Poviedka:
Pridaná: 14.10.2011, 21:45:01
Čítaná: 1309×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci za úlohu začleniť do HP sveta jednu alebo viac vopred zadaných osôb z iných príbehov. Dracula (Dracula) Spiderman (Spiderman) Frodo (Pán prsteňov) Charlotte Usherová (Ghostgirl) Mija (Mariotovi dediči) Jerry (Tom a Jerry) Snehulienka ( Snehulienka a sedem trpaslíkov) Biela čarodejnica (Narnia) Niektorým sa to podarilo viac, iným menej.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Oddelenie záhad (Jin) 2 » Na západe predsa niečo nové (Aurora Brook) 3 » Dohoda na hrade Poenari (Dominika Black-Oldman) 4 » Když život v těle opadne (Jal Maghar) 5 » Stratení (Mirkin Marsí) 6 » Jadis, Kieran a Kieryn (Draco Malfoy) 7 » Rozprávkové“ dobrodružstvo bratov Weasleyovcov (Dado) 8 » Snehulienka Severusa (Raniya) 9 » Rozprávka bola krajšia (Gabrile Delacourová) 10 » Malé veľké problémy (® Lussy Noir Meteur™) 11 » Čarodejnica bez prútika je ako Snehulienka bez (Almonde)

Lži. Slovo tak krátke, no jeho história tak bohatá. Môže sa viazať na deti, ktorých svedomie nie je práve najčistejšie, ale aj na rodičov, ktorí sa nielen na Vianoce snažia svojim deťom uľahčiť život zatajením pravdy. Klamstvo je jednoducho všade, či už s ním máme čo do činenia ako lekár, ktorý sa snaží presvedčiť svojich pacientov o tom, že všetko chce čas, ako neverná partnerka, ktorej svedomie už dávno prestalo hrýzť, krivo vypovedajúci svedok, od ktorého lži závisí nielen jeho osud či vážený politik, ktorého život by zasa bez klamstiev nestál za nič.

„Ten bourgignon sa ti dnes podaril drahá,“ pochvaľoval si jedlo muž hrubého hlasu sediaci za vrchstola.

Jeho manželka však nedala ani náznakom vedieť, že ho počula prehovoriť. Stála pri okne obďaleč dlhého jedálenského stola a ako socha vyzerala prichádzajúcu búrku.

Miestnosť zmĺkla spolu so svojimi pánmi. Vŕzgajúce dvere, o seba sa chvejúce drahokamy na honosnom lustre či tikot nástenných hodín, ktorých ručička oznamovala pár minút pred polnocou, to všetko dnes utíchlo, aby tak ešte väčšmi nechalo vyznieť zvuk sprevádzajúci očakávanú búrku, ktorá sa mala strhnúť nielen za sklami okien.

Na večeru bola prizvaná Kieryn Kinleyovou, gazdinou tak perfektnou, akou bola aj manželkou. A keďže Kieryn z duše nenávidela, keď jej hostia zvykli meškať, rozhodla sa ju privítať o čosi skôr, ako mala v pláne...

„Ako sa má Jadis?“ ozvala sa nečakane, len čo sa stihla zvrtnúť na podpätku a odkráčať ku svojmu miestu za opačným koncom stola.

Kieranovi Kinleymu sa v tom okamihu začala triasť vidlička v ruke. Spýtavým pohľadom pozrel na manželku a vyhýbavo odvetil: „Jadis? Prečo sa pýtaš na ňu?“

Kieryn sa pousmiala. „Príde mi to ako večnosť, čo som nepočula žiadne správy o svojej najlepšej priateľke. Je to snáď zlé, zaujímať sa o priateľov?“

„Ani za mak,“ pritakal Kieran odkladajúc príbor menej rozladene. „Pravdu povediac, nevidel som ju od tej doby, čo bola malej Kerren na oslave desiatych narodenín. Možno by si jej mala zavolať...“ navrhol.

Vonku sa spustil dážď. Kieryn hľadela na svojho manžela, vodiaceho ju za nos. I keď sa navonok zdala byť pokojná, žlč v nej rástol ani tráva po daždi.

Kieran si povzdychol, zívajúc rozhodil rukami, pohladil si oblé brucho a postavil sa so slovami: „Je čas. Perina už nedočkavosťou horí...“

„Nech len zhorí!“ vzpriamila sa aj Kieryn.

Černastú oblohu preťal prvý pás. Kieran stál, pohľad zmätený. „Drahá...?“

„Drahý...?“

„Čo sa s tebou deje?“ pohľad nechápavý.

„Veru! Čo sa s tebou deje?! Alebo skôr s vami?“

„Áh,... neskoro je!“ pohľad dopínavý.

Ako svetelný bič sa na oblohe mihol druhý pás. Kieryn podobným bičom vrhla sa na Kierana.

„Klamár! Zradca! Podvodník!“ syčala mu do očí jed, ktorý mala na jazyku.

„Ja ne-ne...“ zajachtal sa Kieran.

„Vypadni z môjho domu. Choď si za ňou, choď! Ona ťa iste príjme... veď ste sa ‚‚prijímali‘‘ už neraz, nie je tak?“

Ohlušujúci zvuk naplnil ešte tuchvíľa tichú jedáleň. Hosť napokon predsa len dorazil v sprievode tretieho úderu na oblohe a dom neopustil skôr, ako sa Kieran Kinley nútený nepobral s ním.

Áno. Všetci klameme a zároveň sa snažíme presvedčiť samých seba, že cena za trpkú pravdu by bola bývala omnoho väčšia. A až vtedy, keď sa oná pravda nakoniec beztak vyplaví na povrch, vtedy sa skutočne zamyslíme, či na seba napokon prijmeme to ťažké bremeno pravdy, alebo sa rozhodneme v našich klamstvách… pokračovať.

Kráľovná Jadis bola odjakživa cieľavedomá žena. Svojimi skutkami si bola istá už ako dieťa s plnými očami sĺz, i keď sa za tými malými guľôčkami dívajúcimi sa na svojich rodičov skrýval pokoj a istota. Ako mladá princezná mala zámery rovnako ujasnené, najmä keď sa jej omylom pošmykla ruka nad šálkou spiaceho dúšku, ktorý služobníctvu prikázala odniesť svojej ťažko chorej matke. A rozhodnutia nebrala na menšiu váhu ani po niekoľkých mesiacoch nato, keď sa časy schyľovali k jej korunovácii na kráľovnú.

A preto i dnes Jadis, už bývalá kráľovná Narnie, dobre vedela, že pokiaľ si chce narnijský trón opäť osvojiť, bude k tomu tentokrát potrebovať viac ako len zavraždiť svoju matku...

Jadis raz mala sen. Sled obrazov v jej hlave, ktorý jej ani najmenej nedával zmysel; čiernovlasý chlapec s akousi škvrnou na čele letiaci na metle, tá istá postava držiaca pevne za ruku akúsi ženu s bábätkom v ruke, ibaže jej už vrásky lemovali tvár, chlapec, ktorý sa tak veľmi podobal na toho s poraneným čelom, ako čaká na konci uličky obzerajúc sa za neznámou ženou v bielych šatách a napokon jej preletel mysľou i posledný obraz, scéna príchodu na svet miniatúrneho človiečika. Vtedy Jadis trhlo zo spánku.

Ležala na drevenej posteli a hľadela do tmy. V rýchlosti sa snažila vybaviť si tie obrazy ešte raz jeden po druhom, no zdali sa jej byť natoľko krátke a podobné, že si sotva vedela spomenúť, ako za sebou nasledovali. Akokoľvek sa k ním však vracala späť, ich podstata jej stále unikala. Ten sen jej prišiel, akoby listovala v hrubom rodinnom albume, ktorý ju od jedného chlapca preniesol až k jeho synovi a synovi toho syna...

„Loucasse!“

Za dverami izby, v ktorej ležala, sa ozvali dunivé kroky. Niekto potiahol kľučkou. „Áno, pani moja?“ ozvalo sa spoza dverí úlisným tónom.

„Zaraz daj priniesť proroka. Tvoja kráľovná mala sen. Narnia bude opäť patriť mne... cítim to. Ihneď!“

„Ako by sa tak už stalo, vaše veličenstvo.“

Pred jej nohami kľačal starec odetý v špinavých háboch. Špinou za nechtami sa verne dotýkal okraja jej striebristého plášťa. Jadis sedela na drevenej stoličke tak veľmi ponášajúcej sa na trón. Ibaže ním nebola.

„Tak vrav... obsah si už počul. Nože mi vylož význam môjho sna, prorok,“ napäto sa naňho dívala.

Starec zdvihol hlavu, v úklone sa postavil a kráčajúc dookola neveľkej miestnosti vravel: „Dejiny Narnie jasne vravia, kráľom stať sa nik iný nemôže ako syn či dcéra Adamova a Evina. Preto oné štyri prekliate decká porazili vás. Duch Narnie prial im...“

„A teraz niečo, čo si mi ešte nepovedal...“

Starec prehltol. „K tomu dostať sa snažím, výsosť. Lež povedať chcem, vy pravou kráľovnou Narnie ste a ňou i zostali by ste, keby dcérou Evinou boli ste. Vaši rodičia si uzurpovali moc, no na to nehľadiac – vy kráľovnou opäť svadbou jedinou stať sa môžete!“

„Vrav, vrav viac... počúvam.“

„Ja legiend i povestí naslýchal som sa už nemálo, také i onaké. Jedny o ligotavých upíroch vravia, druhé zas o prsteňoch, čo nad nami kontrolu majú. Hlúposť, ja vravím. Avšak, chýr o čarodejníkoch nemožný nezdá sa mi. Veď, nie je i moc naša čarovná?“

„Raz skúpy na slovo, inokedy zas omáčky pridávaš. Vrav vecne!“ Jadis dochádzala trpezlivosť.

Starec sa napokon rozhodol preskočiť niekoľko prázdnych slov, čo mal naporúdzi a začal: „Chlapec, tvár ktorého vás dnes v spánku bodala, meno Harry Potter nosil. Druhý zasa, syn jeho, Jamesom nazývaný bol. No meno ženino vzal si, a preto dieťa tretie nie Potter, ale Kinley volá sa. Budúci manžel váš... on zdá sa byť ním!“

Jadis hľadela do prázdna. V tichosti si spájala prorokove slová do jedného celku, až kým konečne pochopila. Loucassovi nariadila nájsť muža menom Kinley a pozvať ho i s rodinou do Narnie.

Uplynuli mesiace, keď sa jedného dňa ozvalo klopanie na dverách kráľovninho sídla. Stál v nich vnuk Harryho Pottera, ktorý sa rozhodol...

A tu sa náš príbeh končí. Narnijske pero dopísalo, avšak končí sa iba moja časť, časť kronikára tejto úžasnej krajiny. Verte mi, Narnia miluje príbehy, a preto by bola krádež obrať ju o stovky rôznych vašich príbehov výmenou za jeden...

[ » na začiatok « ]