Fan Fiction

Poviedka:
Pridaná: 17.11.2011, 13:05:58
Čítaná: 876×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zapracuj do svojej poviedky jeden z týchto úryvkov: =>(„To sú určite smrťožrúti,“ poznamenal Ron, keď ich s Harrym a Hermionou sledovali z okien salóna. „Zrejme vedia, že sme tu.“) =>(Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok.) =>(„Ron, v živote som nestretla necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Harmiona dôstojne a namočila si brko do kalamára.) =>(„Mohol by si trochu uhnúť?“ ozval sa za nimi Malfoyov afektovaný hlas. „Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridová chatrč ti musí pripadať ako palác v porovaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“ Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy ...) =>(Potom si dali ešte obložené chlebíky s morčacou šunkou, koláčiky, ovocný pohár, vianočnú tortu a boli takí plní a ospalí, že sa nevládali ani pohnúť, tak iba sedeli a prizerali sa, ako Percy naháňa Freda a Georgea po celej chrabromilskej veži, lebo mu...)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Draco Malfoy kráčal vyrovnane po chodbe Rokforstkého hradu. Oblečený bol v zelenkavom habite na ktorom mal pripnutý odznak Slizolinu. S nosom vystrčeným vysoko nad ostatnými - vošiel do Veľkej siene v ktorej práve prebiehal obed. Malfoy sa vybral rovno za svojimi kumpánmi Crabbom a Goyleom k slizolinskému stolu. Cestou sotil do nejakého prváka a ako zvyčajne sa zasmial na celú sieň. Nikoho to však príliš neupútalo, keďže sa to opakovalo denne. Malfoy sa usadil rovno medzi svojich dvoch širokých „priateľov“.

„Videli ste Weasleyho?“ snažil sa hovoriť potichu, no dobre vedel, že ho musí počuť celá sieň, vrátane profesora Snapea a profesorky McGonagallovej, ktorí obedovali na druhom konci siene. Crabbe a Goyle sa otočili k chrabromilskému stolu. Medzi Chrabromilčanmi bol i Ron Weasley, ktorý bol v tento deň na očiach každému obyvateľovi hradu (Zloduch ho šetril najmenej). Jeho opotrebovaný habit to nevydržal a roztrhol sa vpredu na hrudi a takisto vzadu na chrbte. Slizolinčania sa na tom smiali už od ranných elixírov, kde sa to Ronovi stalo, no na obede bola obrovská diera v jeho habite ešte väčšia, takže Slizolinčania mali zábavu i teraz.

Draco, Crabbe a Goyle sa hlasno zasmiali a bez nejakého ostychu pozerali rovno do očí ryšavého Rona.

„Draco, Draco! Mal si tu byť, keď sa pokúšal čarovať! Roztrhol to ešte viac,“ nadšene sa tešila Pansy Parkinsonová, ktorá sa vyškierala od jedného ucha k druhému. Draco sa na ňu usmial a potom sa už pustil do obedu. Avšak i počas prežúvania nemohol vynechať minimálne jednu zo svojich typických fráz o Ronovi a jeho chudobnej rodine...

„Ak by si chcel Ron, ja ti to opravím,“ opatrne sa k nemu prihovárala Hermiona. S Ronom boli opäť tak trochu pohádaní, takže sa nebavili, no tušila, že by potreboval pomoc.

„Netreba. Veď ten habit patril do koša už keď mi ho mama kupovala. Budem chodiť bez neho,“ rozhodol sa neoblomne.

„Nie je zakázané chodiť po hrade v civilnom oblečení?“ spýtal sa Harry, ktorí ich rozhovor takmer nevnímal, pretože pracoval na úlohe pre McGonagallovú.

Ron neodpovedal, len si habit prehadzoval z jednej ruky do druhej. Mal obrovskú chuť roztrhnúť ho na dva kusy a hodiť ho do horiaceho plameňa v krbe.

„Idem napísať mame, nech mi čo najskôr pošle nejaký nový, možno tatkov,“ rozhodol sa po chvíli a vybehol hore do izby.

Ron sa opieral o múr hradu a pozoroval jeho okolie. S Hermioninou pomocou napokon habit ako tak zaplátal, takže už nevyzeral tak hrozne a ľudia si ho prestali všímať. Draca Malfoya ale stále bavilo ponižovať ho. Blížil sa k ním. Spoznali ho už diaľky podľa známeho smiechu. V Ronovi kypel hnev, len čo ho uvidel. Keď k nemu Draco prišiel, bol rozhodnutý, že keď na neho povie čo i len jedno slovo, rozbije mu papuľu, aj keď ho to bude stáť nejakého body dolu či trest u Snapea. Malfoy na nich spočiatku len pozeral a zákerne sa usmieval. Po chvíli sa však už dlho držať nemohol a jeho ústa sa otvorili.

„Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridova chatrč ti musí pripadať ako palác v porovnaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“

Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy zasiahla Hermiona, ktorá sa pri nich objavila. Pomocou prútiku ich od seba odtrhla a vyčítavo sa pozrela na Rona, že takto zareagoval.

„Ron, nechaj ho tak. Nestojí to za nejaké problémy,“ prehovorila len na Rona, ktorý zúrivým pohľadom prebodával Malfoya.

„Musí ťa chrániť tá humusáčka,“ Hermionu pri tom slove zamrazilo, „zbabelec,“ zasmial sa Malfoy, no ďalej už neotravoval, len sa otočil a vybral sa ubližovať niekomu inému. Pár prítomných Slizolinčanov sa už len zo zvyku zasmialo.

„Strápnila si ma,“ nahnevane na ňu pozrel Ron, ktorý chvíľku zarazene pozeral pred seba a nič nehovoril.

Ron neváhal ani minutu. Hneď ako si ráno prečítal tento malý odkaz na zadnej strane Denného proroka bežal do soviarne poslať odpoveď. Bola to jeho šanca. Neveril si, že vyhrá, ale predsa - musel to skúsiť.

Ron sa už dva dni nebavil s Hermionou. Vlastne sa na ňu už vôbec nehneval a začínalo mu to byť ľúto. Vždy keď sa za ňou vybral niečo ho zastavilo. Buď bol na vine Harry, Draco a Slizolinčania, alebo ho otravovali Fred s Georgeom. A napokon samotná Hermiona sa Ronovi vyhýbala, keďže ju to dosť urazilo a to celú situáciu sťažovalo. Chcela mu len pomôcť a on sa k nej takto zachoval.

V jedno jesenné ráno sa však všetko zmenilo. Začalo to veľmi čudným správaním všetkých Chrabromilčanov pri raňajkách. Nasledoval veľmi zvláštny pohľad Draca Malfoya, ktorý Ronovi venoval v sieni a všetko to vyvrcholilo na nádvorí, kde pred obedom Ron stretol s Harrym... a s Hermionou.

„Ron, prepáč. Nemala som sa do toho miešať,“ povedala tak náhlo, že to Rona zaskočilo.

„Nie, to ja.. Prepáč, Hermiona. Bol som idiot,“ priznal, aj keď sa mu to od seba samého moc nepáčilo. Hermiona mu venovala milý úsmev a potom mu do rúk podala noviny. Bol to Denný prorok.

Na hlavnej stránke bol dlhý článok o ukončení súťaže a jej okolnostiach. No už v nadpise svietilo jedno jediné meno. Ron Weasley, študent Rokfortu a syn Artura Weasleyho z ministerstva Mágie – víťaz Veľkej súťaže Denného proroka!

Ron neveril vlastným očiam. On vyhral, on vyhral! Mimovoľne mu z úst vyšiel akýsi čudný výkrik, ktorým prejavoval radosť. On vyhral!

„Aký pekný habit, Weasley. Stále chodíš nakupovať na to smetisko? Pochybujem, že vieš ako tie peniaze minúť, keďže si len doteraz neprišiel do styku so žiadnymi.“ Malfoy nemal núdzu o vysmievanie ani po tej prekvapivej výhre. Ron, ktorý bol oblečený v elegantnom, čisto novom habite sa vystrel a nebezpečne na neho pozrel. Chvíľku premýšľal, či je dobrý nápad to urobiť, no napokon si spomenul na všetko, čo mu kedy Malfoy urobil a bez varovania ho celou silou sotil dozadu. (Od Hermiony si vyslúžil úsmevnú pochvalu...) Malfoya nestihli chytiť Crabbe ani Goyle a keďže ani sám neudržal rovnováhu padol na zadok.

Ticho, ktoré potom nastalo medzi prítomnými na nádvorí vyplnilo trhanie látky na jeho zelenom habite...

2.fin.kolo MP 2011/12