zrýchlil dych. „No...o niečom by som vedel.“ Nahol sa, aby ma pobozkal, ale ja som sa uhla. „Remus...mala som na mysli niečo iné.“ Už som nestála na špičkách...prechádzala som sa pred ním. „Hm...a čo by to malo byť?“ Chcel ma chytiť na pás, ale znova som mu utiekla. „Remus! Je toľko spôsobov...“ Chytila som ho za ruku a viedla som ho dole do Vstupnej haly. Odtiaľ sme šli von. „Kam ideme?“ spýtal sa, očividne zmätený. „Neviem...prejsť sa.“ uškrnula som sa. „Aella, toto mi nemôžeš robiť.“ „A čo robím?“ spýtala som sa nevinne. „Zastav.“ povedal, keď sme prešli pri skleníkoch. „Ešte nie.“ Nevedela som, kam ideme, no raz som počula o mieste, ktoré je vraj veľmi pekné...Za skleníkmi bola malá záhradka s kvetmi... „Hm...tu som ešte nikdy nebol.“ povedal Remus, keď sme tam prišli. Sadli sme si na lavičku...naschvál som sedela ďaleko od neho. Snažil sa nenápadne prisunúť ku mne, ale zakaždým som uhla. Toto ma bavilo...mala som takú...zvláštnu náladu. „No tak!“ zvolal Remus. „Remus! Musíš stále myslieť iba na jedno?“ „Tak...ja...ja som vôbec nemyslel na TO!“ odsekol. Otočil sa mi chrbtom a prekrížil si ruky na prsiach. Usmiala som sa. Potom som sa priblížila k nemu, až som sa ho takmer dotýkala a zašepkala som: „Remus...teraz sa na mňa hneváš, že?“ Neodpovedal. No videla som, že mu naskočili zimomriavky. Presne tu som ho chcela mať! Pobozkala som ho na krk. Okamžite sa otočil. „Aella, toto mi nerob!“ „Veď vieš, že som len žartovala.“ usmiala som sa a znova som ho pobozkala. „Ale už to viac...“ nedopovedal. Len ma veľmi...hm...vášnivo pobozkal. Vedela som, čo by nasledovalo...ale...mohol sa tu kedykoľvek niekto objaviť. Už druhý krát som to musela zastaviť. „Remus...poďme...inam.“ zašepkala som. Videla som mu na očiach, že to je to posledné, čo by chcel, ale...proste museli sme ísť. Keď sme prichádzali k hradu, zbadali sme dve postavy. Hádali sa a mierili na seba prútikmi. „Nenávidím ťa!“ zvolalo dievča. „A ja teba snáď milujem?!“ znela odpoveď nejakého chlapca. „Už za mnou nikdy nechoď!“ z prútika vyletel tomu dievčaťu akýsi tvar...takto na diaľku sa nedalo rozoznať, čo to bolo. Letelo to k tomu chalanovi a narazilo to doňho. „Tak ty takto!“ aj on vyčaroval niečo...a tá vec letela k druhej osobe. „Kto to je?“ spýtal sa Remus. „Neviem...radšej poďme preč.“ Vedela som však, kto to je. Bola to Lily s Jamesom. Žeby sa zase hádali? Ale... „Nie, chcem si to vypočuť.“ povedal zrazu Remus. No super! „Tak...Poď sem. Skryjeme sa, aby nás nevideli.“ Remus síce nevidel, kto to je, ale ja som mala zrak lepší ako iní ľudia. Raz mi mama povedala, že v našej rodine je to bežné. Takže som hneď rozoznala, že ide o tých dvoch. „Toto už nikdy neurob!“ skríkla Lily. „Lebo inak?“ „Inak...spravím...!“ James sa zrazu zdvihol zo zeme (Lily ho asi začarovala) a preletel až k nej. Keď ju chcel James pobozkať, odstrčila ho a zasmiala sa. „Čo to robia?“ spýtal sa ma Remus. Až som nadskočila, tak som sa zľakla. Úplne som naňho zabudla! „Neviem...počkaj.“ „Poď sem!“ zvolal James a chytil Lily za ruku. Potom si ju pritiahol bližšie k sebe, aby mu nemohla ujsť a pobozkal ju. Po chvíli vošli do hradu. Vtom som cítila na páse Remusovu ruku. Usmiala som sa naňho, ale to bolo všetko. „Už odišli...môžeme ísť dnu.“ povedala som. „Aella, no tak! Nebuď taká...“ „Remus. Som len...zodpovedná.“ uškrnula som sa.
Tohoročné Vianoce boli asi najlepšie v mojom živote! Vážne! A to rátam aj tie, čo som strávila doma. Všetci ôsmi (hádam nemusím všetkých vymenovávať) sme zostali na Rokforte. Na štedrý deň sme sa s Lily a Alice zobudili a pri posteli sme si našli plno darčekov. Najviac ma asi potešil list od mojej malej sestričky.
Ahoj Elly! Na Akadémii je super! Už som sa naučila tooooľko vecí! Profesor Genever povedal, že to máme asi v rodine. Neviem, čo je „to“, ale asi je to niečo dobré. Už sa na Teba veľmi teším. Mamka Ti posiela veľkú pusu a ten darček v červenom papieri a ja s Hippolitou Ti posielame tie dva malé v modrom. Mama povedala, že cez leto prídeme za Tebou. Ale to je prekvapenie, takže o tom akože nevieš, dobre? Teraz idem tento list rýchlo poslať, pretože nechcem, aby si ho mamka čítala. Maj sa pekne. Tvoja sestra Medy.
PS: Dúfam, že som v liste nespravila veľa chýb. M.
„Prečo sa tak usmievaš?“ spýtala sa ma Lily. Hodila som po nej list od Medey, ale ona naňho pozerala, akoby nikdy nič podobné nevidela. Vtom mi to došlo. Rozosmiala som sa ako pomätená. „Lily, daj mi ho. Zabudla som...“ „Jasné...ako to môžeš prečítať? Tieto kliky-háky.“ „To isté som si hovorila, keď som prvý krát videla to vaše písmo. Prečítam ti ho.“ Prečítala som im Medyn list a potom som na ne pozrela: „Kiež by som aj ja mala takú super sestru. Petúnia je strašná!“ zvolala Lily. O Petúnii sme sa toho už napočúvali. A nebolo to nič dobré. Lily sa so sestrou nemala veľmi rada. Podľa mňa jej Petúnia závidela, ale kto vie? Možno bola naozaj len taká zlá. „Takže na leto asi ostávaš tu, že?“ „No...asi áno. Už budem mať sedemnásť...môžem bývať sama. Možno by som si mohla niečo zohnať v Londýne.“ „Jéj, ďakujem za tú knihu!“ zvolala zrazu Alice. Darovali sme jej spolu s Lily naozaj hrubú knihu o Obrane proti čiernej mágii. Zdalo sa, že ju ten predmet baví (bola takmer najlepšia v triede). „Poďme dole, možno tam už budú chalani.“ Povedala Lily. Potom sa na mňa zhrozene pozrela. Alice ešte nevie o tom, že chodí s Jamesom. „Ále čo?“ zvolala zrazu Alice. „Rozhodla som sa s Potterom uzavrieť prímerie. Aspoň cez prázdniny. Nechcem si kaziť Vianoce.“ odpovedala pokojne Lily. Neviem, prečo to taja! Veď sa im určite nikto nebude smiať... „Mohla by si to praktizovať častejšie.“ zamračila sa Alice. „Tie vaše hádky mi lezú na nervy.“ „Neboj sa, cez Vianoce nezačuješ ani jednu jedinú hádku.“ usmiala sa Lily. „Tak poďme!“ popohnala som ich. V klubovni už stáli všetci piati chlapci a vyzerali výborne. Dokonca aj Peter vyzeral...chudší. A tiež trochu nervóznejší. Ale vlastne tak vyzeral už dlhšie. No nemala som čas ani náladu zaoberať sa Petrom. „Ahojte...ideme na raňajky?“ spýtala som sa všetkých. „Áno, ale potom by sme si mohli ísť zalietať. Čo na to poviete? Teraz na metlobalovom ihrisku nikto nebude.“ Navrhol James. „Dobre, môžeme ísť, ale...“ začala Alice. „Žiadne ale! Pôjdeme. Nelietal som od toho posledného zápasu a už mi to začína chýbať!“ „Aha...a my máme čo? Pozerať sa na teba?“ „Nie! Máme...moju, Siriusovu a Frankovu metlu...Pochybujem, že Aella a Remus budú chcieť lietať (tak to uhádol!), takže sa môžeme striedať na tých troch.“ Povedal a „nenápadne“ sa pozrel na Lily. Jasné, že oni dvaja sa nebudú striedať. Poletia na nej spolu. „Vy choďte,“ povedal Remus. „Ja sa musím ešte porozprávať s Aellou.“ Všetci odišli a my sme ostali sami v klubovni. „O čo ide?“ spýtala som sa a sadla som si do kresla. „Posuň sa.“ povedal Remus a prisadol si ku mne. „Remus...čo sa robí?“ „Nič, len som chcel byť chvíľu s tebou. Pred chvíľou odišli úplne všetci na raňajky. Máme...možno celé dopoludnie...“ „A?“ Stále som nevedela, o čo mu ide. „Aella, proste chcem byť s tebou sám.“ „Stačilo povedať.“
„A videli ste, ako Dumbledore vyčaroval tie holubice?“ začula som nejaký hlas. „Remus...niekto ide!“ „Čo? Kde?“ spýtal sa. „K vašej izbe. Je to asi James, Sirius a...“ „Aella, rýchlo!“ hodil po mne nohavice(svoje) a sám sa pobral naťahovať si moju sukňu. „Remus! Ukľudni sa! Daj mi sukňu...tu máš nohavice...tvár sa, akože nič.“ No...z neho by bol strašný herec! „Vieš čo? Poď! A nič nehovor!“ Ťahala som ho von z izby a snažila som sa tváriť, že sme sa iba rozprávali. „Čo ste tam robili?“ Remus už otváral ústa. Čo je hluchý? Veď som mu hovorila, nech je ticho. Nevie klamať a v tejto situácii som rozhodne klamať musela. „Nič. Čo by sme tam robili? Len sme sa rozprávali. Chcela som vám tam upratať. Máte v tej izbe hrozný neporiadok.“ „Okej, veď som sa len pýtal. A okrem toho...nám to tak vyhovuje.“ Odsekol James. No Sirius sa na mňa tak nejako divne zahľadel a na svoje zdesenie som zistila, že sa červenám. Uškrnul sa, ale, našťastie, nič nepovedal. „My ideme....von.“ povedala som a prešmykla som sa pomedzi nich. Začula som ešte Jamesa hovoriť: „Odkedy používa Aella mužský parfum?“ Zrazu mi bolo všetko také smiešne. Začala som sa rehotať, ale fakt nahlas. O chvíľu sa ku mne pridal aj Remus. Tak sme teda stáli v klubovni a smiali sme sa dobrých desať minút. „Tak...nabudúce si vymysli niečo lepšie.“ Povedal, keď sa trochu upokojil. „A ty nabudúce nehádž po mne tvoje nohavice! Veď by som sa v nich utopila!“ „Takže tým chceš povedať, že som tučný? Hm?“ „Nie. Iba si...hm...vyšší. A ak by som ich mala ja, tak by si si musel dať moje veci. Neviem si ťa predstaviť v sukni.“
Večer sme sa napchali do prasknutia a potom sme dlho sedeli v klubovni(okrem nás tam síce boli aj žiaci iných ročníkov, ale my sme si ich nevšímali) a rozprávali sme sa. Všetci mali takú dobrú náladu, že si ani nevšimli, že James a Lily sedia vedľa seba a občas sa chytia za ruky, alebo sa na seba usmejú... Ja som sedela na pohovke pri kozube a opierala som sa o Remusa, ktorý ma držal za ruku, Alice sedela pri Frankovi a vlastne väčšinu času sa „venovali sebe“ a Sirius s Petrom opekali v krbe všetko, čo sa dalo jesť. „A potom sme sa rozhodli, že by sme sa mali stať animágmi.“ Dokončil rozprávanie Sirius. Bolo už asi jedenásť hodín a všetci šli spať, len my sme ostali. „Ako dlho vám to trvalo?“ spýtala sa Lily. „Tri roky. Ale až tesne pred začiatkom piateho ročníka sa nám to podarilo zvládnuť úplne“ odpovedal James. „A ja som si myslela, že vás nezaujíma nič iné, ako dievčatá.“ zasmiala sa Alice. „Nie sme až takí ignoranti, ale...“ začal Sirius. „Ale aj tak nás zaujímajú prevažne dievčatá.“ doplnil James. Všetci sa začali smiať a tak si nevšimli, že rýchlo pobozkal Lily. Možno...možno chceli, aby si to niekto všimol. Aby to nemuseli vysvetľovať. Okolo jednej v noci sme sa všetci pobrali do postelí. Zaspávala som s pocitom, že krajšie Vianoce som ešte nikdy nezažila. A bolo mi jedno, že už možno ani nezažijem. Tieto si rozhodne budem pamätať ešte veľmi dlho.
* * *
Takže...toto bola jubilejná dvadsiata kapitola. Dúfam, že sa vám páčila... Ak máte nejaké pripomienky, kritiku, alebo čokoľvek iné, napíšte mi sovku. Dikes...a...to je všetko. Majte sa pekne.
Jaj...som to ja ale hlava deravá! Veď...nastal čas poďakovať sa všetkým, o ktorých viem, že Aellu čítajú a že sa im aspoň trochu páči. Napíšem ich v abecednom poradí, aby si nemysleli, že niekoho uprednostňujem. Takže tu sú: ElBarto, Fleurdelacor0402, Hannach Abbotová, Hermione, Charlie, Chio Cheng, Ivulienka, KIKA1, Leo8, lilly-laura, Lincey Worsstnová, Ludka, Lusi, Mida, Narcissa Lestrange-Malfoy, Oriesok_666, Pampuštek, Soňa. A špeciálne by som rada poďakovala Kaitlin(ako vždy...za to, že je ku mne taká milá a že mi robí beta-readerku) a Nicce, pretože ona prvá mi napísala, že sa jej Aella páči. Teraz sa mi zdá, že som to s tým pokecom trochu prehnala...tak už končím. Majte sa pekne a čítajte Aellu. J.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|