Kapitola:
Pridaná: 25.11.2011, 20:52:56
Čítaná: 772×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Všetko najlepšie Katka! :)))

„Héj! Je ráno spachtoš! Včera si nám niečo sľúbila! Haló,“ ozývali sa jej pri hlave hlasy dievčat a Lily chvíľku nemohla prísť na to, kde je. Mierne sa začala rozpamätávať, no to tiež len útržkovite. Spomínala si na tmavovlasé dievča ako tancuje s Narcissou na stole, ako čaká pred Tučnou paňou a napokon si spomína na slizolinskú kravatu a sivé, zákerné oči, ktoré jej prenikali až do mysle. Trhla sa a prudko otvorila oči. Prebehla nimi po usmiatych tvárach Rose, Amy, Mary a Megan. Len Alice sa neusmievala, avšak nebola ani smutná. Lily si pomyslela, že je taká skôr neutrálna.

„Hej Lily, čo sa deje?“ Opýtala sa jej Alice a opatrne ju chytila za ruku.

„Ale nič. Len sa akosi neviem poriadne rozpamätať na to, že čo sa včera stalo. Hej Megan a nevieš, či má Sirius brata?“ Zamyslene sa pozrela priateľke do očí. Ak to nebude vedieť ona, tak potom už asi len chlapci.

„No má mladšieho. Tuším je teraz tretiak alebo druhák. Strašne sa na seba podobajú a volá sa Regulus, prečo? Normálne sa začínam o teba báť. Ako to, že sa zaujímaš o neho?“ Vyplašene pokrútila hlavou Sullivanová.

„No včera som ho videla a tak. Baby, nemala som vám niečo vysvetliť? Niečo sa mi marí, ale ani za svet neviem prísť na to, že čo,“ smutne sa na nich usmiala a mierne sa nadvihla na rukách. Až vtedy si všimla, že má na sebe Amyne šaty. ‚Jasné! Jani mal narodeniny!‘ zapla sa jej v hlave žiarovka.

„No chcela si nám zveriť nejaké extra tajomstvo! A vraj aj chalani nejaké majú! A ja si myslím, že si sa dala s Potterom dokopy...,“ začala rozvíjať svoju teóriu Rose, no Alice ju jediným pohľadom zamrazila.

„Nie, nedali sme sa s nikým dokopy. A vôbec to nie je takého rázu. Ide o to, kto sme,“ jemne začala vysvetľovať Alice a všetky ostatné okrem Evansovej na ňu vyvalili oči.

„No ste predsa Lily a Alice, že?“ Opatrne sa opýtala Mary v snahe zachovať si nejaký rozum.

„Áno aj. Ale baby, počkajte tu chvíľku. Treba mi niekam ísť a...Proste počkajte,“ usmiala sa Lily, natiahla na seba žlté tričko, voľné čierne nohavice a takto vo farbách Bifľomoru nabehla ku Záškodníkom.

„Dobré ráno!“ Zaševelila Lily len čo vošla. Chalani ešte podriemkavali, ale hneď sa prebrali, keď začuli ženský hlas.

„Ach ahoj Lily. Čo ty tu tak skoro?“ Prekvapene si pretrel oči Remus a prívetivo sa na ňu usmial.

„Ehm... potrebovala by som od vás povolenie,“ začala opatrne a sadla si na okraj Siriusovej postele, ktorá bola najbližšie.

„Aké Lily?“ Ozvalo sa chrapľavo z druhej strany izby.

„Ach ahoj Peter. Prepáč, naozaj ma to mrzí, ale to sa týka len Jamesa, Siriusa a Rema,“ polosmutne sa naňho usmiala. Ani jej nedošlo, že v ich izbe býva.

„Takže, len s nami Evansová? Zaujímavé,“ uškrnul sa Black a ona mu buchla po nohe, nech sa spamätá.

„Jasné, Evansová sa chce rozprávať len s nami, takže odpáľ Peter,“ zaškeril sa Potter a vtom Lily vytrhla Siriusovi vankúš spod hlavy a hodila ho po tom smejúcom sa bláznovi.

„Samozrejme, Peter nič nesmie vedieť, lebo veľkí páni.. pff...“ zafučal, keď sa trepal z izby.

„Tak, čo chceš Lily?“ Začal normálne Remus.

„Ehm..ja.. by som, teda ja a Al by sme rady všetko povedali dievčatám z izby a no... chceli sme sa vás spýtať, či môžeme a keby ste náhodou mali niečo k tomu dodať...“ roztržito zo seba súkala, keď si uvedomila, že ich reakcia nemusí byť kladná.

„Ha, vyhral som. Vravel som ti, že nevydrží do piateho ročníka,“ uškrnul sa Sirius a James mu hodil jeho vlastný vankúš.

„Takže vy ste sa o tom stavili? Som si mohla myslieť. Ale Potter ty sa nehanbíš? Black ma zrejme pozná lepšie.“

„Dobre, Lily. Zachvíľku nás čakaj pri vašom okne,“ usmial sa Rem po chvíľke ticha.

„Ťuk-Ťuk,“ zaťukal ktosi na okno dievčenskej izby. Lily natiahla krk, lebo mala zo svojej postele najhorší výhľad a keď zistila, že sa na ňu vyškiera metlobalový triafač Chrabromilu, teda Potter, podišla k oknu a otvorila im ho.

„Lily! Prečo zasa robíš prievan? Veď izbu sme už vyvetrali,“ ozvalo sa k nim z kúpeľne, kde sa nahromadili všetky dievčatá. Keď im povedala, že príd chlapci, najprv upratovali ako šialené a teraz sa snažili upraviť.

„Megan, práve sme tu prišli my chalani. A museli sme použiť...hm...alternatívne spôsoby ako sa sem dostať,“ zasmial sa Sirius, ktorý by jej hlas spoznal aj na míle. Megan si ho chcela získať už dlho a naozaj odvtedy poznal jej hlas a celý jej výzor. Nemal ju rád tak, ako by si priala, skôr to bolo niečo súrodenecké.

„Jasné Sirius, už tomu chápem,“ uškrnula sa a spolu s ostatnou babskou posádkou izby vyšla z kúpeľne.

„Takže dievčatá, myslím, že bude lepšie ak vám to povie Lily alebo Alice. Alebo ak chcete povie to jeden z nás,“ usmieval sa Remus. Už dlho chcel niekomu povedať, že nie je len Remus, že je aj Martin.

„Radšej Lily ako vravíš,“ pritakala Mary.

„Takže v podstate je to takto: My nie sme my. No teda sme my, ale nie sme to len my. Chápete?“ opýtala sa i keď vedela, že nezainteresovanec nepochopí.

„Nie,“ odpovedali dievčatá jednotne.

„Lily, počuj poviem to ja, dobre? Teraz si roztržitá i keď neviem z čoho, ale a tak. Poviem to ja,“ rozhodne vyhlásil Remus. Toto si nacvičoval už dlho.

„Takže, zoberieme si to na mojom príklade. Viete ako sa volám, že? Remus. No nevolali ma tak vždy. Pred štyrmi rokmi som bol niekto úplne iný, niekde úplne inde. Až do doby, keď sme sa nepremiestnili všetci sem a neprevtelili do Lily, Jamesa, Siriusa, Alice, Snapea a vlastne aj do Remusa. Ak sa to tak vezme sme vlastne dve osobnosti, ktoré majú svoje povahy. Preto sa vám niekedy zdá, že niečo robíme alebo si niečo myslíme inak, ako by sme si to zvyčajne mysleli, poprípade robili.

Čiže v skratke. Do nástupu na Rokfort polovica našich duší žili inde a potom sme sa sem premiestnili. A teraz sme tu a sme v tele akoby dve duše,“ rozrečnil sa.

„A ako sa volajú tie polovice duší?“ Opatrne položila otázku Rose.

„No Lily je Diana, Alice je Danka, James je Patrik, Srius je Marko a ja som Martin,“ vysvetľoval a dievčatá na nich zmätene pozerali.

„A s kým sa teraz rozprávame?“ Mary stále chcela zachovať chladnú hlavu, za čo ju Megan aj Amy veľmi obdivovali.

„Dievčence, neberte to tak. My už sme tak zrastení, že už to ani neodlišujeme,“ usmiala sa na nich Lily. „Predstavte si akoby ste rozprávali s dvojčatami, ale používajú len jedny ústa, len jeden hlas,“ usmiala sa.

„Jasné tomu už troška chápem, i keď som stále vyvedená z miery.“ Zažmurkala Megan. „A ako vlastne vyzeráte?“

„Mňa si videla včera...,“ začal Lily, no v okamihu ju prerušila Amy.

„Ty si naozaj taká krásna?“ Zažiarili jej oči.

„Heej pokoj! Po prvé, nie som pekná a po druhé, áno bola som to ja. Jančo, ach toho vám nepovedal. On je Snape, ale keby ste ho poznali! Môj milovaný bratranec,“ usmiala sa nad spomienkou z detstva. „No teda Jančo má zelené oči a krásne ebenové vlasy. Marko taký mierne opálený, hnedooký, hnedovlasý. Patrik, beloch zelené oči, svetlohnedé vlasy. A Maťko svetlé blond vlasy a modré oči.“

„A ja som čo? Od macochy?“ Zasmiala sa Alice. „Ale nie. Tak ja mám pôvodne hnedé vlasy, no keď sme sa spoznali mala som červené a svetlohnedé oči,“ usmiala sa na nich.

„Ľudia a nejdeme my na raňajky?“ Prehodil James a vstal z Lilynej postele, kde bol rozvalený.

„Môžeme,“ usmiali sa aj dievčatá a vyšli von. Teda chlapci preleteli. Temer všetci, lebo Lily si odchytila Siriusa. Potrebovala sa ho na niečo spýtať.

[ » na začiatok « ]