Kapitola:
Pridaná: 10.10.2011, 20:58:22
Čítaná: 2659×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, horor

Kapitola: 1 » Pozvaný hosť 2 » Rokovanie 3 » Temné mestečko 4 » Katyne tajomstvo 5 » Nečakané rozhodnutie 6 » Miska z Jálskeho skla 7 » Skúška 8 » Zbožňovaná kráľovná 9 » Posily 10 » Coenobium 11 » Prebudenie mocných 12 » Počiatok 13 » Kto z koho 14 » Nečakané straty 15 » Vzkriesenie

Pohľad Zabiniho do minulosti...

Jej vzlyky sa ozývali prázdnou ulicou a prekrývali sa so zvukmi vetra, ktorý lomcoval stromami a starým elektrickým vedením. Bežala ako zmyslov zbavená. Chcela kričať o pomoc, no nemalo to zmysel. V opustenom a vyplienenom mestečku by ju aj tak nikto nepočul.

Na konci asfaltovej cesty pokrytej vrstvami prachu zastala, klesla na kolená a rozplakala sa. Nenávidela to tu. Nenávidela seba, svoj pôvod, svoju rodinu a všetko s tým späté. Chcela utiecť, ale nemala kam a sama bola v čarodejníckom svete nevítaná a bezradná. Nemala nikoho, komu by sa vyplakala a zdôverila a to ju teraz priviedlo takmer do šialenstva. Vzlykala stále tichšie lebo vedela, že plačom si nepomôže.

Počula šuchot lístia na posledných stromoch, ktoré zostali v tejto zrútenej časti mesta, ktorú vlkolaci úplne vyplienili a v ušiach jej zneli náhle kroky odrážajúce sa od stien zrútených domov. Obzrela sa. Zabini v ľudskej podobe spomalil a blížil sa k nej. Tvár mal trochu zachmúrenú, no veľmi príťažlivú a tmavé vlasy mu ju ako zvyčajne sčasti zakrývali. Nevidela mu poriadne do očí, no nemohla prehliadnuť pohľad, ktorý sa mu zračil na jeho inak drsnej tvári. Chápajúci, súcitný a mierumilovný. Podišiel k nej a pomohol jej vstať.

„Katy, čo sa deje?“ spýtal sa jej, aj keď sám vedel čo ju trápi.

„Čo myslíš?“ potichu zavzlykala a držala ho za ruku. Cítila sa pri ňom, ako pri nikom inom. Konečne normálna a v bezpečí.

„Viem že je to pre teba ťažké, no keď si to zvládla doteraz, bude to už len lepšie,“ zahľadel sa jej do očí, ktoré boli až príliš ľudské, vedel že sem nepatria.

Objal ju a ich pery sa následne stretli. Katy pocítila čo ešte nikdy, aj keď to neskôr ľutovala. Srdce jej tĺklo o život a ona len ticho plakala s hlavou položenou na jeho hrudi s pocitom, že našla čo hľadala.

***

Zabini si pamätal túto chvíľu a v podvedomí ju prežíval každý deň od Katynho odchodu. Miloval ju od nepamäti, aj keď vedel, že ona by mu lásku nikdy neopätovala. Bol presne tým, čo nenávidela. Krvilačný vlkolak, poskok jej matky, izolovaný od normálnych ľudí.

Neveril vlastným očiam, keď ju len tak náhle uvidel stáť vo dverách.

„Katy...“ vysúkal zo seba po chvíľke ticha. „Ty žiješ! Si tu! Ja... ja neverím...“ ohromene stáli zoči-voči bez slov. Katy nepokojne cúvla. Chcela len vidieť matku a vrátiť sa, no pri pohľade na Zabiniho priateľské a zároveň také smutné oči nemohla len tak odísť.

„Áno, žijem ako vidíš a prišla som za matkou. Kde...“ nestihla dopovedať, lebo Zabini ju tak prudko a detinsky objal, až jej takmer vyrazil dych. Katy mu opätovala objatie a po chvíli sa od neho odtrhla.

„Zabini, kde je matka? Je v poriadku? Čo Lucy? Nezdržím sa tu dlho. Vlastne... najradšej by som už vypadla, kým ma tu niekto neuvidí,“ zachmúrene pozrela na vchodové dvere do miestnosti, ktoré takmer určite strážili vlkolačie stráže, pripravené zadržať ju na matkinu žiadosť.

„Tvoja matka je určite niekde v lese v okolí sídla upírov, loví si niečo pod zub a zabáva sa s tým... Stanleym,“ pri vyslovení jeho mena bolo z jeho hlasu cítiť mierny odpor.

„Ja som sa stal jej druhoradým sluhom. Zisťujem informácie, pripravujem vlkolakov na boj a...“ zarazil sa a odvrátil pohľad „pomedzi to všetko pátram po tebe.“

Katy podišla k oválnemu stolu a prezerala si zvitky a staré knihy.

„Takže ste prišli na to kto je Starší? A chystáte sa zaútočiť,“ znechutene hľadela na veliteľa upírov vyobrazeného na husto popísanom zvitku pergamenu.

„Áno. S menšími ťažkosťami a stratami samozrejme, sme zistili všetko čo potrebujeme na boj,“ ukázal na zvitky a prstom naznačoval bojisko na mape.

„Zabini, mňa to nezaujíma. Vieš, že som odišla, aby som nemusela znášať... toto všetko,“ rozhliadla sa po miestnosti a vykročila k dverám smerujúcim von. Zabini ju smutne sledoval, ako otvorila dvere a zmizla na slnkom zaliatom dvore. Klesol na stoličku a premýšľal nad svojim osudom.

Bol narodený pre boj, tak musí bojovať. Aj o ňu. Zrazu sa strhol. Zvonku sa ozval vreskot. Vyskočil na nohy, rozbehol sa k dvojkrídlovým dverám a trhnutím ich otvoril. Skupina vlkolakov na čele so Stanleym držali Katy z každej strany. Zabini jediným pohybom ruky vytiahol krátku dýku. Bez toho, aby rozmýšľal nad tým kto to je, vrazil Stanleymu držiacemu Katy pod krkom dýku do chrbta. Stanley zakričal. Jeho krik pripomínal zavýjanie zmiešané s bolesťou a zúrivosťou, ktorá sa niesla po okolí hradu Darcburg. Snažil sa brániť, no Zabini zaútočil znova a po chvíli padol Stanley mŕtvy k zemi.

Vlkolaci okolo pustili Katy na zem a neveriacky sledovali Zabiniho, ktorý sa neskoro spamätal. Drsne chytil Katy za ruku a obrátil sa na ostatných.

„Nikomu neprezradíte kto to bol, inak vás dám osobne vyštvať!“ potichu na nich zavrčal a ťahal Katy späť dnu. V tom sa vstupné dvere otvorili. Kráľovná vybehla von s krvilačným a nahnevaným pohľadom, s tuctom služobníkov a jedinou starou ženou za pätami. Prešla pohľadom po Zabinim a prehliadla Katy skrývajúcu sa za jeho vysokou postavou. Ani okom nemihla pri pohľade na mŕtveho milenca na zemi.

„Postarajte sa oňho,“ kývla hlavou smerom k Stanleyho telu a nepríčetným pohľadom sa obrátila opäť na Zabiniho. Na jazyku mala tisíce slov, ktoré by mu vykričala, no pohľad na vlastnú dcéru jej ich nedovolil vypustiť z úst.

„Katy! To nie je možné... dieťa moje,“ chvíľu sa zdalo, že to bude citlivá chvíľka, že dojatá matka pribehne k znovu nájdenej dcére a objíme ju. Dokonca sa zazdalo, že Dominika má na tvári láskyplný pohľad, ale ten sa okamžite zmenil na pochmúrny úškľabok.

„Ty...“ pozrela na ňu akoby bola odpad.

„Tak ty si odídeš za človekom, ani ti nenapadne povedať to vlastnej matke a teraz sa tu objavíš akoby nič?!“ Dominika pomaly kráčala k dcére, no Zabini sa pred ňu postavil. „Odveďte ho! Neskôr si to sním vybavím,“ vlkolaci schytili brániaceho sa a kričiaceho Zabiniho a vliekli ho preč z dohľadu. Katy nevedela čo robiť, tak tam len bezradne stála a sledovala ako kričí jej meno.

„Čo si si myslela? Že mu to len tak prejde?“

„Nie ja...zachránil ma a...“

„A miluje ťa, áno viem,“ odvrkla posmešne a chytila ju za rameno.

„Pohovoríme si vo vnútri, nemusia nás všetci sledovať. Tseola!“ vykríkla na zamračenú starú ženu, ktorá nemala vlkolačie črty, ako ostatní.

„Vezmi si koľkých potrebuješ, choďte do upírieho sídla a prineste to, na čom sme sa dohodli. Snažte sa bez čo najmenších strát!“ rozkázala a ťahala Katy za sebou. Zabuchla dvere a postrčila Katy na stoličku pred seba.

„Ako si mi to mohla spraviť! Len tak si utiecť a nechať ma tu samú v strachu z toho, že si mŕtva!“

„Samú? Veď tu máš Lucy a... a dobre si vedela že to tu nenávidím!“ kričala aj Katy.

Teraz stála zarovno matky a pozerala jej priamo do očí. Oči, ktoré boli úplne odlišné ako tie jej.

„Lucy... sem neťahaj. Ty si moja dcéra,“ prvý raz v živote videla Katy svoju matku ako človeka. Slza sa jej zaleskla v očiach a tiekla po líci. Dominika sa to snažila zakryť, no neskoro. Katy ju objala tak ako to nikdy predtým nespravila.

Vtom sa ozval hlasný zvuk, akoby na zem spadlo niečo ťažké. Odtrhli sa od seba a obzreli sa. Dvere, ktorými prišla Katy boli vyrazené. Rix držal ruku pred sebou a silným kúzlom odsunul stôl, ktorý mu stál v ceste. „Rix!“ Katy sa rozbehla k nemu a objala ho. Dominika sa snažila priblížiť k nim, no Rix opäť dvihol ruku a vytvoril medzi nimi akúsi neviditeľnú stenu, ktorá vyvolala menšiu tlakovú vlnu.

Katy spadla na zem a so slzami v očiach sa snažila zastaviť Rixove vyčíňanie. Do miestnosti vtedy vbehol tucet vlkolakov a zúrivo sa snažili dostať k nim, zatiaľ čo Dominika stála na mieste a neprítomným pohľadom sledovala svoju dcéru, ležiacu pri Rixových nohách.

„Rix, je to moja matka! Musela som ju vidieť...“ prihovárala sa mu. „Rix... prosím.“

Panika neustala. Rozzúrení vlkolaci behali okolo neviditeľnej steny ako supy, ktoré sa chystajú zaútočiť na zebru pobehujúcu v Serengeti.

„Prestaňte!“ z ničoho nič zakričala Dominika a vlkolaci nechápavo zastali. „Preboha, je to moja dcéra! Vypadnite!“ všetci pomaly a nechápavo opustili miestnosť a nechali Dominiku len s Rixom a Katy.

„Mama, prosím. Nechaj nás odísť! Dobre vieš, že sem nepatrím!“ prihovorila sa jej s plačom Katy.

„Bolo to od teba hlúpe. To, že si sa vrátila. O tom odchode ani nehovoriac. Nikdy od smrti tvojho otca som sa tak nebála!“

„Prepáč mi, netušila som že...“

„... že mi budeš chýbať?!“ Dominikin hlas bol zrazu tenší a do očí sa jej opäť tlačili slzy.

„Si moja jediná dcéra! Áno jediná! Beriem síce Lucy za svoju, ale s tvojim otcom sme mali len teba! Si jediné čo mi ho pripomína! Si takmer ako on...“

„Mami ja... nevedela som... prečo si mi to nepovedala?“ Katy vykročila k nej. Rix medzitým odstránil neviditeľnú stenu.

„Neviem. Nikto to nemal vedieť,“ odvrátila sa od Katy. „Radšej odíďte kým sa dá. O chvíľu sa vrátia vlkolaci z upírieho sídla a bude tu zmätok. Choďte.“

„Ale...“

„Neskôr až... až bude po všetkom, nájdem si ťa.“

„Po všetkom? O čom to hovoríš? Ako ma nájdeš? Ja ničomu nerozumiem...“ Katy sa zmätene obzrela na Rixa.

„Poďme Katy,“ povedal jej po tichu a sledoval jediné okno a vstupné dvere. Katy s nevôľou chytila Rixa za ruku a spolu sa stratili za dverami. Odišli.

Dominika ostala sama. Sadla si do najbližšieho kresla a rozplakala sa.

Plakala niekoľko hodín. Stanley je mŕtvy, jej dcéra ju opustila, najbližší služobník je vo väzení a Lucy je pomätená a netuší kto je. Ako to preboha zvládne? Zostala jej už len...

„Tseola!“ zvolala Dominika, keď sa dvere opäť otvorili a dnu vošla postaršia žena.

„Pani moja, s menšími stratami sme spravili, čo ste prikázali.“

„Výborne,“ odpovedala. Jej výraz sa zmenil, akoby sa nič nestalo a na tvári sa jej zjavil diabolský úsmev.

„Michael, vitaj opäť medzi nami.“

[ » na začiatok « ]