Fan Fiction

Poviedka:
Pridaná: 17.11.2011, 13:09:08
Čítaná: 1116×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 11)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zapracuj do svojej poviedky jeden z týchto úryvkov: =>(„To sú určite smrťožrúti,“ poznamenal Ron, keď ich s Harrym a Hermionou sledovali z okien salóna. „Zrejme vedia, že sme tu.“) =>(Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok.) =>(„Ron, v živote som nestretla necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Harmiona dôstojne a namočila si brko do kalamára.) =>(„Mohol by si trochu uhnúť?“ ozval sa za nimi Malfoyov afektovaný hlas. „Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridová chatrč ti musí pripadať ako palác v porovaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“ Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy ...) =>(Potom si dali ešte obložené chlebíky s morčacou šunkou, koláčiky, ovocný pohár, vianočnú tortu a boli takí plní a ospalí, že sa nevládali ani pohnúť, tak iba sedeli a prizerali sa, ako Percy naháňa Freda a Georgea po celej chrabromilskej veži, lebo mu...)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Večery v chrabromiľskej klubovni mával Harry vždy rád. Hoci vonku bolo už chladno a mraky zakrývali tmavnúcu oblohu, klubovňu vyhrieval oheň, ktorý veselo blčal v kozube. Spolu s Ronom a Hermionou sedel na kresle a pozeral na plamene ohňa.

„Dáš mi teda odpísať úlohy z dejín mágie alebo nie?“ ospalo sa spýtal Ron a strčil si dva cukríky do úst.

„Si neuveriteľný,“ Hermiona mu podala svoje úlohy. „Všetko za teba musím robiť ja, ako keby si bol nesvojprávny!“

„ Hermiona, kedy už konečne pochopíš, že si jediná, ktorá na Binnsových hodinách nezaspí po piatich minútach.“

Hermiona chcela niečo namietnuť, ale vtom vošli do klubovne Fred a George. Muselo sa im prihodiť niečo mimoriadne, lebo sa priam váľali od smiechu. Upútali pozornosť ostatných Chrabromiľčanov, ale očividne im to vôbec neprekážalo.

„A vlasy naježené ako jeho milovaná Norrisová,“ dodal George. Fred vyprskol smiechom.

„A koľko bodov vám Filch strhol tentokrát?“ hnevala sa Hermiona. „Vďaka vám dvom budeme onedlho v mínuse!“

Dvojičky sa ukľudnili. „Neboj, Hermy. Nedali sme sa chytiť, už nie sme začiatočníci,“ dohováral jej George. Potom sa obrátil k Harrymu. „Harry, mohol by si nám požičať Záškodnícku mapu? Viem, že sa to nepatrí, veď sme ti ju dali len pred dvoma týždňami, ale naozaj ju teraz potrebujeme.“

Hermiona zvraštila čelo, bolo vidno, že sa jej to nepáči. „Načo ju potrebujete?“ znepokojene sa spýtala.

Fred a George si vymenili zúfale pohľady, znova sa budú s ňou musieť hádať.

„Ide o Filcha,“ napokon povedal Fred, keď so sklamaním zistil, že sa Hermiona nechystá v najbližšom čase na odchod.

„Neustále nám je v ceste, čokoľvek robíme,“ pokračoval George. „A aj k ostatným žiakom je protivný, veď ho poznáte. Ja s Fredom ho chceme prinútiť k tomu, aby konečne dal výpoveď a išiel do zaslúženého dôchodku.“ Irónia v jeho hlase sa nedala prepočuť.

„Fíha,“ povedal Ron po chvíli ticha. „Nezdá sa vám to trocha...prehnané?“

„A že trocha!“ Hermiona nechala svojmu hnevu voľný priebeh. „Je to úplne šialenstvo! Vy ste sa načisto zbláznili!“

„Ja neviem,“ ozval sa Ron, „či Filch naozaj len vďaka vám dvom dá výpoveď. Skôr sa tu nechá pochovať...“

„...s vedomím, že jeho rakvu „ozdobíme“ troliou slinou a potom ju pošliapeme?“ dokončil vetu George.

„Tak sa stavme, bratček,“ navrhol Fred. „O dva galeóny. Toľko hádam máš?“

Fred sa uškrnul. „Dobre, tak jeden. George, musíme sa ponáhľať.“ Potom však zbadal, že existuje ešte jeden problém...“Harry,“ poprosil ho, „požičiaš nám ju?“

Zrazu bolo Harrymu v klubovni horko. Cítil Hermionin vyčítavý pohľad na chrbte, zároveň ho prepichli Ronove prosiace oči. Nemal rád Filcha, vôbec ho nemal rád, ale vedel si predstaviť, čoho boli dvojičky schopné. Ale na druhej strane by to potešilo toľkých žiakov...Pozrel sa na Rona, potom na Freda a na Georga. Čakali len na jeho odpoveď, od ktorej všetko záviselo.

Ušiel predtým, ako Hermiona stihla niečo namietnuť. Fred a George žiarili od radosti.

Dni plynuli bez toho, aby sa niečo neobvyklé stalo. Odkedy Harry Weasleyovským dvojčatám požičal Záškodnícku mapu, nič zvláštne sa mu neprihodilo a ďalej si užíval svoj tretí rok na Rokforte spolu s Ronom a Hermionou.

Veľa žiakov si všimlo, že Filch vyzeral najprv nahnevane, potom zdeprimovane. Neskôr začal viesť monológy, potom sa obmedzil na pár viet, ako „Žiaci ma raz privedú do hrobu“ alebo „Trestať treba! Tvrdé tresty treba!,“ pri čom každé „t“ priam zúrivo vypľul. Ku žiakom bol čím ďalej tým nepríjemnejší, za najmenší priestupok proti školskému poriadku dával tresty. Však ani on, ani ostatní netušili, že za všetko môžu len dvaja žiaci.

Jedného dňa koncom mesiaca stávky sa Harry mrkol po dlhom čase na Záškodnícku mapu. Dvojičky ju zabudli ráno v klubovni. Na mape ich Harry chvíľu sledoval, no potom si všimol niečo zvláštne: malá bodka, označená menom Peter Pettigrew. Nebolo to prvýkrát, čo videl toto meno na mape, ale veľmi ho zaujímalo, čo to malo znamenať. Rozhodol sa spontánne: zobral do jednej ruky svoj neviditeľný plášť, do druhej ruky záškodnícku mapu. Bol už večer, túlanie po chodbách bolo zakázané. Harry si ho prehodil hneď, čo vyšiel von z klubovne.

Chodby boli tmavé a na mapu si musel posvietiť prútikom. Petra Pettigrewa tam však nenašiel. Už by si vynadal, ale vtom zbadal v jeho blízkosti Filcha a dvojičky. Harryho pochytila akási zlá predtucha a rýchlo bežal na miesto, kde ich videl.

Našiel ich pomerne rýchlo, sedeli na schodoch a na niečom sa parádne zabávali. Až potom si všimol, že busta v rohu miestnosti bola ružová. Smiech však onedlho prerušilo chrčanie z druhého konca miestnosti. Odtiaľ ich nenávistne sledovala naježená pani Norrisová. Mačka zaprskala, keď sa blížila k žiakom a zelené oči jej svietili.

„No poď, Noriska! Chceš sa maznať? Alebo ťa tvoj pán už dosť rozmaznáva?“ prihováral sa jej Fred.

„Využi príležitosť, keď raz za čas vidíš niečo iné ako tie ropušie očiská,“ pridal sa George. Norrisová však neprestávala prskať.

Švihol svojim prútikom a vzápätí začala srst pani Norrisovej rásť neprirodzene rýchlo. Rast sa zastavil až keď vyzerala ako huňa. Ďalšim švihnutím prútikom nafarbil jej srsť na ružovo. Dvojičky vypukli smiechom pri tomto pohľade. Norrisová nebezpečne prskala ďalej ako predtým.

Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok. To, čo uvidel, prekračovalo jeho najhoršie nočné mory. Pani Norrisová s ružovou srsťou a pri nej dvaja žiaci na chodbe. Pribehol k nej, zobral ju do rúk a jemne jej prešiel po srsti, ako keby sa chcel uistiť, či bola skutočná. Potom sa otočil k Fredovi a Georgeovi. Od zúrivosti sa roztriasol, až mu zuby nebezpečne drkotali. Ukázal na nich prstom.

„Vy dvaja,“ šepol. „Vy odporní darebáci! Vyhodia vás zo školy, o to sa postarám. Poďte so mnou.“

Harry sa už rozhodol. Vyzliekol si plášť a postavil sa Filchovi do cesty. Ten sa na neho prekvapene pozrel tak, že skoro pustil pani Norrisovú na zem.

„Ja som vinný,“ povedal Harry. „Potrestajte mňa a nechajte tých dvoch odísť. Oni za nič nemôžu.“

„Vždy som vedel, že nie si nič viac ako arogantné a nevychované chlapčisko, Potter.“Nahnevane schmatol Harryho za rameno a ťahal ho prudko za sebou.

„Nikoho nevyhodím zo školy predtým, ako zistím, čo sa presne stalo. Preto sa chcem porozprávať s Harrym osamote medzi štyrmi očami.“

Filch to teda vzdal a vyšiel z Dumbledorovej pracovne. Norrisová v jeho náručí, ktorú Dumbledore medzičasom vrátil do pôvodného stavu, zapriadla. Keď treskli za ním dvere, Harry si vydýchol.

„No teraz mi môžeš povedať ty, čo sa stalo,“ povedal Dumbledore a povzbudivo sa na Harryho usmial.

Harry sa neodvážil klamať Dumbledorovi do očí, tak povedal pravdivo, čo sa skutočne stalo. Porozprával mu podrobne celý príbeh stávky. Keď dohovoril, Dumbledore sa zamyslene pozrel ponad svoje okuliare na strop.

„Jedno mi vysvetli,“ poprosil ho, „prečo si sa priznal, aj keď si nebol na vine?“

„Ale, pán profesor,“ namietol Harry bez dychu, „ja som bol na vine. Ja som požičal tým dvom Záškodnícku mapu. Ja som ich v tom vlastne podporil.“

„To ťa nerobí vinným. Fred a George by si našli iný spôsob, ako dosiahnuť svoj cieľ, aj keby si im tú mapu nepožičal. Mimochodom, dnes ju vôbec nemali so sebou, ak som ťa správne pochopil. Vieš, Harry, klobúk ťa pred troma rokmi takmer zaradil do Slizolina, ale dnes si dokázal, že si pravý Chrabromiľčan, viac, ako každý iný z tvojej fakulty. Nie to, čo spravili Fred a George je pravá odvaha, chceli zábavu a uznanie. Ale ty, Harry, si sa zastal kamarátov v zložitej situácii a keď ťa potrebovali, neušiel si. Toto je pravá odvaha!“

Harry nemal slov. Bol pripravený na všetko, ale pochvalu od Dumbledora rozhodne nečakal. Ešte menej bol pripravený na to, že mu Dumbledore ponúkne cukrík, napokon ho prijal. Dumbledore bol teda nevyspytateľný!

Dumbledore si odkašľal. „Tí dvaja si dosť pokazili svoj vzťah s Filchom. Nezaškodilo by im pár trestných hodín, to by ich vzťah trochu napravilo.“ Ľavým okom žmurkol na Harryho. Dumbledore bol naozaj jednoducho nevyspytateľný!

„Podáš mi ešte jednu?“ So zívnutím sa Ron zvalil na gauč, až vrzgali pružiny. Harry mu podal balenie Fazuliek každej chuti a sám si zobral čokoládovú žabku.

„Kedy sa konečne prestanete prejedať sladkosťami?“ hnevala sa Hermiona a dôstojne pokračovala s domácou úlohou.

„Keď si tak predstavím, ako Fred a George teraz pracujú u Filcha a my sa tu napchávame za ich peniaze...to je bomba.“ A veselo prehltol hrsť fazuliek každej chuti naraz.

2.fin.kolo MP 2011/12