Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk
„Ako máme zistiť, kde sa Coenobium nachádza?“ prevrátila Liana očami.
„Najlepšie urobíme, ak okamžite zájdeme do Scienlibru. Niekde tam musí byť informácia o tom, kam sa máme vydať,“ navrhla Foaly.
Všetci štyria sa rozbehli k pravej veži, v ktorej sa nachádzala obrovská knižnica plná poznatkov, ktoré práve potrebovali vyzistiť.
„Fajn a akú knihu to hľadáme?“ opýtal sa bezradne Salazar.
„Hm, presne neviem, ale bude to niečo s našimi dejinami spojenými s bývalými panstvami. Takže sa rozdelíme. Keď niečo nájdete, zakričte,“ povedala Foaly a už aj zahla za najbližším rohom s kopou kníh.
Chvíľu spoločne hľadali až kým sa neozval Aeron.
„Mám to, poďte všetci sem! Niečo som tu našiel, počúvajte,“ a začal čítať úryvok z knihy Dejiny upírov, III. zväzok:
Coenobium je sídlom spoločenstva veľmi vysokopostavených upírov. Najstaršie v Európe slúžilo ako významné stredisko vzdelanosti pre mladých upírov, ale malo zároveň aj vojenský charakter. Bolo založené v r. 69 a nachádzalo sa vysoko vo vrchoch Nordendu. V súčasnosti je z neho už len zrúcanina a hlavné sídlo sa presunulo do severných škótskych vysočín na hrad The Castle of the Moon, tiež známy ako Coenobium Novum.
„Tak a máme to, už vieme kde ho máme hľadať,“ nadšene sa ozvala Liana.
„Ok, okamžite vyrážame,“ rozhodne povedala Foaly.
„Zadrž! Ako sa ta dostaneme?“
„Zišiel by sa nám tu Bulinek,“ sucho skonštatoval Salazar.
„BULINEK, okamžite sem dostaň svoj zadok!“ zvrieskla Foaly.
Ozval sa veľmi jemný šuchot a pred nimi stál rumunský gróf.
„Mám práve dôležitú misiu a pevne dúfam, že máte na srdci niečo poriadne dôležité, keď ma takto barbarsky vyrušujete!“ povedal naštvane.
„Potrebujeme, aby si nám vytvoril portál do nordendských vrchov,“ okamžite naňho vybafla.
Bez slova sa jemne, ako pravý gentleman, uklonil a zložitým mávaním ruky vytvoril prechod medzi hradom a Nordendom.
„Vďaka, náš záchranca,“ usmiala sa naň Liana Blaine a dala mu jemný bozk na líce.
Bulinek ostal zarazený stáť, až sa mu začali červenať jeho biele líca. Následne po tom ako Foaly, Liana, Salazar a Aeron prešli cez portál, sa odmiestnil, aby mohol ďalej nerušene špehovať elfov.
***
„Sme na správnom mieste?“ neisto sa okolo seba poobzeral Salazar.
„Skromne predpokladám, že áno. Pozrite sa,“ ukázala Foaly na rozpadávajúcu sa zrúcaninu, neďaleko od miesta, kde stáli.
Primiestnili sa na okraj lesa, v strede ktorého sa nachádzalo to, čo hľadali. Pohli sa smerom k bývalému hradu, cez tmavú cestu osvetlenú iba svitom mesiaca. Sprevádzalo ich húkanie sov a šum lístia pod nohami.
„Som zvedavý čo máme od tohto miesta očakávať,“ ozval sa po chvíli kráčania Aeron.
„Zrejme nič dobrého... ach, prepána,“ zastala Liana a za ňou aj ostatní. Pred nimi sa objavila zahalená postava v čiernom. Stála priamo pred vchodom do Coenobia, čím im zabránila vojsť. Keď sa pohla kúsok dopredu, mesačná žiara jej osvietila tvár. Vyzerala akoby hnila zaživa. Tu a tam jej odpadávala koža, nehovoriac o kúskoch holej lebky, ktoré bolo jasne vidieť. Otvorila ústa a hlbokým hlasom prehovorila:
V mojom živote len ticho ostalo,
milovať viac nemôžem.
Nič nie je tak, ako byť malo,
na nič viac sa nezmôžem.
Duša mŕtva, srdce chladné,
telo nikdy nevyhladne.
Plameň života vyhorel,
a ja som len tíško mrel.
Zachráň ma pútnik,
pred mrazivým smútkom.
Daj pozor čo učiníš
svojim ďalším skutkom.
„Je to výstraha, aby sme nešli ďalej. Tento nemŕtvy sa nás snaží varovať pred takými ako je on,“ zhodnotil situáciu Salazar.
„Máš skutočne strhujúcu dedukciu, Salazar,“ prehovorila Foaly sarkasticky „ale ja na tieto sračky nemám čas,“ vybehla spoza Aerona a jediným rýchlym švihom svojho meča odsekla nemŕtvemu hlavu. „Chcel si pomoc? Máš to mať, tvoja duša je voľná,“ povedala so smiechom a prekročila hnijúce a teraz už naozaj mŕtve telo.
„Foaly, ty si ho snáď vôbec nepočúvala, povedal, že nemá dušu. Ako si môžeš robiť srandu z mŕtvych?“ pozerala na ňu Liana zhrozene. Smrť totiž brala veľmi vážne.
„To ty si nepočúvala. Mal dušu... ale mŕtvu. Teraz je to jedna k jednej. Mŕtve telo, mŕtva duša,“ začala sa smiať silným hrdelným smiechom ešte viac. „Prestaň fňukať kvôli kope zhnitých kostí. Pokračujeme ďalej. A bez zbytočných slov,“ uprela Foaly svoj studený pohľad na Lianu.
Prešli cez vstupné dvere do obrovskej predsiene z čistého kameňa. Napohľad bolo všetko značne staré. Fakle boli vyhasnuté, všetok nábytok sa rozpadal, maľby na stenách boli takmer úplne zničené ohňom a pod nohami sa im vírila kopa špiny a prachu.
„Kam teraz?“ nadhodil otázku Aeron.
„Skúsme hore tým veľkým kamenným schodiskom,“ dostala nápad Liana Blaine. Vydali sa o poschodie vyššie až prišli do miestnosti kolosálnej ako nejaká katedrála, na konci ktorej bol z kameňa vytesaný trón. Sedela na ňom neznáma postava.
„Hľadáte toto?“ ozvalo sa chrčavo. Všetci sa ta pozreli. Opäť to bola takmer zahalená čierna postava, ale tentokrát so zlatou korunou, vykladanou rôznymi drahými kameňmi, na hlave. Vyzerala podobne ako predchádzajúci nemŕtvy. Ibaže už v prenáramnom rozklade. Koža na nej visela len sem-tam a namiesto nej boli miestami, ktoré nezakrýval plášť, viditeľné len holé kosti.
„A vy ste?“ ako prvý sa spamätal Salazar.
„To nie je dôležité. Teraz už nemám meno, aj keď vy, dlhoveké deti noci, ma určite poznáte. Kedysi ma nazývali Asodolino, kráľ všetkých štyroch svetových strán, cisár východu, knieža západu, vojvoda severu a princeps juhu.“
„Hmm, stále nič,“ ozvala sa Foaly drzo po chvíľkovej odmlke.
„DOSŤ rečí,“ rozohnil sa nemŕtvy kráľ. „Prišli ste sem po to sklo. Som ochotný vám ho dať, ak však preukážete, že ste ho hodní,“ na jeho tvári sa zjavilo niečo ako posmešný úsmev.
„Ako to máme dokázať?“ adresoval mu otázku Aeron.
„Bojujte!“ hneď ako to dopovedal sa okolo nich zjavila kopa nemŕtvych bojovníkov s mečmi a štítmi v rukách.
Neváhali a okamžite sa s nimi pustili do bitky. Zbrane upírov a nemŕtvych len tak švihali. Oproti upírom mali presilu, bolo ich niečo okolo tridsať.
Foaly sa rozbehla a skosila naraz troch, pričom na zem popadali len kosti. Sekala ako o dušu, ktorú aj tak dávno zapredala.
Liana a Aeron spolupracovali. Stáli chrbtom k sebe a navzájom sa kryli. Rozbehlo sa k nim ďalších päť kostier. Aeron chytil Lianu za ruku, tá sa od neho odrazila, vo vzduchu sa niekoľkokrát zahnala a na zem dopadali už len rozdrvené lebky nemŕtvych.
Salazar bojoval sám, ale bol mimoriadne obratný a rýchly.
„Mein Gott, vy malá bezduchá banda,“ padli dvaja nemŕtvi „myslíte si, že ma porazíte?“ padli ďalší dvaja „to ešte netušíte mit wem máte dočinenia,“ padli poslední dvaja.
Kráľ na nich ohromene zazeral.
„Tak... a je to. Preukázali sme sa dostatočne, pán všetky štyri svetové strany?“ posmešne sa po boji spýtala Foaly. „Čakala som ťažšiu úroveň tejto skúšky.“
„Som ohromený. Tu je vaše sklo a nechoďte mi viac na oči, nevracajte sa viac do tejto zabudnutej pevnosti,“ hrozivo povedal Asodolino a podával ho Salazarovi.
„Čo ak by sme sa ťa zbavili hneď teraz a naveky?“ opovážlivo sa ho spýtala Foaly a pohla sa s vytaseným mečom smerom k nemu s úmyslom zbaviť ho raz a navždy „života“. Odrazu si uvedomila, že pred ňou už nikto nestál.
„Hlúpe dievča!“ ozvalo sa spoza nich. Asodolino bol z čista jasna za nimi na druhej strane miestnosti. Mňa nemôže nikto zabiť. Zmiznite!“ rozčúlil sa hnilý kráľ, mávol pravou rukou a všetci štyria zmizli.
***
„Ako sme sa sem dostali? Ešte som tej hnilej kope kostí chcela nakopať zadok!“ povedala nazúrená Foaly.
„Kde to sme?“ opýtala sa Liana celá znepokojená a nevedela sa zorientovať.
„Už doma,“ odpovedal jej Aeron pri pohľade na tri známe veže hradu.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.