Poviedka:
Pridaná: 14.10.2011, 21:46:15
Čítaná: 1558×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci za úlohu začleniť do HP sveta jednu alebo viac vopred zadaných osôb z iných príbehov. Dracula (Dracula) Spiderman (Spiderman) Frodo (Pán prsteňov) Charlotte Usherová (Ghostgirl) Mija (Mariotovi dediči) Jerry (Tom a Jerry) Snehulienka ( Snehulienka a sedem trpaslíkov) Biela čarodejnica (Narnia) Niektorým sa to podarilo viac, iným menej.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Oddelenie záhad (Jin) 2 » Na západe predsa niečo nové (Aurora Brook) 3 » Dohoda na hrade Poenari (Dominika Black-Oldman) 4 » Když život v těle opadne (Jal Maghar) 5 » Stratení (Mirkin Marsí) 6 » Jadis, Kieran a Kieryn (Draco Malfoy) 7 » Rozprávkové“ dobrodružstvo bratov Weasleyovcov (Dado) 8 » Snehulienka Severusa (Raniya) 9 » Rozprávka bola krajšia (Gabrile Delacourová) 10 » Malé veľké problémy (® Lussy Noir Meteur™) 11 » Čarodejnica bez prútika je ako Snehulienka bez (Almonde)

„Hej, Fred, rýchlo poď sem!“ zakričal George Weasley, stojaci na kamennom schodisku smerujúcom do chlapčenských spální, na svoje dvojča sediace v staromódnom kresle prežratom moľami a hádžuce malé, čierne kamienky do jedného z krbov chrabromilskej klubovne, pričom oheň po každej dávke kamienkov zmenil na okamih pôvodnú farbu na zelenú.

Fred neochotne zodvihol pohľad od zábavky, ktorou si tento trinásťročný čarodejník krátil voľný čas. V okamihu, ako zbadal na bratovej tvári známy diabolský úškrn, však zabudol na magické kamienky a za pár sekúnd už plný nedočkavosti a túžby dozvedieť sa, kvôli čomu ho George tak náhlivo odtrhol od pôvodnej činnosti, sedel s bratom na drevených stoličkách v spálni.

„Pozri sa na to,“ začal nabádať George svojho brata, keď spod postele s námahou vytiahol predmet vyzerajúci ako zmenšený model starodávneho muklovského gramofónu, aký sa pri špeciálnych príležitostiach, samozrejme vylepšený čarami, využíval aj na Rokforte.

„Ideme počúvať hudbu?“ s poriadnou dávkou irónie v hlase položil Fred bratovi otázku, ktorý prevrátil oči a položil si predmet pred seba na dlaň, akoby o ňom plánoval predniesť dlhú, odbornú reč.

„Dnes ráno ma Filch klasicky nespravodlivo obvinil...“ urobil krátku pauzu, počas ktorej sa na tvárach oboch bratov opäť zjavil úškrn. „... z toho, že som robil na chodbe bordel a zaviedol ma do svojej pracovni. Keď na chvíľu odišiel pre nový atrament, aby všetko mohol spísať a odniesť McGonagallke, obzrel som si v zásuvkách jeho stola všetky zhabané veci a toto...“ pohľad mu spočinul na predmete, ktorý stále držal pred sebou. „... som našiel osamotené v jedinej zamknutej zásuvke.“

Fredovi sa oči rozžiarili ako dieťaťu pri pohľade na vysnívanú hračku. Nezaujímalo ho, čo sa dialo neskôr po Filchovom návrate, zaujímal ho len predmet v Georgových rukách.

„Tá vecička musí mať určite niečo spoločné s čiernou mágiou, keď ju Filch odpratal od ostatných. Nezistil si, ako funguje?“ nedočkavo zo seba sypal slová Fred nespúšťajúc oči z ešte stále neznámeho predmetu.

„No... je tu tento malý gombík...“ opatrne začal George a ukázal ukazovákom ľavej ruky na sotva viditeľné tlačidlo, ktoré na boku prístroja splývalo s jeho hnedou farbou. „...ale neviem, či by sme mali riskovať, vieš, možno je to...“

Vetu už nestihol dokončiť, pretože Fred nedočkavo natiahol prst k tlačidlu ani sa neunúvajúc zobrať predmet bratovi z rúk a stlačil ho. Prístroj v tej chvíli dopadol s buchotom na zem a po oboch chlapcov nezostalo v izbe ani stopy.

Fred otvoril oči. Žiarivé slnko vysoko na oblohe priamo nad ním ho oslepilo, preto si rukou zakryl tvár a sťažka sa postavil na nohy.

„Kde to preboha sme?“ dostal zo seba a začal sa obzerať práve vo chvíli, keď sa zo zeme s miernymi problémami postavil aj jeho brat George.

Všade naokolo stáli vysoké listnaté stromy, ktorých koruny však neboli dostatočne husté na to, aby zabránili prechodu slnečných lúčov až na zem. Štebot vtákov sa zreteľne roznášal okolím, preháňajúci sa vietor prenášal opadané lístie z jedného miesta na druhé a z diaľky doliehal zvláštny praskavý zvuk.

„Možno... možno to bolo niečo ako prenášadlo, ale...“ začal s úvahami George, obzerajúc sa okolo.

„Hej, pozri tam,“ prerušil ho zrazu Fred a ruku prudko vystrel smerom hlbšie do lesa, odkiaľ sa k nim rýchlo na motorke, ktorú vďaka otcovej láske k muklovským vynálezom obaja veľmi dobre poznali, blížila stará žena. Jej tvár nápadne pripomínala zošúverenú, starú slivku a na krivom nose mala nepeknú bradavicu.

„Nedáte si mango, chlapci?“ opýtala sa oboch až prekvapujúco mladistvo znejúcim hlasom, keď efektne zabrzdila vedľa nich a zo sajdkáry pripevnenej k motorke vytiahla neprirodzene sa lesknúce ovocie.

„No... my...“ prekvapene začal Fred. „Neviete, kde sa práve nachádzame?“ položil starene otázku, pri ktorej sa na jej tvári zjavil výraz človeka pohŕdajúceho dvoma bláznami stojacimi pred ním. Skôr, ako niečo stihla povedať, sa však za ich chrbtami ozval ďalší ženský hlas.

„To je zase ona a má aj komplicov. Za nimi!“

Obaja chlapci sa ešte stihli otočiť, uvidieť krásnu ženu s čiernymi vlasmi, snehovo bielou pokožkou, tielkom s hlbokým výstrihom a minisukňou, no následne ich niekoľko farebných šmúh zhodilo na zem a nešetrne im vykrútilo ruky. Zo zeme ešte videli, ako starenka bleskovo otočila motorku a za obrovského hluku a dymu z výfuku odfrčala preč.

„Tak čo, chlapci, akou úlohou vás poverila tá stará bosorka?“ spýtal sa ich už známy ženský hlas, niekoľko párov rúk ich šikovne otočilo a im sa tak naskytol opätovný pohľad na krásnu mladú ženu, obkolesenú... malými trpaslíkmi.

„Pozri Snehulienka, to je... to je nejaké zväčšené jablko. Určite otrávené. Pche, starý trik“ jeden z trpaslíkov zdvihol zo zeme mango, pričom sa pod jeho váhou zatackal a podal ho žene, ktorú oslovil Snehulienka. Tá ho vzala do rúk, pozorne obzrela, po chvíli sa víťazoslávne usmiala a zdvihla pohľad na Freda s Georgom, ktorí ju vystrašení a neschopní jediného slova pozorovali.

„Ach, tá starena sa nikdy nepoučí. A takto zbytočne príde o dvoch ďalších hlúpych poskokov,“ škodoradostne zašepkala a potom nahlas prikázala ostatnými trpaslíkom: „Zoberte ich do baraku!“

Chlapcov v momente trpaslíci schytili, skôr, ako sa nazdali, im zviazali ruky, zdrapili oboch za golier a nešetrne ich začali ťahať po prašnej ceste opačným smerom, akým prišla a aj ušla starena.

„Zaujímalo by ma, čo s nami urobia... AU!“ šepol roztrasene bratovi Fred, za čo si vyslúžil od trpaslíka, ktorý išiel popri ňom, buchnát po hlave.

Onedlho podivná skupinka zastala. Stáli pred vysokým, neobvykle, do kužeľa tvarovaným domom s červenou strechou trojuholníkového tvaru, natretom všetkými farbami dúhy.

„Otvorte!“ prikázala Snehulienka, pričom sa ani nepozrela za seba na trpaslíkov a zajatcov. Urobila tak až po dlhej chvíli, počas ktorej žiadny z trpaslíkov nevystúpil zo skupiny, aby vykonal to, čo od neho žena žiadala. „Povedzte mi...“ začala. „...vy malí, neschopní hlupáci, kto zamkýnal?“

„No...“ ozval sa po chvíľke trpaslík s veľkým červeným nosom alkoholika a neprítomným pohľadom. „Zamkýnal Kýblik, ale ten išiel na úrad, veď vieš, kvôli tej zmene mena,“ nesmelo vysvetlil Snehulienke dôvod neuposlúchnutia jej rozkazu.

„Mňa z vás raz... človek musí všetko urobiť nakoniec sám,“ zasipela od zlosti Snehulienka a bez toho, aby povedala niečo viac, prešla za dom. Trpaslíci si vymenili spýtavé pohľady, no viac už nestihli, lebo sa opäť zjavila Snehulienka, tentoraz však s dlhou sekerou v rukách.

„Hej, hej, počkajte, čo chcete ÁÁÁÁÁÁ...“ prekvapenému Fredovi sa vydral z hrdla hrôzostrašný výkrik, keď sa žena nad ním rozkročila, zahnala sa sekerou a...

Filch sa strhol. Sedel vo svojej zatuchnutej pracovni, v ktorej sa okrem starého, kancelárskeho stolíka a dvoch stoličiek nachádzala už len objemná skriňa z bukového dreva, v ktorej mal záznamy o priestupkoch študentov. Sviečka na stole už pomaly dohárala.

„Ach, tie mizerné dvojičky nedajú pokoj ani v snoch,“ zamrmlal nasrdene a dlaňou pravej ruky si prešiel po čele, aby si z neho utrel kvapôčky potu.

Pevne veril, že výkrik jednej z dvojičiek v jeho sne nevyšiel aj z jeho hrdla, no pre istotu spravil patričné bezpečnostné opatrenia, aby ten, kto by náhodou prišiel do jeho pracovne, neodhalil jeho tajnú záľubu v čítaní muklovských kníh. Rýchlo otvoril vrchnú zásuvku stola skrývajúcu len prístroj podobný malému gramofónu a hodil tam knihu, ktorú mal dovtedy položenú na stehnách. Na obale sa zaleskol jej názov - Snehulienka a sedem trpaslíkov.

[ » na začiatok « ]