Kapitola:
Pridaná: 16.11.2011, 19:34:57
Čítaná: 2277×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Diana Michellová-Birellová, Kristie Vertová, Lee Jordan, George Weasley,...
Stručný dej: Dve dievčatá Diana (Nara Cissy) a Kristie (Kristie Gaunt) sa rozhodli ukázať vám, ako to bolo po vojne. Tieto mladé dámy, ale sú niečím výnimočné. Obe sú z inej vrstvy, ale z jednej fakulty- Bystrohlavu. Ale obidve sú po celej škole známe ako Výtržníčky, pretože stále majú v hlave plány ako domotať žiakom hlavy a rozveseliť tých, ktorí s atentátom nič nemajú...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámte sa! 2 » Pergamen a oheň 3 » Labyrint 4 » Rozhovor 5 » Jaskyňa 6 » Sama? 7 » Láska šialená 8 » Zloduch ďakujem... 9 » Súťaž 10 » Malfoy 11 » Zásnuby 12 » Výlet 13 » Zlá...

Kristie sa zaškerila.

"Dii pokoj. Však vieš, čo ti napísal. Je tu jeho otec. Musíš si dávať pozor, čo robíš."

"Ty nevieš,čo to znamená však?" štekla Dia.

"Povedz mi to, pani vševediaca," nevinne sa usmiala jej kamarátka.

"ŽE ten chmeľ starý ide za riaditeľkou aby odsúhlasila naše zásnuby, keďže som ešte na škole!" Zavrčí Dia so zvýšeným hlasom.

"Tak to máš blbé, miláčik," povedala Kris a slovo "miláčik" až nechutne pretiahne. "Ale ako ja ťa poznám, ty to nenecháš len tak. Však? A aby som nezabudla. Máš tu jednu ÚŽASNÚ kamarátku, ktorá ťa nenechá v štychu a pomôže ti."

"Nebuď namyslená," zašomre Michellová a fľochne po nej mrzutý pohľad. "A choď na hodinu a povedz Binnsov, že idem do Nemocničného krídla." Prikázala Dia nesmierne autoritatívne a Kris privolila. Netušila, čo ide kamarátka robiť, no nechcela sa jej vypytovať.

Dia si síce všimla na Kris, že je trochu smutná z toho, ako ju odpinkala, ale teraz nemohla inak. Chvíľu ešte sledovala ako Kristie zachádza za roh a potom sa pobrala smerom k riaditeľni.

/Ak ten starý chmeľ chce presvedčiť McGonnagalku, v pohode, ale ja ho presvedčím, že školu doštudujem!/ myslela si a zaťala päste. Prechádzala pozdĺž hradu, ktorý milovala a nedokázala si predstaviť, že už čoskoro ho opustí a len kvôli "svadbe".

Prišla ku kamennej oblude, ktorá na jej prekvapenie uskočila. Dia to nečakala ale aj napriek tomu odhodlane kráčala po schodoch hore. Spoza dverí začula vznešený hlas Luciusa Malfoya.

"Pani profesorka McGonnagalová, vy to nechápete. Ona musí odísť!"

"Každý musí, len to čo chce! A vy o tom v prvom rade nebudete rozhodovať! Ešte stále som tu riaditelkou ja a pokiaľ viem, slovo riaditeľa platí!" Rozohnila sa Minerva za práva jej študentky.

"Samozrejme, to vám nikto neberie, no pochopte, že to dievča musí ísť vtedy tam!"

"Musím ísť len tam, kam samam chcem!" Vošla Diana do riaditelne a dvere až tak tresli.

"Slečna Michellová!" prekvapene zvolala jej riaditeľka. "Nemali by ste mať Diny mágie?"

"Pani riaditeľka," ozvala sa Dia slušne a podišla k Malfoyovi, akoby mu chcela naznačiť, že sú si úplne rovnocenný. "Prišla som kvôli tej istej veci ako tuto, pán Malfoy."

"Kvôli svadbe?" spýtal sa prekvapene Lucius.

"Nemyslite si, že som blbá," zavrčalal naňho Diana a pozrela sa naňho naozaj ako rovnocenná. "Pani profesorka to nebolo samozrejme vám. Áno ja viem o úmysle pána Malfoya, no nestotožňujem sa s ním aspoň nie teraz. Teraz, keď mám len 15 rokov a podľa môjho by sme ešte mohli počkať a..."

"Počkať? Podľa všetkého je teraz ten najlepší čas. A okrem toho. Myslite aj na môjho syna! Nemyslíte si, že je už dostatočne starý...?"

"Pán Malfoy," zasiahla McGonnagalová. "To by stačilo.

"Prepána Lucius, čo s tým má Draco? Pokiaľ viem, neviete nič o našej dohode! Počká na mňa do skončenia školy a to, že ste mu našli mladši nevestu... no mali ste rátať s tým, že ešte sa nebude chcieť vydávať!" Zavrešťala naňho, lebo jej to doplo. Jasné chúďa Dráčik a na mňa sa kašle.

"Slečna Michellová upokojte sa!"

"Ja som úplne pokojná!" oborila sa na McGonnagalovú, keď vtom začula nechutne slizký Malfoyov hlas.

"Tak to určite."

I keď túžila po tom, aby mu čo najrýchlejšie mohla skočiť po krku, upokojila sa.

"Pani prefosorka McGonnagalová. Keďže sa asi takto nedohodneme, som za to, aby sa hlasovalo."

"To sú rozumné slová. Takže ja som proti," zašomrala riaditeľka a autoritatívne zdvihla ruku.

"Aj ja," usmiala sa milo Dia.

V tej chvíli sa Lucius Malfoy naštvane otočil a čo najrýchlejšie odišiel z miestnosti.

"Ach jaj slečna Birellová," vzdychol si nejaký portrét za ňou.

"Nie som Birellová! Teda som, ale nepoužívam to priezvisko," drmolila a keď sa otočila, zistila, že sa s ňou rozpráva portrét exriaditeľa Dumbledora.

"Slečna, viem. Ale viem aj o iných veciach, ktoré vás trápia. Dám vám len jednu radu a je na vás, či ju poslúchnete. Rozhodnite sa svojím srdcom, nie otcovým príkazom." Láskavým pohľadom jej to hovoril, no ona bola stále napaprčená.

"Slečna Michellová, pán riaditeľ má pravdu, ale teraz choďte na hodinu, lebo sa na ten Trojčarodejnícky turnaj nedostanete!"

Dia si povzdychla, ale pomyslela si, že na tento deň by toho už bolo dosť a tak radšej počúvla.

"A slečna Michellová?" ozval sa spoza nej ešte raz hlas profesorky McGonnagalovej a ona sa posledný krát otočila. "Dávajte si pozor. Nemyslím si, že by bolo vhodné, keby ste si proti sebe poštvali ľudí z vyšších miest."

Zarazená Diana nedokázala nič povedať a tak len prikývla a vyšla z veže. Prešla za roh a tam ju niekto zdrapil za plášť.

Keď sa pozrela do sivých očí Luciusa Malfoya, pochopila.

"Ty si myslíš, že ma môžeš takto zosmiešniť?" Zúrivo na ňu zrúkol.

"A kto sa smial? Nevšimla som si nikoho," odvetila mu tvrdo a vytrhla mu svoj plášť z ruky.

"Ale pred všetkými riaditeľmi!"

"Oni si vás "vážia", takže nič sa vám nestane! Ja by som si skôr dala pozor na Zloducha..."

Práve vtedy, keď sa Lucius obozretne obzrel, trafil ho do tváre balón plný bahna.

"Čo to...?!" skríkol.

"Ja som vám to vravela," milo sa na neho usmiala Dia, a pomaly sa snažila vyspätkovať.

Lucius si ju našťastie nevšimol, keďže bol zaneprázdnený nadávaním na chudáka Zloducha, ktorý tam ešte vždy ostal, lebo chcel umožniť Dii bezpečný útek. Michellová si ani neuvedomila, kde je, len Zloduch jej perami naznačil: "Bludisko".

Rýchlo to pochopila a prebehla cez gobelín.

V tej chvíli si vydýchla a začala rozmýšľať čo ďalej. Mohla tu počkať, pokiaľ by si bola na 100% istá, že Malfoy odišiel, alebo mohla ísť na hodinu, kde by bola v bezpečí, ale Malfoy by si ju našiel.

Alebo by mohla napísať Georgovi. Chlapec by už konečne mal vedieť na čom je. Cítila sa strašne, no rozbehla sa do stredu bludiska, kde si nechala pergamen.

"Ahojte! Tu je Dia. Číta tot prosím Vás G.?­­"

"Podľa toho, kto to číta." Odpísal pergament a Dia sa usmiala a napísala svoje meno. "Tak áno. Muž menom George Weasley sa tu nachádza. Čo sa deje láska?"

"George," napísala Dida, a v tej chvíli úplne stratila niť myšlienok. Čo mu vlastne chcela napísať? Chcela mmu napísať mu napísať, že ju chcú vydať?

"Áno?"

"Čo by si mi povedal na to, že nie som tak úplne tvoja?" napísala roztrasene a vtom jej vhŕkli slzy a zmáčali pergamen.

"Ako, že nie si úplne moja?" napísal rázne a ona si rukou zotrela slzy.

"Vznešené staré rody sa majú páriť," napísala jednoducho, lebo nechcela byť konkrétna.­­

"Prosím, vysvetli mi to bližšie," odpísal George, no už len na tom písme bolo jasné, že sa viac ako len ovláda.

"Môj otec..." zase začala písať, no opäť nevedela nájsť skoro nijaké slová. "Mi vynútil svadbu."

"Panebože s kým?"

"Hovorí ti niečo meno Malfoy?"

"Malfoy? Ten slizský had! Keď sa mi dostane pod ruku! A...a čo na to on?"

"No... On s tým súhlasí..."

"ČO?! Ja ho zabijem!"

"George, pokoj," napísala mu Dia, no on už neodpisoval. Zdalo sa, že prerušil komunikáciu a niekam odišiel.

"Došľaka... teraz ho zabije," zamrmlala si sama pre seba Dia, vzala metlu, ktorá bola opretá v kúte a rozbehla sa na západný koniec labyrintu. Bolo tam totiž okienko, z ktorého sa dá nebadane vyletieť.

Nasadla na ňu a vyletela z okna. Jemne sa poobzerala a zistila, že nikto sa nenachádza na dvore, aby ju videl. Pridala a keďže vedela ktorým smerom sa nachádza Londým, vyrazila na juhozápad.

Už mrzla temer hodinu, keď pred sebou zbadala mesto. Pohľadom prebehla krajinu a zistila, že v blízkosti je malá zašitá ulička, kde by mohla pristáť. Vrhla sa tam a len čo nabrala rovnováhu rozbehla sa do mesta. Úplne zabudla na to, že má na sebe habit.­­

Uvedomila si to až vtedy, keď po nej niekto zakričal.

"Hej, ty študentka!" zvolal veselý hlas, ktorý hneď spoznala. Otočila sa k nemu a zistila, že je to Lee Jordon.

"Lee, kde je George?"

"Prečo?"

"Lebo," jednoducho odvetila.

"Výsostná odpoveď, madam. A teraz to vyklop." Uškŕňal sa Lee

"Vieš, čo? povedz mi len, kde je Weasley a ja ťa nechám na pokoji alebo potom poviem Kris, že ju podvádzaš s Angelinou!"­­

"Hou, hou, hou. Vieš, že to nie je pradva," ohradil sa.

"A čo myslíš, komu skorej uverí. Tebe alebo mne?" štekla Dia.

"Ale prečo ho hľadáš? Mám právo to vedieť?"

"Jedonoducho ide niekoho zabiť, nechápeš?" vykríkla už nevládne.

"hou, hou, hou. Aj o tom by som mal niečo vedieť, slečinka." Povedal pomaly a ešte k tomu aj zatskal.

"Jordan! Mne je asi tak 15, či niečo vieš, ale teraz to láskavo vyklop, lebo sa moji dvaja chlapi idú navzájom zabiť a myslím, že tvoj šéf nebude mať dosť vôle," zavrčala naňho a prútikom naňho mierila.

Keď povedala, že obaja sú jej chlapy, akoby zamrzol. "Myslím, že išiel smerom ku Gringotbanke..."

Dia si ani nepočkala, či povie ešte niečo, ale rozbehla sa určeným smerom.

"Ja, Dia, čo tu robíš?" Opýtal sa jej po behu George, keď doňho celá rozzúrená vrazila. ­­

Prekvapilo ju, že on nevyzeral ani trochu vytočený.

"George nerob sa!" Vybuchla, no zároveň sa jej nesmierne uľavilo. Takže Weasley sa nikoho nechystá zabiť.

"Ja absolútne netuším o čom hovoríš," usmial sa George a objal ju. "Ale čo tu robíš? Tak dlho sme sa spolu nerozprávali."

"O čom to hovoríš? Veď sme spolu hovorili asi pred hodinou a pol..." stíšila hlas. "Cez mapu."

"Ale Didi. Ja som tú mapu nemal v rukách už asi 5 dní."

"Dočerta! Miláčik prepáč, ale asi ťa budem musieť znova opustiť. Alebo ak chceš poď so mnou." Zašomrala a chytila ho za ruku.

"S tebou aj na koniec sveta," usmial sa na ňu a v tom sa premiestnili.­­

Keď sa objavili u neho doma, Dia sa s obavami obrátila na jej nastávajúceho.

"Chceš mi tvrdiť, že dnes som si doobeda nepísala s tebou ale s niekým iným, kvôli ktorému som sem letela?"

"ČOŽE! Ale ja mám svoju mapu tu... dočerta, nie je tu!" Skríkol, keď otvoril krabičku pod posteľou, kde mal fotky svojho brata, Diine fotky a mnoho preňho dôležitých vecí.­­

"Dokelu, dokelu, dokelu..." Začal prehrabávať všetky svoje veci a o chvíľu bola celá jeho izba hore nohami. "Čo si mi tam písala?" spýtal sa pomedzi to.

"Že.. že som zasnúbená..." Hlesla.

"Za...za....za...za...ČO?"

"Rozumel si mi dobre, láska. Tak to už v starých rodoch býva," smutne sa usmiala.

"Ale za koho?" posmutneli mu oči.

"Starý, slizolinský, arogantný rod..."­­

"Mám hádať?" opýtal sa opatrne, akoby ani nechcel vedieť pravdu.

"Chceš hádať, chceš to vedieť?" Vzdychla a zviezla sa na jeho posteľ.­­

"Povedz mi to..." šepol a chytil ju za obe ruky.

"Draco Malfoy," vyhŕkla ticho a rozplakala sa.­­

"Pššt," šepol George a aj napriek tomu, že ho to vnútri zabolelo, vedel, že ona za to nemôže.

"Ja...ja...by som nikdy... nezradiť.. teba.. ale.. otec..." plakala a šomrala tieto nezrorzumiteľné slová stále dookola.­­

"Chápem, chápem, láska. To bude v poriadku," pobozkal ju do vlasov

"NEBUDE!" Vyhŕkla. "Draco síce tým tiež nie je nadšený, no aj tak musí poslúchnuť otca. Jednoducho musí. A ja ťa nechcem opustiť," šepkala mu, lebo si myslela, že mu to musí povedať teraz a zabalila sa k nemu bližšie.

---------------------

Kto uhádne, čo bude ďalej dostane odo mňa a Kris čokoládu! Očakávame vaše reakcie O:).

[ » na začiatok « ]