Kapitola:
Pridaná: 2.10.2011, 11:21:55
Čítaná: 810×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, horor

Kapitola: 1 » Pozvaný hosť 2 » Rokovanie 3 » Temné mestečko 4 » Katyne tajomstvo 5 » Nečakané rozhodnutie 6 » Miska z Jálskeho skla 7 » Skúška 8 » Zbožňovaná kráľovná 9 » Posily 10 » Coenobium 11 » Prebudenie mocných 12 » Počiatok 13 » Kto z koho 14 » Nečakané straty 15 » Vzkriesenie

Dominika Black stála pri otvorenom okne vo svojej komnate. Nechcela plakať, no slzy sa jej tlačili do očí. Jej jediná ozajstná dcéra zmizla. Možno je už mŕtva. Dlhé čierne šaty mala pokrčené a vlasy jej neposlušne odstávali. Vôbec nespala a tvár mala bledú, no aj tak vyzerala nádherne a príťažlivo a zároveň aj hrôzostrašne. Teplé slzy jej padali na okenicu, utrela si tvár.

„Ako sa to mohlo stať!“ zakričala a jej silný hlas sa niesol po komnate. Ozvena sa odrážala od stien a to ju ešte viac rozzúrilo. Chytila stôl pod oknom a hodila ho do najbližšej steny.

Ozvalo sa klopanie. Dominika si rýchlo zotrela stále tečúce slzy a podišla ku dverám.

Skôr, ako stihla otvoriť, dnu vtrhol vysoký tmavovlasý muž s jazvou na tvári. Zabini Schwarzfeuer bol vlkolak z Nemecka, ktorý sa k nim pridal len nedávno. Za ten čas si už získal na svoju stranu všetkých, dokonca aj kráľovnú.

„Zabini! Čo preboha...“ zasekla sa uprostred vety, keď videla jeho tvár. Oči mal červené, akoby plakal, na tvári mal zhrozený výraz a zhlboka dýchal.

„Povedzte, povedzte mi, že to nie je pravda!“

„Čo? O čom to hovoríš? Stalo sa niečo?“ vyhŕkla naňho bezstarostne, akoby sa nič nedialo.

„Katy! Však sa jej nič nestalo? Bol som na love a ... hneď ako som prišiel povedali mi, že... že je mŕtva!“

Dominika sa odvrátila. Opäť mala slzy v očiach, aj keď nechcela.

„Ona je... je len nezvestná. Nevieme kde je, ani čo sa s ňou stalo. Lucy ju vraj sledovala, ale stratila sa jej. Nikto o ničom nevie.“

Zabini bol ticho a ťažko dýchal.

„Musíme ju nájsť! Musíme zistiť čo sa jej stalo...“

„Prečo ti na tom tak záleží? Prečo to nenecháš tak! Nepripomínaj mi to! Mám ešte jednu dcéru! O jedného vlkolaka menej... je to jej chyba! Stále sa túlala,“ kričala naňho, no nevedela prečo to vraví. Nechcela to hovoriť, ale jednoducho to z nej vyletelo.

„Je to vaša dcéra...“ udivene jej odpovedal Zabini, ktorý sa pred ňou cítil akýsi malý. „Nemali by ste takto hovoriť!“

„Nehovor mi, čo mám a čo nemám robiť! Ja som kráľovná a vravím, aby si o tom viac nehovoril!“

Zabini sa zarazil. „Milujem ju,“ vyletelo z neho bez obalu.

Dominika na neho vyvalila oči.

„Zopakuj mi to Schwarzfeuer!“

„Milujem ju. Je na tom niečo zlé?!“ vystrašene na ňu pozrel. Mal pocit, že ho prebodne.

„Je na tom všetko zlé! Je mladá! Ty máš takmer 33, ona len 19!“ vrieskala na neho. „Vypadni! Vravím ti, VYPADNI!!!“

Zabini na ňu vrhol nechápavý pohľad a tresol za sebou dverami.

Dominika podišla k svojej posteli, vytiahla odtiaľ katanu a začala sekať všetko okolo seba – nábytok, obrazy, posteľ. Lomcovali ňou neskutočné nervy. Najprv jej zmizne dcéra, potom po nej ide nejaký úchylný vlkolak.

„Upokoj sa!“ mrmlala si. „Nie aby ťa napadlo dať ho popraviť. Ešte sa ti zíde.“

Prestala. Katanu hodila na zem, a zvalila sa na dorezané posteľné prádlo. Hlavu mala ako v ohni. Taký šok nezažila odvtedy, čo jej zomrel muž a to bolo už veľmi dávno. Vzdychla a upadla do bezvedomia.

***

Ktosi zaklopal na dvere. Nikto sa neozval, tak neznámy otvoril dvere. Bol to Stanley Green, druhý veliteľ Dominikiných vojsk.

„Dominika! DOMINIKA!“ zvrieskol a utekal k posteli. Katana ležala na zemi a Dominika nehybne na posteli.

„Preberte sa,“ vravel a triasol ňou. Dominika pomaly otvorila oči.

„Nehýbte sa, len ležte,“ povedal Stanley a hľadal nejaký pohár. „Tu máte, to vás vzpruží. Je to whisky, bude vám dobre.“

Dominika mávla rukou a pohár sa rozbil.

„Nechaj ma. Nechaj ma s mojimi nekonečnými problémami,“ vzdychla úplne znechutene.

„Čo sa stalo? Prečo ste omdleli?“

„Kde je Zabini?“

„Čo s tým má Zabini?“

„KDE je Zabini?“

„Neviem,“ povedal Stanley v rozpakoch. „Čo sa vám stalo?“

„Nič. Odpadla som. Čo ťa je potom? V poslednej dobe sa o mňa priveľmi zaujímaš,“ zavrčala na neho.

Stanley sa naklonil nad Dominiku. „Netvárte sa, že neviete prečo,“ zašepkal už úplne iným tónom, a chytil ju za ruku.

„Nie, to neviem,“ povedala a vytrhla mu ruku.

„Ale no tak,“ povedal a začal ju hladiť po vlasoch. „Ste krásna.“

„PRESTAŇ!!“ vykríkla a prudko sa posadila. Stanley to nečakal a stratil rovnováhu.

„Ako sa opovažuješ takto sa rozprávať s kráľovnou? Zabini! ZABINI!!“

Do miestnosti vbehol Zabini.

„Čo sa deje?“ opýtal sa neochotne, hľadiac na rozzúrenú Dominiku a ležiaceho Stanleyho.

„Nič. Priprav putá, tento tu bude visieť aspoň hodinu.“

Zabini schytil a odtiahol Stanleyho preč.

„Hlupák. Korunovaný vôl!“ mrmlala si Dominika. „Služobníctvo!“

Do izby vbehla slúžka.

„Áno, kráľovná moja?“

„Uprav mi posteľ. A vymeň to roztrhané prádlo! Ja idem mučiť,“ povedala, vzala katanu a vyšla z izby.

***

Vošla do tmavej temnice, pripravenej na takéto príležitosti. Zabini práve pripravoval putá, visiace zo stropu.

„Nechaj to tak,“ povedala Dominika, keď sa Zabini chystal pripevniť tam Stanleyho. „A zmizni.“

Ani jej len nepozrel do očí a zabuchol dvere. V temnici nastala ešte väčšia tma.

Hneď, ako Zabini odišiel, Dominika podišla k Stanleymu.

„Dominika, prosím ťa... Si iná. Bola si už všelijaká, ale nikdy nie taká krutá. Čo sa deje?“

„Nestaraj sa. A NETYKAJ MI!“

„Ale veď si mi to dovolila. V súkromí.“

Dominika mu strhla košeľu.

„Áno, som si toho vedomá. Ten tvoj dnešný výstup...“ vravela, pripevňujúc mu putá, „vybral si si nevhodnú chvíľu. Nervy mám totálne na dranc a teraz toto... Aj keď... Ani ty nie si na zahodenie...“ povedala, obzerala si jeho mužnú hruď a jemne si pri tom oblízala pery.

„Ak je to len dočasné...“

„NIE! To nemôžem dopustiť...“ zamrmlala si skôr pre seba, ako Stanleymu.

„Prečo?“

„Nie si otcom Katy. To by sa nemalo...“

„TY si kráľovná, TY si zákon. TY môžeš, čo chceš. Navyše... Vieš, že o tom viem.“

„O čom to hovoríš?“ zneistila Dominika.

„O tom, že Lucy Bellatrix nie je tvoja dcéra.“

Dominika šmahom ruky priložila katanu Stanleymu pod krk. „Toto už viac nezopakuješ.“

„Ale je to pravda, to nemôžeš poprieť. Ujala si sa jej keď...“

„Áno! Keď som bola precitlivená zo smrti môjho muža! A to sa deje aj teraz takže...“

„Odbočili ste od témy...“

„Lucy som prijala za svoju dcéru, vychovala som ju! Je to moja dcéra! Aj keď je.. čo je!“

„Zložte tú katanu, veličenstvo,“ povedal Stanley posmešne.

Dominika ju pomaly zložila a začala sa pomaly prechádzať sem a tam.

„Toto rozhodne nie je spôsob, ako ma mučiť,“ povedal Stanley.

Dominika po ňom hodila chladný pohľad.

„Áno, si príťažlivý, to nepopieram. Ale, ako ma bude brať služobníctvo?“

„Čo ťa po tej zberbe? Nikdy si taká nebola... Sama si povedala, že si precitlivená.“

„Skutočne?“ pristúpila bližšie. „A kto takmer plakal nedávno na posteli, aká som krásna?“

„A kto odpadol? A prečo vlastne?“

„Nestaraj sa do toho,“ odvetila Dominika surovo. „Dobre, uzavrieme dohodu,“ povedala a pristúpila ešte bližšie. Oči mala na úrovni Stanleyho očí.

„Na dnešok zabudneme,“ povedala hladiac ho po tvári. „Mám zlý deň, nejedla som dlhšiu dobu a zmizla mi Katy. Skús to znova a...“ vycerila žiarivo biele zuby „vyber si vhodnejšiu chvíľu. Aby som ťa nemusela zabiť,“ pobozkala ho. „Bola by ťa skutočne škoda. Chlapov ako ty treba hľadať a navyše...“ prešla mu dlhými nechtami po bruchu, „si úžasný veliteľ.“

Stanley bol očividne v siedmom nebi. Dominika sa otočila, chytila katanu do oboch rúk a zahnala sa ňou. Preťala putá, následne sa Stanley ocitol na zemi.

„Viete obdivuhodne narábať so zbraňami.“

„Viem o tom. A môžeš mi znova tykať, zlatko,“ povedala, keď vychádzala z komnaty.

[ » na začiatok « ]