 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella18. kapitola: Kým sme spolu...„Remus, ako sa to mohlo takto pokaziť?“ spýtala som sa zničene v jedno popoludnie na začiatku decembra. Sedeli sme v klubovni, takmer sami, len pár prvákov a druhákov sedelo v odľahlom kúte, pretože všetci ostatní šli do Rokvillu. „Neviem, ale dúfam, že sa to čoskoro vyrieši. Ale...kým mám teba...nie je to až také zlé...“ To bola pravda. Neviem, čo by som si bez neho počala. „Remus? Myslíš...myslíš, že sa to naozaj dá vyriešiť?“ „Neviem. Dúfam, že áno.“
Všetko sa začalo hneď po Lilynom „rande“. Keď sa James dozvedel, že to bolo úplné fiasko (Neviem, ako, ale dozvedel sa to. Možno od Franka, ktorému to asi povedala Alice, alebo od Remusa, ktorému som to povedala ja.), tváril sa ako najväčší hrdina. Nikoho to nehnevalo viac ako Lily. Keď sme jej s Alice hovorili, nech si ho nevšíma, Lily odvrkla: „A kto si ho všíma?“ No všetkým bolo jasné, že jej na tom záleží, že je rada, keď sa James teší z jej pokazeného rande, pretože to znamená, že nechce, aby mala nejakého iného priateľa...Teda...iného...skôr nechce, aby mala vôbec nejakého... S Jamesom som sa raz rozprávala o...no o Lily. Povedal mi, že je do nej zaľúbený už od tretieho ročníka, ale vždy ho odmietla, tak sa začal stretávať aj s inými dievčatami. Nie že by ho to nejako bavilo, ale mal pocit, že ak sa niečím rozptýli, nebude na ňu toľko myslieť a možno raz stretne dievča, ktoré ho natoľko očarí, že sa na Lily úplne zabudne... No nestalo sa tak. Proste...Lily bola jeho ideál. Keď som sa však chcela zahrať na dohadzovačku(inak sa mi to z duše protiví, ale keď oni by boli taký zlatý pár!), Lily mi odsekla: „O Potterovi mi ani nehovor! Nenávidím ho!“ Tak som to nechala tak. No koncom septembra začal byť James fakt neznesiteľný. „Hej, Evansová, čo takto zájsť na rande? Sľubujem, že nebudem hovoriť o metlobale.“ Vykrikoval za ňou cez každú prestávku. Raz sa naozaj nahnevala, vytiahla prútik a akýmsi kúzlom spôsobila, že sa jeho vlasy úplne prilepili k jeho hlave. Sirius, a vlastne všetci okolo, sa rehotali ako kone a James tak musel ostať počas celej Transfigurácie. Dokonca aj profesorka McGonagallová si všimla jeho nový...účes a jej poznámka rozosmiala celú triedu: „Potter...vaše vlasy sú čím ďalej tým...zaujímavejšie. Len jedno mi povedzte: do akého extrému zájdete nabudúce?“ James sklopil oči a celú hodinu sa na nikoho nepozrel. Premieňal si medvedíka čistotného a o nič iné sa nestaral. Po hodine však vyletel prvý z triedy a zamieril rovno na záchody. Keď odtiaľ vyšiel, bol už normálny, no myslím, že nikto z nás tak skoro nezabudne na ten pohľad...učesaný James...to je dôkaz, že treba veriť na zázraky.
V polovici novembra bol spln. Sirius, James a Peter mali ísť večer spolu s Remusom do Rokvillu. Lily sa v ten deň rozhodla, že z nej bude malá rebelka. V poslednej dobe mala zvláštne stavy. Buď bola veľmi milá, alebo sa hnevala aj pre tú najmenšiu maličkosť. Muklovia by povedali, že prechádza pubertou. My s Alice sme tvrdili, že je divná a je to len prechodný stav, kým si neuvedomí, ako veľmi sa jej James páči. Bolo veľmi zvláštne, že sa nahnevala vždy, keď počula slovné spojenie James Potter. „Baby, čo takto malý výlet do dediny?“ navrhla v jedno popoludnie. James ju práve znova pozval na rande a ona znova odmietla. „No...ale dnes nie je sobota...a nie je ani výlet do Rokvillu...a nemáme sa ako dostať von...“ No to neboli jediné dôvody. Jasné, že som nechcela ísť niekam, kde o pár hodín bude vyčíňať vlkolak. „Ale no tak! Našla som jeden tajný východ zo školy...čo sa nám môže stať?“ „Ja idem do toho!“ nadšene zvolala Alice. „Dobre, idem s vami.“ Ak ich nepresvedčím, aspoň chcem byť s nimi. Nechcem, aby sa im niečo stalo... A tak sme šli. O šiestej sme cez Lilyn novoobjavený východ z Rokfortu (mimochodom...ten za zrkadlom) prišli k plotu a odtiaľ sme sa pobrali do dediny. Pobehali sme všetky obchody, ktoré boli ešte otvorené a potom sme šli do Troch metiel. Madam Rosmerta sa na mňa udivene pozrela, no ja som len pokrčila plecami a zničene som si sadla k stolu. Do hradu sa musíme dostať skôr, než sa Remus premení a kým prídu chalani...teda...zvieratá...teda...veď viete. Boli sme tam asi tri hodiny, čo znamenalo, že Remus sa už určite zmenil. Ako sa, prepána, dostaneme do Rokfortu...cez celú dedinu...okolo troch pojašených čarodejníkov-animágov a jedného vlkolaka? „Musíme už ísť.“ povedala som asi o desiatej večer a hnala som baby von. Len čo sme vyšli, zistili sme, že niečo rozhodne nie je v poriadku. Všade bolo až príliš ticho...len... Zrazu sme začuli zvláštne zavytie...potom ďalšie, trochu iné...a nakoniec...akési...ručanie...neviem, ako to mám nazvať, no bolo jasné, o čo ide. Chalani chceli byť vtipní... „Rýchlo, musíme ísť.“ Skoro som až bežala, čo som ich tak súrila. „Aella, upokoj sa! Veď to bol len vlk a...neviem...nejaký jeleň alebo čo?“ povedala so smiechom Alice. „To nebol vlk, ponáhľajte sa!“ už som ich aj tískala dole schodmi. Len čo som zavrela príklop nad nimi, počula som, ako sa k plotu priblížilo čosi ťažké. „Utekajte!“ zvolala som, keď sa to niečo snažilo dostať dnu. No vedela som, že vlkolak by to sotva otvoril, alebo rozbil...zabezpečila som tie dvierka kúzlom. „Aella...stoj...čo to bolo?“ dychčala Lily. „Teraz nie je čas. V izbe vám to poviem.“ A tak sme bežali až do Rokfortu, potom do Chrabromilskej veže a do izby. „Tak...teraz to vyklop!“ povedala nahnevane Alice. Nevedela som, či im mám povedať pravdu, ale...takmer ich chytil vlkolak! Proste nebola vhodná doba na vymýšľanie si historiek. „To...to bol Remus.“ Reakcia bola okamžitá. Lily vyvalila oči, až jej skoro vypadli, Alice vykríkla a chcela si sadnúť na posteľ. Avšak tá bola o dobrý kus ďalej, tak spadla na zem. No ani sa nenamáhala zdvihnúť sa. Len tam tak sedela a pozerala sa na mňa. „Remus je vlkolak.“ Teraz vykríkla aj Lily. „Viem to od minulého roka. Povedal mi to hneď na začiatku školy, preto sme sa vtedy nerozprávali. James, Sirius a Peter sú animágovia, to už viete. James sa mení na jeleňa, Peter na potkana a Sirius...“ „Na psa.“ Jasné! Až vtedy mi to došlo. Ja som úplne zabudla, že nám to Lily hovorila pred rokom cez letné prázdniny. „Presne tak. Vždy, keď je spln, idú cez tunel pod Zúrivou vŕbou do dediny a tam...neviem...tam behajú po okolí.“ „Čo sa zbláznili?“ zvolala Lily. „No...asi áno. Lily...nemohla som vám to povedať...nebolo to moje tajomstvo...ale teraz...“ „Teraz, keď si ohrozila naše životy, už to povedať môžeš?“ „Ja som ohrozila...čo som? Veď som sa vás snažila presvedčiť, aby ste tam nešli.“ „Ak by si nám povedala, prečo tam nesmieme ísť...“ „To hádam nemyslíš vážne, Alice! Nemohla som vám to povedať!“ Teraz som už plakala od hnevu. Alebo od zúfalstva? Nechcela som sa s nimi hádať...ale ako si môžu myslieť, že by som ich ohrozila? Veď sú to moje najlepšie...jediné...kamarátky! „Hm...Aella...prepáč, ale...nechápem, ako si nám to mohla zatajiť...“ ozvala sa po chvíľke Lily. „Ja...nevedela som, čo sa stane...netušila som, že sa dostanú až tak blízko k nám.“ Dúfala som, že ma pochopia...veď je predsa jasné, že by som ich nikdy vedome nevystavila nebezpečenstvu.... „Vieš čo? Kašli na to. Jednoducho...na to zabudni.“ Povedala Alice, vstala zo zeme a otočila sa k svojej posteli. „Lily....prosím...pochopte ma...“ „Aella...je to ťažké...ako ťa máme pochopiť? Skoro nás zabil vlkolak. A ty si to tajila...niečo také nebezpečné...vie to Dumbledore?“ „Nie...Lily, nepovedz mu to! Vyhodili by zo školy nie len chalanov, ale aj nás! Nemali sme čo robiť v Rokville.“ „Ty si vedela, že tam chodia...poznala si tajnú chodbu pod tou vŕbou. Vedela si aj o tej za zrkadlom?“ Pokorne som prikývla. Lily si vzdychla, otočila sa mi chrbtom a potichu povedala: „Vieš, my sme ti verili, povedali sme ti všetky naše tajomstvá...ako ti po tomto môžeme ešte dôverovať?“ „Lily,“ teraz som už naozaj plakala ako malé dieťa. „Prosím...“ „Aella, prestaň. Naozaj neviem, ako by sme ti mohli toto odpustiť. Teraz...teraz nás nechaj tak...“ Vliezla do postele a viac nepovedala ani slovo. Vyšla som z izby, sadla som si na kreslo v klubovni a preplakala som niekoľko hodín. Tak ma našli Sirius, James a Peter. „Čo sa ti stalo?“ spýtal sa Sirius. „Ja...Lily a Alice sa na mňa hnevajú...lebo som im nepovedala o...o....“ nemohla som ďalej hovoriť. Sirius na mňa šokovane hľadel, no James pristúpil až ku mne a objal ma. Myslela som si, že som sa už ako-tak vyplakala, ale nie...až teraz to začalo... „Aella...čo si im povedala?“ „Všetko!“ James sa odtiahol. „Všetko? O...o Remusovi aj o nás?“ „Ale o vás už vedia!“ povedala som rýchlo. „Lily nám to povedala už pred rokom.“ „Ako to? Ako sa to dozvedela?“ „No...“ Vlastne od Petra. Ale...tiež by sa mohol priznať, nie? Len tam tak stál a nič nehovoril. Rozhodla som sa, že keď som už začala hovoriť pravdu, tak s tým aj budem pokračovať. „Peter sa raz preriekol a odvtedy to vieme. Vidíte, nikomu sme to nepovedali! Remus vedel, že to vieme...a veril mi...veril nám. “ „Hm...ale ja nie som Remus...ty si povedala Lily a Alice, že je vlkolak...čo myslíš, ako dlho potrvá, kým s tým pôjdu za riaditeľom?“ „Oni to nespravia, James. Nie sú podrazáčky.“ „Aella...jedno nechápem.“ ozval sa zrazu Sirius. „Prečo si im to hovorila?“ „No...my sme dnes boli v Rokville. A...keď sme odchádzali...skoro ste nás chytili...teda...Remus nás skoro...“ „To bolo vtedy, keď tak rýchlo odbehol...chceli sme ho chytiť, ale bežal ako šialený.“ povedal James a vzdychol si. Vyzeral taký starý! „Aella, teraz choď spať. Zajtra sa pozhovárame.“ A všetci traja odišli do izby.
Ráno bolo veľmi zvláštne. A odvtedy bolo také každé jedno ráno. Remus prišiel okolo desiatej. Ja som ešte stále sedela v klubovni. Bola sobota, takže skoro všetci využili voľný čas a dospávali to, čo za týždeň nestihli. „Prečo si tu?“ povedal a pobozkal ma. Konečne. Aspoň jeden človek, čo ma má rád. Ale dokedy? Keď sa dozvie, že som o ňom povedala kamarátkam. „Remus...Lily a Alice vedia, že si vlkolak.“ Čím skôr sa to dozvie, tým skôr prestane na mňa kričať. „Hm...čakal som, že im to povieš skôr.“ Bože môj! Remus! Ja ho tuším milujem čím ďalej, tým viac. Ani vo sne by ma nenapadlo, že to prijme takto. „Ale James a Sirius sú nahnevaní.“ „S nimi to vybavím...skoro som vás zabil! Sú dievčatá v poriadku? Prečo ste tam chodili?“ pýtal sa jednu otázku za druhou. Bola som rada, že je tu, že ma drží za ruku, že si môžem oňho oprieť hlavu...že je so mnou. „Remus, ja som sa snažila zabrániť im v tom. Naozaj...ale...nechcela som im povedať o tom, že si...“ „Ale určite sú v poriadku, že?“ „Sú len trochu vystrašené. Nie každý deň za nimi beží vlkolak.“ Pokúsila som sa o úsmev, ale zamrzol mi na perách, keď som videla schádzať po schodoch Siriusa s Jamesom. „Remus, Aella,“ kývli a hneď vyšli von. Čo to malo znamenať?“ „Hm...to je čudné,“ povedal Remus. „Idem zistiť, čo sa stalo.“
„Hnevajú sa. Na teba a na mňa.“ povedal, keď po dobrej pol hodine prišiel späť. „Na teba? Prečo?“ „Zrejme preto, lebo som ti povedal, že som vlkolak, lebo som ti ukázal všetky tajné chodby, lebo som stále s tebou...myslím, že...že žiarlia.“ „Oni dvaja? Najmúdrejší a najobletovanejší chalani na škole? Teda...Remus....neuraz sa, ale prečo by mali žiarliť?“ „Žiarlia na teba. Vieš...sú to chalani. Majú skoro sedemnásť a doteraz nemali priateľku dlhšie ako dva dni. Myslím, že až teraz si uvedomili, že im chýba niekto taký, ako si ty pre mňa....a že si jednoducho vymysleli hlúpu zámienku, prečo sa so mnou....s nami...nerozprávať.“ Ako som ho tak počúvala, uvedomovala som si, aká som hlúpa. Remus bol....on rozprával ako kniha...bol taký múdry a...neviem...taký....dospelý. A ja som bola len hlúpe decko, ktorému išlo len o to, aby som s ním bola čo najčastejšie. Stále som si viac a viac uvedomovala, že Remus je pre mňa pridobrý. „Ale netráp sa pre to.“ povedal potichu. „Kým sme spolu, nie je to až také zlé.“ Usmiala som sa naňho a zhlboka som sa nadýchla. Naozaj...kým je so mnou Remus, prežijem hocičo.
No to som netušila, že to „hocičo“ bude trvať tak dlho.
* * *
Tak...je pol druhej preč. Takto neskoro som bola hore naposledy...veľmi dávno! Takže, milý čitateľ. Dúfam, že sa Ti táto kapitola páčila. Ak áno, neváhaj a oboduj ju. Budem ti veľmi vďačná. Vedz, že boduješ nie len moju prácu(napísanie tejto...poviedky), ale aj prácu mojej beta-readerky Kaitlin, ktorá je taká super, že mi opravuje všetky chyby. Tak, to je odo mňa na dnes(teda...možno nie tak celkom na "dnes", ale rozhodne na teraz, kým pôjdem spať) všetko. Maj sa pekne. Totálne unavená Jinzy
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|