|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Jin

Aella

17. kapitola: „Ak niečo nechceš, tak to nerob.“


Lily bola dlho ticho. S Alice sme sa rozprávali o veciach, o ktorých ona nemala ani potuchy.

„Baby, mohli by ste stým prestať?“ spýtala sa po chvíli.

„Prepáč...nevedeli sme, že ti to vadí.“ povedala Alice.

„No...tak mi to vadí.“ Odvrkla a otočila sa nám chrbtom. S Alice sme si vymenili začudované pohľady a zmĺkli sme.

„Viete, nie je to fér!“ zvolala zrazu Lily. „Obidve máte priateľov už....dlho! A ja? Len dvaja chalani ma pozvali von! Potter a Snape! Jeden lepší ako druhý! To nie je fér.“ Sadla si na posteľ a začala ticho plakať.

Zhrozila som sa. Nevedela som, že jej to až tak prekáža. Vždy som si myslela, že...no že o chalanov sa nezaujíma...že jej je jedno, či ju niekto niekam pozve, pretože by ho aj tak odmietla.

„Lily,“ povedala som ticho a sadla som si vedľa nej.

„Aella, nevšímaj si ma. Len...aj ja chcem vedieť, aké je to....to všetko....“

„Prečo? Teda...nie prečo, ale...“ Vlastne som nevedela, čo chcem povedať. Alice si sadla z druhej strany, chytila Lily za plecia a povedala jej: „Lily, neboj sa. Raz sa určite zamiluješ a niekto bude milovať teba. Dievčatá ako ty neostávajú samé.“ Vtedy Lily prudko vstala, vyšla z izby a zamierila do klubovne. Okamžite sme ju nasledovali.

V klubovni zastavila a pozerala sa dokola. Miestnosť bola plná žiakov, ktorí sa práve chystali na raňajky a potom do školy. Zdalo sa, že niekoho hľadá. Akoby si vyberala obeť. Jej pohľad spočinul na jednom siedmakovi. Bol to vysoký chalan, celkom pekný...a Lily k nemu jednoducho vykročila a povedala: „Ty! Ako sa voláš?“

„Čo? Ja?“ No tak to si fakt mohla vybrať niekoho lepšieho. Očividne bol trochu natvrdnutý. No potom sa postavil a sebavedomým hlasom povedal: „Jason Le-“ nedopovedal, pretože Lily mu skočila do reči: „Na budúci týždeň máme rande, ok?“

„No...dobre, kde sa...“ No Lily sa otočila a odišla cez portrét.

Všetci vyvaľovali oči na mňa a na Alice, akoby sa dožadovali vysvetlenia, no my sme rovnako prekvapene pozerali na toho chalana a potom, akoby sme to mali nacvičené, sme sa s Alice naraz pozreli na Jamesa. Sedel v kresle pri kozube. Vedľa neho sedeli Sirius, Remus a Peter. Aj oni naňho hľadeli.

„Čo na mňa čumíte?“ spýtal sa náhle.

„No...tebe to nevadí?“ nesmelo sa spýtal Sirius. Znelo to dosť smiešne...Sirius a nesmelý...ale naozaj sa to spýtal tak, akoby sa Jamesa bál.

„No a čo? Môže si robiť čo chce. Mňa to nezaujíma. Okrem toho, ja už budúci týždeň rande mám!“ Vstal a odišiel do svojej izby.

Ani som sa nepozrela na Remusa a vyšla som von. Ja neviem prečo, ale cítila som sa....tak zvláštne. Hanbila som sa pozrieť sa mu do očí...ale zároveň som chcela, aby...neviem, asi aby sa za mnou rozbehol a znova ma chytil do náručia...viem, asi som sa zbláznila.

„Aella, stoj!“ kričala za mnou Alice.

„Tak si pohni, musíme nájsť Lily.“ Našli sme ju vo Vstupnej hale, ako sedí na najnižšom mramorovom schode a plače. Zase.

„Lily, čo si to spravila?“ spýtala sa Alice.

„Neviem! A teraz musím ísť na rande!“ Obe sme sa zasmiali. Lily, Lily...bola taká zlatá, keď tam tak sedela.

„Hlupáčik, nemôžeš niekoho pozvať a potom sa toho báť. Teraz budeš mať rande...a bude perfektné. Ak chceš, môžete ísť so mnou a s Remusom.“

„Aj my s Frankom môžeme ísť. Bude to také...trojité rande.“

„Baby, ste super, ale čo som si navarila, to si aj musím zjesť. Alebo...ako som si ustlala...?“

„Skrátka tam musíš ísť. Čo vieš o tom Jasonovi?“

„No...volá sa Jason.“

„To je všetko....hm....zistíme viac. Ja sa spýtam Remusa, Alice, ty zisti od Franka všetko, čo sa dá.“

„Rozkaz, kapitán!“

„Ale teraz už choďte. Máte starostlivosť o tie tvory. Ja musím ísť na Runy...“

Vstala som a bežala som na hodinu k Digginsovi.


O týždeň sme mali s Alice dosť informácií o Jasonovi.

„Takže....dnes sa nemusíš báť,“ začala Alice. „Jason je vraj milý a veľmi pozorný.“

„Má rád metlobal, ale sám ho nehráva.“ pokračovala som.

„Má sestru a staršieho brata, obaja muklovia, takže aj rodičia sú...“

„A...ešte niečo, vďaka čomu ho budeš považovať za perfektného. V prvom ročníku rozbil Siriusovi Blackovi nos.“

„Tak baby! To hovorí za všetko! Je to dokonalý chalan.“ zasmiala sa Lily. „Ale...čo si oblečiem? A vlastne kam pôjdeme?“

„Hm...obleč si niečo také, aby vynikli tvoje oči.“ radila Alice.

„A môžete sa ísť prejsť len tak, k jazeru.“

„Dobre...Aella, Alice...ešte jedna otázka. O čom sa s ním mám rozprávať?“ S Alice sme sa na seba pozreli a prikývli sme. Čakali sme tú otázku a mali sme pripravenú odpoveď.

„Lily, my nevieme.“ Lily sa zatvárila zhrozene a sadla si na posteľ. „Ale čo ak nebudeme mať o čom hovoriť? Čo ak...“

„Lily! Vzchop sa! Je to len rande. Ak sa nepodarí, svet sa nezrúti!“

„Máte pravdu. Proste tam pôjdem a...a....budem milá, ale...že je celkom zlatý?“ Keď sme obe prikývli, objavil sa na Lilynej tvári úsmev.


O šiestej večer sa Lily obzerala v zrkadle. Musím povedať, že bola krásna. Červenohnedé vlasy mala zviazané zelenou stužkou a na sebe mala zelené šaty. Mysleli sme si, že to s tou zelenou prehnala, ale výsledok bol úžasný!

„Tak...idem, držte mi palce.“ Povedala, akoby práve išla zdolať vysokú horu.

„Tak už choď!“ postrčili sme ju k dverám.

„Čo myslíš, ako to dopadne?“ spýtala sa ma Alice, len čo Lily vyšla z izby.

„Neviem, dúfajme, že dobre.“


„Baby! Toto bol najnudnejší večer v mojom živote!“ Spustila Lily, len čo vošla o deviatej do izby. „Dokonca aj rozhovor s Petrom Petigrewom o známkach z herbológie bol zaujímavejší! Jason stále rozprával o metlobale, o jeho rodine, o metlobale a o jeho rodine! Vedeli ste, že jeho pra-pra-pra-prababička bola čarodejnica? Odvtedy je on prvým čarodejníkom v rodine...a...teraz poznám oficiálnych desať faulov pri metlobalových zápasoch a minimálne päťdesiat tých neoficiálnych...“

S Alice sme sa už smiali ako pominuté.

„Ale no...hádam to nebolo také hrozné.“ Povedala som, keď som konečne chytila dych.

„No...mohlo to byť aj horšie. Mohla som pozvať Pottera.“ Znova sme sa zasmiali.

„Lily, al-“

„Aella, ešte jedno také rande, a už do konca života nechcem žiadneho chalana!“

„Ok, len...musíš si z toho zobrať ponaučenie. Nevyberaj si chalanov podľa vzhľadu. Pozri...čo takto ten siedmak...ten, čo chodí na Aritmanciu....ako sa volá?“

„Simuhel Sahminol.“ Lily vyprskla smiechom. Naozaj mal...hm...zvláštne meno.

„Alebo...neviem...čo ten Bystrohlavčan...ten, čo sa na teba stále usmieva?“

„Myslíš ten, čo sa na mňa síce stále usmieva, ale chýba mu zub a keď mu madam Pomfreyová nejaký spraví, tak o dva dni tam zase nie je?“

„No...hej, toho som myslela...dobre...teraz ma nič nenapadá...iba ak...nehnevaj sa, len...čo takto...James Po-“

„Ani to nedokonči! Pottera...nikam....nikdy....v celom svojom živote....nikdy!“

„Dobre! To bol len návrh. A čo tak Peter?“

„Aella, teraz si robíš zo mňa srandu, že?“

„No...áno.“

„Lily, kašli na to. Teraz to proste nevyšlo...nabudúce to bude lepšie.“ ukončila Alice.


„Ty si jej vážne navrhla Petra?“ spýtal sa ma na druhý deň Remus. Boli sme vonku, práve sme sa vracali od Hagrida.

„No a? Veď to bol len žart.“

„Aella...to by skôr pozvala Jamesa ako Petra.“

„Prečo z toho robíš takú vedu? Veď som len srandovala.“ Čo nerozumie vtipu? Bol nejaký čudný....

„Remus....čo je s tebou?“

„Nič...len...vy sa z nás vysmievate, ale keď to spraví Sirius alebo James, tak už je to zlé...vieš...nie je to fér.“

„No dobre, prepáč! Nevedela som, že ťa to až tak nahnevá.“

„Ale to je v poriadku...dnes som len...neviem...mám zlú náladu. Snape za mnou stále chodí a vykrikuje na mňa po celej chodbe, že som vlkolak...“

„Čo robí?“ zhrozila som sa. Ešte to by chýbalo, aby to niekto zobral vážne!

„Myslí si, že je vtipný...ako keby niekedy bol...“

„Idem si to s ním vybaviť!“ rozhodla som sa a nevšímala som si Remusove protesty.

Ako na zavolanie, práve vychádzal z hradu Severus.

„Hej, ty!“ zvolala som.

„Čo chceš?“ odvrkol mi.

„Poď sem!“ A on naozaj prišiel!

„Čo to vyvádzaš?“

„Aha...takže vlkolak žaloval?“ škaredo sa uškrnul.

„Severus, prestaň, prosím ťa...ak to riaditeľ zistí...“

„Nezistí to.“ Povedal sebavedome. „Zatiaľ mi nevie preniknúť do myšlienok.“ Znelo to...tak hrdo...akoby ostatným mohol vliezť do hlavy, kedy sa mu zachce, len tá Severusova je špeciálny prípad...

„Hm...akoby sa to dalo...nikto nevie čítať myšlienky.“ povedala som...veď nevie, nie?

Severus pohŕdavo odfrkol, ale potom sa ku mne sklonil(bol trochu vyšší ako ja...nakoniec, ako skoro každý) a povedal: „Môžem ťa to naučiť.“

„Severus...koľko krát ti mám povedať, že od teba nič nechcem. Daj mne, aj Remusovi pokoj.“

„Ako chceš. Aella...ale...poď sem...“ ťahal ma nabok. Potom sa na mňa pozrel takým zvláštnym pohľadom. Akoby mi chcel povedať niečo dôležité, ale bál sa, že ak sa to niekto dozvie, tak bude veľmi zle. „Počúvaj....nechaj sa presvedčiť....pridaj sa k nám. Inak...o pár rokov, možno....už ti nebudem schopný pomôcť....ani nikomu...naozaj...využi to, čo ti navrhujem.“

„Severus...ty ma desíš. Čo sa stane o pár rokov?“

„Ja...nemôžem ti to povedať. Pochop ma....ak to zistí....Prosím ťa, veľmi ťa prosím...aspoň ty....“ rýchlo sa obzrel. Otvorili sa dvere hradu, ale von nikto nevyšiel. Aspoň nikto, koho by sme videli.

Niekto do Severusa vrazil a on spadol. „Hej, prestaňte!“ skríkla som.

„Ale no tak, veď sa len zabávame.“ Začula som Siriusov hlas. Jasné, že to boli oni. Pravdepodobne sa chceli dostať do Rokvillu.

Severus už vstal, pozrel sa na mňa a povedal: „Nechaj ich tak....premysli si, čo som ti navrhol.“ A odišiel.

„Aella,“ ozval sa James, keď sa Severus stratil. „Čo od teba chcel?“

„Ale nič...len mi...niečo mi povedal, chcel aby som niečo spravila. Ale...neviem, či to chcem...No bol taký....ako keby sa o mňa bál.“

„Ak niečo nechceš, tak to nerob.“ povedal jednoducho Sirius. Má pravdu. Povedala som si, že so Severusom nechcem mať nič spoločné...po všetkých tých hlúpostiach, čo minulý rok narobil. Ale...čo ak sa naozaj niečo chystá? Čo ak ma chcel pred niečím ochrániť? Pred niečím, čo začalo vtedy, keď sme Severusa videli v Rokville...Možno by som mala o tom trochu pouvažovať. Ak prídem na to, že naozaj nechcem o tom nič vedieť, tak to jednoducho nechám tak. Veď...nikto ma nemôže nútiť. Sirius má pravdu: ak niečo nechcem, tak to nebudem robiť.


* * *


Prepáčte, že ste museli čakať dva dni na túto kapitolu. A aj to, že nie je nič moc...nabudúce sa posnažím viac.

Aha, ešte by som Vás chcela poprosiť, či by ste mi(ak sa Vám bude chcieť) napísali, či chcete, aby Aella prijala Severusovu ponuku, alebo nie. Je mi jasné, že viete, o čo mu ide, ale...rada by som vedela, ako by sa Vám to páčilo viac...

Takže...píšte sovky alebo...no...asi iba tie sovky...teším sa na ne. A napíšte mi, či Vás ešte Aella nenudí...ak hej, tak...stačí povedať.

Jinzy


[ » na začiatok « ]

« 16. kap.: Samá romantika 18. kap.: Kým sme spolu... »


© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
39% (102)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
35% (93)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
23% (62)

Hlasovalo: 264 ľudí
TOP NOVINKA

Odpočívaj v pokoji, moja najdrahšia!
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 12
Bystrohlav 16
Bifľomor 18
Slizolin 16
Spolu: 62
FAKTY
Nevypytovať sa - to bolo základné pravidlo spokojného spolunažitia s Dursleyovcami.
CITÁTY
Viete čo? Celé tie roky som obdivoval Freda a Georgea za to, že chodili do kuchyne kradnúť jedlo – ale veď to vlastne nie je ťažké. Škriatkovia nám ho dajú veľmi ochotne.

Ron Weasley
HP4: Ohnivá čaša
(kap. 21, str. 380)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018