 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella19. kapitola: Všetko je ako má byťUž som ani nedúfala, že sa všetko napraví. Jednoducho som sa zmieril sa tým, že teraz mám iba Remusa. Celé dni sme strávili spolu a ja som sa hrozila splnu. Vtedy budem úplne sama...a aj Remus bude sám v Škriekajúcej búde. Ktovie, čo sa mu zase stane? Ak nie je s chalanmi, vždy si ublíži. „Aella, už na to nemysli.“ Povedal mi, keď som sa mu zdôverila s tým, že sa oňho bojím. Sedeli sme v klubovni a nevšímali sme si ostatných, tak ako oni nás. „Ako na to nemám myslieť? Zajtra je spln a ty...budeš sám! Keby som tak mohla ísť s tebou...ale za jeden deň sa asi nestanem animágom.“ „Veru nie,“ povedal a chytil do rúk moje vlasy. Vždy sa hneval, keď som ich nosila vo vrkoči. Viac sa mu páčili rozpustené, ale...bolo to také nepraktické! „Remus, neopováž sa mi stiahnuť tú gumičku!“ No bolo neskoro. Neznášam to! „Fajn...teraz ich môžeš dať zase tak, ako boli.“ Síce som sa hnevala, fakt nemám rada, keď to robí, ale...aspoň som nemyslela na to, že sa so mnou zvyšok osadenstva Chrabromilu nerozpráva. „Pôjdeme budúci týždeň do Rokvillu?“ spýtal sa Remus a stále mi nechcel dať gumičku. Naťahovala som sa za ňou, ale bol vyšší a dlhší a nedosiahla som naňho. „Neviem, ak mi ju vrátiš, tak o tom porozmýšľam.“ „Takto si krajšia.“ Povedal a nechal gumičku zmiznúť. „Okej, ako chceš...“ pričarovala som mu strašne dlhé vlasy. „Ako ti je teraz? Nezavadzajú ti? Páči sa ti to? Hm? Povedz!“ „Dobre, dobre, prepáč! Zbav ma toho.“ No určite! Viete aký bol smiešny? Keby ho tak videla McGonagallová, určite by si neodpustila nejakú poznámku. „Aella, tu ju máš,“ podával mi gumičku, ktorú z ničoho nič vyčaroval. „A teraz ty.“ Očarovala som ho. Práve včas, pretože cez portrét v tom momente vošiel Sirius a James. Pozreli sa na nás a potom zastavili. „Hm...Aella, môžeš nás nechať samých?“ spýtal sa Sirius. „Potom ma zavolaj.“ povedal som Remusovi. Vybehla som do izby. Baby boli asi niekde vonku, pretože som bola v izbe sama. Aká to zmena! „Aella.“ Počula som svoje meno. Pozrela som sa do zrkadla(ktoré som, mimochodom, ešte stále nosila pri sebe) a videla som v ňom Remusovu tvár. „Čo sa stalo?“ „Chalani pôjdu zajtra so mnou.“ povedal s úsmevom od ucha k uchu. „Takže ste sa udobrili?“ „Áno. Konečne! Nechceš zájsť do Rokvillu?“ „Remus...nie, musím sa učiť. Zajtra máme runy, musím prekladať...“ „Hm...tie tvoje runy. Mala si si dať herbológiu. Na úlohu máme nakresliť nejakú rastlinku.“ „Hej, a čo by som robila s herbológiou na Akadémii? Tam sa to nevyučuje.“ „Dobre, dobre...tak teda nejdem ani ja.“ „Ale prečo? Remus, ak tam chceš ísť, tak choď. Nemusíme byť stále spolu.“ Ale mohli by sme. Ja viem, som sebecká a strašne nedospelá...a uvedomujem si, že Remusovi jeho priatelia chýbali. Tak ako mne Lily a Alice. „Ok, zajtra ráno určite prídem za tebou. Alebo by si mohla ty za mnou....“ „Jasné, a kam? Vo vašej izbe je príšerný neporiadok.“ „Tak...do núdzovej miestnosti.“ Hej, do núdzovej miestnosti. A čo tam? Teda...istú predstavu som mala, ale... „Vieš čo? Ráno sa stretneme. Zabavte sa. A pozdravujte Rosmertu.“ Celý večer som sa učila a zaspala som niekedy okolo desiatej. Keď som ráno zišla dolu, videla som Remusa. „Už som si myslel, že sa nezobudíš. Poď, musíme ísť na raňajky a potom do školy.“ „Daj mi trochu času. Som strašne u-u-unavená.“ povedala som a pritom som si zívla. To je zvláštne, čím dlhšie spím, tým som ráno unavenejšia. Remus sa zasmial, chytil ma za ruku a spolu sme šli do Veľkej siene. Celý deň prebehol úplne v poriadku. Teda...bol taký, aké boli za posledný mesiac všetky dni. Večer som sa vybrala na prechádzku. Bolo celkom pekne, aj napriek tomu, že celý deň snežilo. Prechádzka vonku ma trochu prebrala. A prečistila mi hlavu. Uvedomila som si, že som sa vlastne s kamoškami ani nechcela udobriť. Chcela som, aby sa mi ospravedlnili. Aj keď som vlastne nevedela, za čo. No teraz som bola rozhodnutá porozprávať sa s nimi, nech sa deje, čo sa deje. Dúfala som len, že už sa vrátili do izby. Mala som šťastie. Lily aj Alice boli presne tam, kde som ich chcela mať. „Baby, vypočujte si ma.“ povedala som rýchlo. Skôr, než by stihli odísť. „Ja...chcem vám len povedať, že ma mrzí, že som...vás skoro zabila...“ Tu sa obe začali smiať. Hľadela som na ne a bola som čím ďalej, tým viac zmätená. „Čo sa deje?“ „No...práve sme sa s Lily rozprávali, že sa ti ospravedlníme....“ začala Alice. „Ale predbehla si nás.“ dokončila Lily. „Hm....takže je to už v poriadku?“ „Pravdaže! Je nám ľúto, že sme sa s tebou nerozprávali.“ Zišli sme do klubovne, sadli sme si ku kozubu a celý večer sme pretárali o všetkom možnom. Zistila som, že James pozval Lily za posledný mesiac asi tridsať krát a že Alice sa s Frankom asi toľko krát pohádala a potom udobrila („Ale keď ja sa s ním hádam len preto, aby sme sa potom mohli udobriť.“). Ani som nemohla uveriť tomu, že je všetko zase tak, ako má byť. Plánovali sme si výlety do Rokvillu, zhovárali sme sa o tom, čo kúpime rodičom na Vianoce...skrátka, akoby sa nič nebolo stalo.
Zobudila som sa v klubovni asi o desiatej ráno. Okolo mňa nebol nikto(baby asi išli spať do izby, alebo sú už na raňajkách). Vtom som si uvedomila, že som sa nezobudila celkom dobrovoľne. Nado mnou stál Remus a usmieval sa na mňa. „Dobré ráno, spachtoš!“ povedal, naklonil sa ku mne a dal mi pusu. Takto by som sa mohla budiť každé ráno! „Remus!“ vstala som a objala som ho. „Udobrila som sa s babami!“ „To som rád. Naozaj...môžeme ísť na budúci týždeň do dediny všetci spolu.“ „No...neviem, či bude chcieť ísť aj Lily, keď pôjde James.“ „Niečo mi hovorí, že už nebude tak veľmi protestovať.“ „Remus Lupin! Ty niečo vieš! Okamžite mi to povedz, lebo ti pričarujem také vlasy ako minule.“ „To sa ti nepodarí.“ povedal a schmatol môj prútik, ktorý som mala položený pri kresle. „A okrem toho...už viem protizaklínadlo.“ Fajn...ale ja poznám aj iné zaklínadlá! „Vráť mi ho, Remus.“ „Nech sa páči, slečna. Čo takto rande vo Veľkej sieni?“ „Myslíš raňajky? Jasné, som hladná ako vlk! Teda...“ Remus sa zasmial. „To nič. Aj ja som presne tak isto hladný. Ale musím sa ísť prezliecť. Počkáš ma?“ „Nie!“ odvrkla som. Jasné, že som len žartovala. „Pohni si!“ „Fajn, čo som baba?“ hodila som po ňom prvú knihu, čo som uvidela, no uhol sa jej. No keď som tak naňho čakala, rozmýšľala som, prečo sa hovorí, že dievčatám vždy dlho trvá pripraviť sa. Veď Remus sa išiel len prezliecť a bol tam už dlhšie ako dvadsať minút. Zrazu som začula nejaké hlasy...potom smiech a potom ticho. Vychádzalo to z mojej izby! Šla som potichu hore a zbadala som, ako sa tam Lily(!) s niekým bozkáva. S niekým, koho som určite poznala...mal strapaté čierne vlasy... Mala som pocit, že my vyrazilo dych. Lily a James? Ako....kedy....ako? Rýchlo som zišla dolu. Remus tam už bol. „Čo sa ti stalo?“ spýtal sa. „Vyzeráš, akoby si sa niečoho zľakla...“ „Remus...“ no nemohla som mu to povedať. Možno...možno to nebol James...možno to bol nejaký chalan, ktorý zozadu vyzerá presne ako Potter, má rovnaké vlasy, je rovnako vysoký a....dobre, bol to James, ja viem, ale...možno si to chceli nechať pre seba. „To nič. Ideme?“ Remus sa na mňa trochu zvláštne pozrel, ale nepovedal nič. Do jedálne prišla za nami Lily a o päť minút aj James. Obaja vyzerali ako zvyčajne, až na to, že Lily vôbec neprotestovala, keď ju James pozdravil (no boli nenápadní...veľmi) a dokonca sa naňho usmiala. Potom si to však uvedomila a sklopila pohľad k slanine s vajíčkami. Usmiala som sa na Jamesa a on na mňa vyvalil oči. Nečujne sa ma spýtal: „Ty to vieš?“ a ja som prikývla. Zatváril sa zhrozene. Ale prečo? Veď...veď sú konečne spolu...počula som, že piataci uzavreli stávky o tom, kedy a ako sa dajú dokopy, tak prečo sa takto skrývajú. Ktovie, koľko to už trvá? Pustila som sa do jedla. Bola som naozaj veľmi hladná. „Aella, môžeš na chvíľu?“ Začula som nad sebou Lilyn hlas. „Uhm,“ prehltla som a vybrala som sa za ňou z Veľkej siene. V malej miestnosti vo Vstupnej hale na nás už čakal James. „Aella, ako si to zistila?“ spýtala sa rovno Lily. „No...tak ak sa chcete skrývať, radím vám robiť to niekde inde ako v našej izbe. A vôbec, ako si sa tam dostal?“ obrátila som sa na Jamesa. „Našli sme jedno kúzlo. Myslela som si, že ste s Remusom už odišli, tak som ho použila a James mohol ísť dnu.“ „Takže...vy teraz spolu...chodíte?“ „No...áno.“ usmial sa James a chytil Lily okolo pliec. „Aella, nikomu to nehovor. Ani Remusovi, ani Alice....a už vôbec nie Siriusovi.“ „Tvojmu najlepšiemu kamarátovi to nepovieš?“ „No a? Veď ani Lil to nikomu nepovedala. Ty si to zistila sama.“ Hm...Lil...už majú aj zdrobneniny... „Ako dlho to trvá?“ „No...iba od včera večera...keď ste zaspali tak som sa vybrala do izby, ale keď som bola na schodoch, tak vošli Sirius a James a Sirius odišiel rýchlo do izby a my sme sa rozprávali a...a tak.“ Lily bola celá červená, no aj tak bola veľmi zlatá. Oni dvaja proste k sebe patrili. Vyzerali tak...akurátne...akoby to malo byť presne tak, ako to je. Skrátka...Lily a James boli pár. „Aella, sľúb, že to nikomu nepovieš.“ „Dobre, ako chcete...ale...naozaj som rada, že ste spolu.“ Usmiali sa na seba a potom James pobozkal Lily na líce. No mohla by som byť ešte šťastnejšia?
* * *
Tak...toto je trochu kratšia kapitola, ale...nepáčilo sa mi, že sú všetci pohádaní. Bolo ich treba udobriť. Ešte niečo by som chcela dodať: Ak sa vám Aella páči, tak ju VŽDY ohodnoťte(viem, som s tým otravná) a vedzte, že som ju(tú poviedku) nespôsobila len ja, ale aj Kaitlin(okrem iných vecí, ktoré robí, tak vďaka nej má táto kapitola aj názov, inak to bola asi iba devätnásta kapitola). Takže: hlasujte, posielajte sovky a...hm...neviem...majte Aellu naďalej radi. Pa. Jinzy a Kaitlin
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|