Fan Fiction

Poviedka:
Pridaná: 17.11.2011, 13:07:39
Čítaná: 1045×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 12)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zapracuj do svojej poviedky jeden z týchto úryvkov: =>(„To sú určite smrťožrúti,“ poznamenal Ron, keď ich s Harrym a Hermionou sledovali z okien salóna. „Zrejme vedia, že sme tu.“) =>(Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok.) =>(„Ron, v živote som nestretla necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Harmiona dôstojne a namočila si brko do kalamára.) =>(„Mohol by si trochu uhnúť?“ ozval sa za nimi Malfoyov afektovaný hlas. „Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridová chatrč ti musí pripadať ako palác v porovaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“ Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy ...) =>(Potom si dali ešte obložené chlebíky s morčacou šunkou, koláčiky, ovocný pohár, vianočnú tortu a boli takí plní a ospalí, že sa nevládali ani pohnúť, tak iba sedeli a prizerali sa, ako Percy naháňa Freda a Georgea po celej chrabromilskej veži, lebo mu...)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Áno! Už tam bude! Už čoskoro bude môcť zaspievať svojej milovanej serenádu! Ako sa len teší na jej výraz, keď vyjde z kabinetu!

Rozložil sa pri dverách, opatrne ukladal hrnce vedľa seba hore dnom, usadil sa na malý vankúšik a po uistení sa, že naokolo nikoho niet, spustil.

Ak dovtedy nikoho nebolo nablízku, teraz už určite. Po tomto škrekote vyletel zo Zakázaného lesa kŕdeľ vrán, dokonca i veveričky nahnevane prefrčali dvorom. On sa však rušiť nenechal. Aj naďalej spieval, vylieval si srdce na prahu jej dverí a túžobne očakával, že vyjde von a povie obyčajné... áno.

Po polhodine sa zhrbene zdvihol, pozbieral si svoje veci a vrátil sa do izby s tým, že možno zajtra. Nepostrehol, že z tmy naňho civia dva páry očí.

„Zasa ste sa motali po chodbe?!“ privítala Hermiona Harryho s Ronom. „Dávno vám Snape nestrhol ďalšie body, čo?!“

„Snapa sme nevideli, ani on nás, nemusíš sa báť. Boli sme pozrieť Hagrida, ale ten sa kdesi túla. A neuveríš, Trelawneyová má tajného ctiteľa,“ rozvalil sa Ron v kresle a odhodil Hermioninu starostlivo napísanú domácu úlohu na zem. „Nesmierne dlho jej vyspevoval pred dverami.“

„A bolo to príšerné,“ zvraštil Harry nos. „Nečudujem sa, že neotvorila.“

„Nemali by ste sa starať do vecí, do ktorých vám nič nie je, najmä teraz, keď...“

„Zaujímalo by ma, kto to bol,“ ignoroval Harry svoju priateľku. „Ukrýval sa pod plášťom, bol pomerne vysoký, čiže... mohol to byť...“

„To máš pravdu... Vieš, nečudoval by som sa, keby to bol Dumledore, on máva také bláznivé nápady, ale...“

„Ale vždy to vyzeralo, že ho to ťahá skôr k McGonagallke,“ uchechtol sa Ron, za čo si od Hermiony vyslúžil zamračený pohľad. „No čo je? Veď to si už všimol každý, že si spolu rozumejú, veď sú v neustálom kontakte. Riaditeľ,“ hodil pravou rukou a následne ľavou, „zástupkyňa.“

Obaja pozreli na Harryho, akoby mu preskočilo. „Tak nie, ale tiež by to bola zaujímavá alternatíva. No dobre, dobre, nepozerajte tak znechutene na mňa! Možno to bol Lockhart!“

Tu sa Ron pustil do smiechu, že ten cukríkový blondiak by sa veru neskrýval po nociach v plášti, skôr by všade vyvesil plagáty so svojimi podobizňami, aby mal čo najviac povzbudzovateľov. Nakoniec však usúdil, že by sa tu zrejme po minuloročnom fiasku nezjavil.

Situácia sa opakovala znovu. Postava v plášti sa ako duch zjavila pred dverami profesorky Trelawneyovej a znovu spustila svoju srdcervúcu pieseň. No ani tú noc sa nedočkala očakávaného výsledku. Skormútene sa balila, kde-tu pozrela na dvere, ktoré zostávali zatvorené, a znovu ako duch zmizla v útrobách hradu.

Harryho s Ronom nesmierne svrbeli päty, čo sa tak túžili rozbehnúť za oným ctiteľom a zistiť, kto to je, ale kvôli bezpečnostným opatreniam sa museli pobrať do izieb. Svorne nadávali na Siriusa Blacka, kvôli ktorému mali znemožnené vylúštiť túto záhadu.

Stalo sa pravidlom, že sa obaja skrývali po neviditeľným plášťom, pozorovali tajomnú postavu a usilovali sa prísť na jej totožnosť.

„To je Flitwick!“ šepol jedného večera Ron Harrymu do ucha. „Nebodaj má Trelawneyová nového ctiteľa? Tento sa k nej nehodí.“

Naozaj. V tento večer sa obdivovateľ nezahalil poriadne a obaja chlapci videli, že je to on. Fillius Flitwick. Veď kto iný bol takého nízkeho vzrastu? Profesor sa poobzeral a znovu spustil svoj zázračný magnetofón, ktorý nosil v poslednej dobe so sebou. Znelo to lepšie, no aj tú trochu vždy pokazil jeho škrekot.

„Nevedel som, že spieva,“ uškŕňal sa Harry. „Aha, už má ďalších zvedavcov!“ Nejakí štvrtáci sa vynorili spoza rohu, načúvali výkrikom nízkeho pána... Akonáhle si všimol, že má spoločnosť, schytil magnetofón a zmizol ako gáfor.

„Dokelu, prečo nepočkal, kým Trelawneyová vyjde? Možno by to dnes vzdala,“ frflal Ron, kým kráčali do klubovne. „Chcel by som vidieť jej ksicht.“

Či ho niekto vypočul, nevedno, isté však je, že na ďalší deň bola počas veštenia trieda plná žiakov. Všetci sedeli vystretí ani keby zhltli pravítko a s nezvyčajným záujmom hľadeli na profesorku, ktorá sa prechádzala pomedzi nich.

„Pani profesorka, čo je pravdy na tom, že sa páčite Flitwickovi?“ odvážil sa Seamus, začo si vyslúžil rad pochvalných pohľadov. Odpoveď však neprichádzala. „Vaše vnútorné oko vám predsa musí niečo hovoriť. Je to ten pravý?“

Tu Trelawneyová zastala a pozrela zvysoka na drzého študenta. „Vás to, mladý pane, nemusí zaujímať. Do môjho súkromného života vás nič nie je. A za trest napíšete vašu domácu úlohu o tri zvitky pergamenu dlhšie.“

„No... asi ju to množstvo nápadníkov nenadchýna tak ako nás,“ uškrnul sa Harry, keď sa otočila.

Poobede sa im donieslo do uší, že Flitwick je taký roztržitý, až z toho začína plešatieť a dvere si pomýlil so stenou. Ron sa na ňom smial: „A to nevie za ňou prísť, rozkopnúť dvere a povedať jej to, čo potrebuje? Čo je to za chlapa?“

„Ron, v živote som nevidela necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Hermiona dôstojne a namočila si brko do kalamára. „Vidno, že ty v tomto nemáš žiadne skúsenosti. Kde si videl, aby sa na ženu išlo takto zhurta? Možno je Trelawneyová vystrašená, je to síce stará podvodníčka, ale v tomto je úplne rovnaká ako ostatné ženy. Možno sa kedysi sklamala a teraz sa nechce znovu viazať. Alebo má strach, hanbí sa, prípadne Flitwick nie je jej typ a ona nevie, ako mu to povedať.“

„Rozhodne väčšia ako vy dvaja a teraz ma nechajte, musím si robiť domáce úlohy . A ty, Ron, by si mal tiež.“

Možno by si aj robili, nebyť večerného trestu za Zloduchove výtržníctva. Filch zazrel Harryho s Ronom na mieste činu a nakázal im, aby prišli o deviatej k nemu.

„Možno keby sme tam prišli skôr, stihli by sme aj večerného speváka,“ rozmýšľal Harry a tak sa s Ronom vybrali za Filchom o hodinu skôr. Pred dverami zastali.

Cez privreté dvere videli, ako si Filch mieša oranžovú tekutinu v kotlíku, pridáva vlas...

„Padajme!“ strhol Harry Rona za roh, keď z miestnosti vyletel Flitwick a rútil sa priamo k dverám Trelawneyovej kabinetu.

„Filch dokáže vyrobiť všehodžús? A to môže?“ nevychádzal Harry z údivu.

„Možno má nejakého komplica, ktorý mu ho namiešal a on už pridal len vlas. Hm, a nevieš, či sa dlhodobé kradnutie vlasov nejako prejavuje na „obetiach“? Flitwick je trochu mimo v poslednom čase...“

„Netuším... On si myslí, že sa Trelawneyovej zapáči skôr ako Flitwick?“

„Neviem, ale to ľahko zistíme,“ uškrnul sa Ron a spoločne sa rozbehli odhaliť aspoň túto záhadu.

2.fin.kolo MP 2011/12