Poviedka:
Pridaná: 14.10.2011, 21:43:39
Čítaná: 1588×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci za úlohu začleniť do HP sveta jednu alebo viac vopred zadaných osôb z iných príbehov. Dracula (Dracula) Spiderman (Spiderman) Frodo (Pán prsteňov) Charlotte Usherová (Ghostgirl) Mija (Mariotovi dediči) Jerry (Tom a Jerry) Snehulienka ( Snehulienka a sedem trpaslíkov) Biela čarodejnica (Narnia) Niektorým sa to podarilo viac, iným menej.

Literárna forma: próza
Žáner: crossover

Súťažná poviedka: 1 » Oddelenie záhad (Jin) 2 » Na západe predsa niečo nové (Aurora Brook) 3 » Dohoda na hrade Poenari (Dominika Black-Oldman) 4 » Když život v těle opadne (Jal Maghar) 5 » Stratení (Mirkin Marsí) 6 » Jadis, Kieran a Kieryn (Draco Malfoy) 7 » Rozprávkové“ dobrodružstvo bratov Weasleyovcov (Dado) 8 » Snehulienka Severusa (Raniya) 9 » Rozprávka bola krajšia (Gabrile Delacourová) 10 » Malé veľké problémy (® Lussy Noir Meteur™) 11 » Čarodejnica bez prútika je ako Snehulienka bez (Almonde)

Keď Horace Slughorn opäť opustil Rokfortskú strednú školu čarodejnícku, nikdy by mu nenapadlo, že po bitke, ktorú naposledy zažil práve na Rokfrote ho čaká ešte nejaké dobrodružstvo. No ako veľmi sa mýlil. Stalo sa to v prvý letný deň po tom, čo sa konečne vrátil domov zo svojho posledného roku na Rokforte v roli profesora. Odpočíval po dlhej ceste vlakom, ktorým šiel len preto, aby sa mohol rozlúčiť so svojimi obľúbenými študentmi a odfotiť sa s nimi. Popritom si vyložil nohy a sledoval svoju „poličku najlepších“. Už ho takmer premáhal spánok, keď sa z kuchyne ozval obrovský treskot. Okamžite stál na nohách, aj keď mu v tom veľké brucho trochu bránilo vo veľmi rýchlom čase sa do kuchyne dostal. Na zemi našiel rozbitú porcelánovú misku. Začudovane prezeral po každom milimetri miestnosti, no jeho veľké oči neobjavili nič nezvyčajné. A tak jednoducho vzal do ruky prútik, misku opravil a vrátil na svoje miesto na pulte. Ešte chvíľku ostražito pozrel za pult a potom sa otočil, že si opäť sadne, keď v tom:

„Dobrý deň,“ ozvalo sa za jeho chrbtom. Bol to tenký a piskľavý hlas. Otočil sa a zaostril, no bol sám. /Asi už blúznim,/ pomyslel si a vybral sa späť do obývacej izby. Opäť sa mohol natiahnuť a pomaly oddychovať.

„Pane, tu dole,“ znovu ten hlas. Tentoraz už nahnevaný Horace Slughorn švihol pohľadom k podlahe a vtedy ju konečne uvidel. Myš! No nie len tak obyčajnú myš. Vlastne musel veľmi dlho rozmýšľať ako sa tento tvor volá, čo mu sťažovalo aj to, že práve táto neobyčajná myš rozprávala a chodila po dvoch nohách, no napokon si spomenul. Bol si stopercentne istý, že ho zrak neklame a v jeho dome, pred ním stojí myš, ktorá len tak mimochodom rozpráva.

„Ja snáď naozaj blúznim,“ šepol prekvapený Horace a svojimi veľkými guľatými očami si myšku z každej strany obzrel.

„Mohli by ste mi pomôcť?“ spýtala sa myška a Horace sa trochu preľakol, keď znovu niečo povedala. Veľmi neisto prikývol. Strávil mnoho času v čarodejnom svete, vlastne celý život, no s tvorom pochádzajúcim od muklov, ktorý vie rozprávať sa ešte nestretol.

„Už veľmi dlho hľadám svojho... kamaráta Toma, nevideli ste ho náhodou? Taká veľká, škaredá, šedá mačka. Ja som Jerry.“ Povedala myš na záver, len tak mimochodom. Slughorn vyjavene pozeral Jerrymu do očí, ani na chvíľku nesputil z neho zrak, no nakoniec sa po dlhom mlčaní a váhaní odvážil prehovoriť: „Nie.“ Myšiak sklamane zložil zrak a otočil sa, že odíde. No Horace ho zastavil.

„Ako si sa tu ocitol?“ spýtal sa.

„Asi nový scenárista,“ Myšiak pokrčil plecami a odišiel. Horace ostal ešte chvíľku ako v tranze, no z toho ho o chvíľku vyrušilo ďalšie prekvapenie. Tentoraz zo spálne Horaca Slughorna vyšla vysoká a krásna dáma. Mala čierne vlasy, bledú pokožku a krásne ružovkasté líčka. Ako princezná prešla s košíčkom v ruke okolo bývalého profesora elixírov.

Zvučne sa zasmiala. „Dobrý podvečer, dobrý pane,“ pozdravila Slughorna a úctivo sa mu uklonila.

„A ty si kto?“ spýtal sa prekvapený Horace a teraz aj na ňu pozeral rovnako zaujato a zároveň ostražito ako na myšiaka Jerryho.

„Volajú ma Snehulienka, úctivý pane,“ a opäť sa poklonila.

„A čo tu robíš?“ spýtal sa a už sa chytal za srdce.

„Vy ste to nepočuli, pane? Čarodejné bytosti sa akosi pomiešali a teraz všetky hľadajú svojich spoločníkov, aby sa mohli vrátiť domov. Asi to má na svedomí moja macocha...“ Vysvetlila mu Snehulienka a pohladila si svoje rovné vlasy. Žiarivo sa na bývalého profesora usmiala a prešla okolo neho.

„Nevideli ste mojich sedem, trpaslíkov, pane?“ opýtala sa medzitým ako pozerala do zrkadla. Stále rovnako zaskočený Horace len pokrútil hlavou a potichu povedal jediné slovíčko: „Nie.“

Snehulienka sklamane zvesila hlavu a opustila svojho hostiteľa tak náhle, ako sa u neho objavila. Horace sa uložil vo svojom mäkkom kresle a srdce mu bilo ako na poplach.

„Žeby tie výpary amortencie?“ potichu sa sám seba spytoval Horace, no nestiahol si odpovedať. Už zvonku počul a cez okno videl akýchsi malých chlapcov kráčajúc k jeho dverám a popri tom hovoriac:

„Hej Frodo, naozaj si myslíš, že tento bude vedieť, kde je Gandalf?“ Horace však už odpoveď nepočul, pretože takmer v okamžiku bol skrytý vo svojej skrini na kabáty. No ani to mu veľmi nepomohlo. Ktosi skrytí za kabátmi ho oslovil:

„Hej starec: nevidel si náhodou dcéry Evy a synov Adama?“

[ » na začiatok « ]