Fan Fiction

Poviedka:
Pridaná: 17.11.2011, 13:10:10
Čítaná: 1471×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zapracuj do svojej poviedky jeden z týchto úryvkov: =>(„To sú určite smrťožrúti,“ poznamenal Ron, keď ich s Harrym a Hermionou sledovali z okien salóna. „Zrejme vedia, že sme tu.“) =>(Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok.) =>(„Ron, v živote som nestretla necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Harmiona dôstojne a namočila si brko do kalamára.) =>(„Mohol by si trochu uhnúť?“ ozval sa za nimi Malfoyov afektovaný hlas. „Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridová chatrč ti musí pripadať ako palác v porovaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“ Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy ...) =>(Potom si dali ešte obložené chlebíky s morčacou šunkou, koláčiky, ovocný pohár, vianočnú tortu a boli takí plní a ospalí, že sa nevládali ani pohnúť, tak iba sedeli a prizerali sa, ako Percy naháňa Freda a Georgea po celej chrabromilskej veži, lebo mu...)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Filch sa pomaly prechádzal po chodbách hradu. S prižmúrenými očami si obzeral každý kút chodby, každý podstavec a škáru v stene. Pri gobelínoch zastavoval, a tam kde vedel, že je tajná chodba nakukol s lampášom v ruke.

Noční výtržníci. Odporná chamraď, ako ich nazýval Filch, bola jediným dôvodom prečo si hliadkovanie nemohol spojiť s pokojnou nocou. Tí lumpi museli stále niečo vyparátiť.

„Prekliate koleno,“ zašomral a položil vedľa seba lampáš. Priezor brnenia sa so škripotom otvoril. Filch od ľaku vyskočil a hneď to aj oľutoval. S pokrútenou tvárou sa chytil kolena, do ktorého mu vystrelila bodajúca bolesť. Poobzeral sa, no na chodbe nikoho nevidel.

„Vylez, ty prekliaty výtržník, nech viem komu udelím trest,“ zavolal hlasnejšie. Odpoveďou mu bola zdvíhajúca sa ruka brnenia.

„Srandičky, na to by vás bolo,“ opäť zakričal. „Vylez, lebo pôjdem za riaditeľom!“ Tvár mal od hnevu celú červenú. Brnenie chvíľu krútilo prstami, no potom ich poskladalo do správneho tvaru a ukázalo Filchovi neslušné gesto.

„TAK DOSŤ!“ zareval, až mu sliny odskakovali od úst. Cez priezor sa lenivo pretlačil Zloduch a so smiechom ostal visieť vo vzduchu.

„Filchííík!“ zvolal do tmy a hodil po ňom kúsok kriedy. „Nekrič tak, lebo zobudíš celý hrad.“

„Zloduch,“ zavrčal Filch a tvár mu skamenela. „Okamžite vypadni, lebo pôjdem za Krvavým barónom.“

„Neblafuj, školníček, sám máš z neho väčší strach ako ja,“ zasmial sa. Hodil po ňom zvyšné kriedy a preletel cez stenu. Filch si zanadával popod nos a s hundraním pokračoval v hliadkovaní.

O niekoľko poschodí vyššie nebolo napriek nočnej hodine o nič pokojnejšie.

„Fred, George, vďaka, že ste nás vzali so sebou,“ zašepkal Ron s úctou v hlase. „Vždy som chcel zažiť jedno z Weasleyovských vyčíňaní.“

„Hovoríš to, ako keby si ani nebol Weasley,“ zasmial sa Fred a sklonil sa nad taškou. „Vzchop sa braček, dnes si s Harrym užijete kopu zábavy.“

„Veru tak, preto žiadne zbabelosti,“ prikývol George a vzal si od Freda malý balíček. „Toto tu, páni,“ začal tónom, ako keď profesor vysvetľuje nové učivo, „je úplná novinka Weasleyovských vynálezov.“ Opatrne rozbalil balíček, na ktorom bolo krikľavo zelenou napísané SMRAĎOŠ a v ruke za mu zaleskla kovová gulička. „Trikrát väčší smrad ako spôsobí hnojová bomba, až deväťnásobný dostrel, raz taká doba zápachu a nastaviteľný čas výbuchu. To všetko len za šestnásť siklov, mládenci.“ Chvíľu na nich hľadel s úsmevom profesionálneho obchodníka a potom sa rozosmial. „Samozrejme, ešte to nie je v predaji, ale takto nejako by mala znieť oficiálna reklama. Zajtra spustíme kampaň, o ktorej sa chcene či nechcene dozvie každý obyvateľ Rokfortu.“ Chodbou sa otriasol smiech.

„Aký je plán?“ opýtal sa Harry, keď si v rukách prezeral malého Smraďoša. Na povrchu mal tri maličké vypukliny.

„Pozor, Harry,“ upozornil ho Fred, keď videl, že ich chce zatlačiť „Takto by si spustil časovač a ak by si nedal pozor, týždeň by si zo seba nedokázal zmyť ten smrad.“ Harry sa naňho šokovane zahľadel a rýchlo mu podal guličku späť.

„Ron, pravidelne kontroluj Záškodnícku mapu. Filch či Norriska by sa nám tu teraz nehodili,“ zavelil mu George, zatiaľ čo liezol hore striebristým rebríkom. „Harry, ty mi podaj zvyšných Smraďošov z tašky, ale opatrne.“ Otočil sa k nemu a jednou rukou sa držal rebríka. Harry mu ich po jednom popodával a George ich opatrne rozmiestňoval v miestnosti nad sebou.

„Kto ma zajtra prvý veštenie?“ opýtal sa Ron keď si uvedomil, čo tvorí finále plánu.

„Dopekla, Fred!“ strhol sa Ron a mapa mu vypadla z ruky. „Kedy si stihol zmiznúť? A kde si vlastne bol?“

„To prvé, to sú roky praxe profesionálov,“ zasmial sa a sklonil k taške aby pomohol Harrymu. „A to druhé, to ťa nemusí zaujímať.“ Ron sa naňho zamračene zahľadel. Pomaly sa zohol po mapu a celú si ju pozorne prezrel. „Norrisová blúdi na piatom, Zloduch je rovno pod nami, no Filch je už na štvrtom.“

„Zloduch nás nezaujíma. V tomto prípade by bol neškodný, alebo nám dokonca pomohol.“ Fred mu nakukol ponad plece. „Filch je väčší problém. Dnes chce asi prečesať celý hrad,“ zašomral a rýchlo sa vrátil k rebríku. „George, ako to tam hore vyzerá?“

„Už som skoro hotoví, len to musím správne rozmiestniť, aby to malo požadovaný efekt.“ Jeho hlava sa objavila v otvore v strope a ukázal im zdvihnutý palec.

„Čo tam ešte máte?“ opýtal sa Harry. Šibol pohľadom po taške, no Fred sa mu postavil do výhľadu.

„To je na ďalšiu akciu. Noc ešte nezačala, ale s vami absolvujeme len túto.“ George začal pomaly schádzať dole rebríkom, no keď privieral padacie dvierka, ťukol do Smraďoša. Harry sa inštinktívne hodil pod rebrík a guličku zachytil kúsok nad zemou.

„Skvelý reflex, Harry,“ potľapkal ho Fred po pleci a vzal mu Smraďoša z ruky. „Ale celkom zbytočný, lebo je nerozbitný. Mysleli sme na všetko.“ Harry sa namrzene zahľadel na Rona, ktorého natriasalo od smiechu.

„Radšej kontroluj mapu, lebo keď sem nabehne...“ Čo k ním malo nabehnúť sa už nedozvedeli, lebo jeho slová zanikli v hlasom zamňaukaní.

„Norrisová,“ zašepkali dvojičky naraz. George vyletel hore rebríkom a zase všetko ukladal do pôvodnej podoby.

„Umlčte ju niekto,“ naliehal Fred a popri tom hádzal veci späť do tašky. Ron sa zúfalo zahľadel na Harryho a pokrčil plecami.

Mysli! prikázal si Harry a snažil sa spomenúť si na zaklínadlo, ktoré by im pomohlo. Jediné, načo mohol myslieť, bola Umbridgeová, kvôli ktorej sa neučili nové zaklínadlá. V mysli sa mu vysmievali jej veľké ropušie oči. Ropucha. Žaba! Žaba, ktorú nechtiac nafúkol, keď si precvičovali umlčovacie zaklínadlo.

„Silencio,“ zvolal s prútikom namierením na školníkovu mačku. Chvost sa jej naježil a naprázdno roztvorila papuľu. George s tichým žuchnutím zoskočil na zem.

„Hotovo,“ zašepkal a letmým pohľadom skontroloval chodbu. Dôkazy boli zničené a veci bezpečne ukryté v taške.

Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok.

„Mám vás, vy lumpi,“ zvolal a v tvári sa mu zračila šialená radosť. „Čo ste tu robili?“ opýtal sa podozrievavo a prezrel si prázdnu chodbu za nimi. „Predo mnou to neschováte!“

„My sa len chceme dostať späť do klubovne, pán školník,“ povedal George s výrazom neviniatka.

„Mňa neoklamete!“ zavrčal hrozivo. „Prečo nie ste vo svojich posteliach?“

„Odpykávali sme si trest v kabinete profesora Flitwickta, pane,“ dodal Fred s rovnako nevinným pohľadom a ukázal na dvere na konci chodby. Filch pomaly strácal nervy.

„Pôjdete so mnou!“ zavelil. Otočil sa a vykročil chodbou smerom ku schodisku. Dvojičky ho poslušne nasledovali a spolu si začali mrmlať:

„Päť, štyri, tri, dva, jedna.“ Chodbou otriasol výbuch a zo šiesteho poschodia k nim doľahol zvuk rozbíjajúceho sa skla.

„Čo to BOLO?!“ zareval Filch, zatiaľ čo sa Harry a Ron hodili k zemi a vystrašene sa obzerali za seba. Vchod do učebne veštenia bol neporušený na svojom mieste a po chodbe sa k nim nevalil žiaden zelený dym.

„Čo ste nechali vybuchnúť?“ Hnev na Filchovej tvári vystriedal zmätok a prekvapene sa otáčal po chodbe hľadajúc vinníka.

„Ale my sme boli celý čas s vami, pane. Odkiaľ máme vedieť čo spôsobilo ten výbuch?“ pokračoval Fred nevinne. Vo Filchovej tvári sa v tej chvíli opäť zračil všetok hnev ľudstva.

„Ak zistím, že ste na tejto chodbe niečo spravili, zavesím vás v žalároch za členky a nechám vás tam visieť do letných prázdnin!“ povedal hrozivo a zmizol na schodisku s pani Norrisovou v pätách. Dvojičky sa rozosmiali a veselo vykročili smerom ku klubovni.

„Ako ste to dokázali?“ opýtal sa Ron nechápavo, keď prechádzali portrétovým vchodom.

„Vždy maj v rukáve záložný plán, braček,“ žmurkol naňho Fred a spolu s Georgom vybehli do chlapčenských spálni.

„Tí dvaja ma nikdy neprestanú prekvapovať,“ zahundral Ron a tiež sa pobrali do izieb.

Na druhý deň čakal Harry Rona pred portrétovým vchodom a unavene si utieral opuchnuté oči.

„Ťažká noc, chlapče?“ opýtala sa ho Tučná pani s chichotom, keď okolo nich prešla skupinka Slizolinčanov.

„Tak nejak,“ zašomral a sledoval ich ako zatáčajú za roh. Tučná pani mu začala živo popisovať prípravu elixíru, ktorý jej stále pomôže po prebdenej noci, keď sa chodbou ozval buchot a krik. Harry spravil neistý krok smerom k hluku, no neznesiteľný smrad ho automaticky zastavil.

„Čo sa stalo? Počul som nejaký výbuch,“ opýtal sa Ron preliezajúc otvorom.

„Rýchlo preč,“ zavelil Harry a so smiechom sa rozbehol dolu schodmi. O niekoľko poschodí nižšie sa už mohli bezpečne nadýchnuť.

„Fred a George sú nepochybne majstri vo svojom obore,“ vyhlásil Ron keď sa náhlili smerom do Veľkej siene.

2.fin.kolo MP 2011/12