Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Lily bola dlho ticho. S Alice sme sa rozprávali o veciach, o ktorých ona nemala ani potuchy.
„Baby, mohli by ste stým prestať?“ spýtala sa po chvíli.
„Prepáč...nevedeli sme, že ti to vadí.“ povedala Alice.
„No...tak mi to vadí.“ Odvrkla a otočila sa nám chrbtom. S Alice sme si vymenili začudované pohľady a zmĺkli sme.
„Viete, nie je to fér!“ zvolala zrazu Lily. „Obidve máte priateľov už....dlho! A ja? Len dvaja chalani ma pozvali von! Potter a Snape! Jeden lepší ako druhý! To nie je fér.“ Sadla si na posteľ a začala ticho plakať.
Zhrozila som sa. Nevedela som, že jej to až tak prekáža. Vždy som si myslela, že...no že o chalanov sa nezaujíma...že jej je jedno, či ju niekto niekam pozve, pretože by ho aj tak odmietla.
„Lily,“ povedala som ticho a sadla som si vedľa nej.
„Aella, nevšímaj si ma. Len...aj ja chcem vedieť, aké je to....to všetko....“
„Prečo? Teda...nie prečo, ale...“ Vlastne som nevedela, čo chcem povedať. Alice si sadla z druhej strany, chytila Lily za plecia a povedala jej: „Lily, neboj sa. Raz sa určite zamiluješ a niekto bude milovať teba. Dievčatá ako ty neostávajú samé.“ Vtedy Lily prudko vstala, vyšla z izby a zamierila do klubovne. Okamžite sme ju nasledovali.
V klubovni zastavila a pozerala sa dokola. Miestnosť bola plná žiakov, ktorí sa práve chystali na raňajky a potom do školy. Zdalo sa, že niekoho hľadá. Akoby si vyberala obeť. Jej pohľad spočinul na jednom siedmakovi. Bol to vysoký chalan, celkom pekný...a Lily k nemu jednoducho vykročila a povedala: „Ty! Ako sa voláš?“
„Čo? Ja?“ No tak to si fakt mohla vybrať niekoho lepšieho. Očividne bol trochu natvrdnutý. No potom sa postavil a sebavedomým hlasom povedal: „Jason Le-“ nedopovedal, pretože Lily mu skočila do reči: „Na budúci týždeň máme rande, ok?“
„No...dobre, kde sa...“ No Lily sa otočila a odišla cez portrét.
Všetci vyvaľovali oči na mňa a na Alice, akoby sa dožadovali vysvetlenia, no my sme rovnako prekvapene pozerali na toho chalana a potom, akoby sme to mali nacvičené, sme sa s Alice naraz pozreli na Jamesa. Sedel v kresle pri kozube. Vedľa neho sedeli Sirius, Remus a Peter. Aj oni naňho hľadeli.
„Čo na mňa čumíte?“ spýtal sa náhle.
„No...tebe to nevadí?“ nesmelo sa spýtal Sirius. Znelo to dosť smiešne...Sirius a nesmelý...ale naozaj sa to spýtal tak, akoby sa Jamesa bál.
„No a čo? Môže si robiť čo chce. Mňa to nezaujíma. Okrem toho, ja už budúci týždeň rande mám!“ Vstal a odišiel do svojej izby.
Ani som sa nepozrela na Remusa a vyšla som von. Ja neviem prečo, ale cítila som sa....tak zvláštne. Hanbila som sa pozrieť sa mu do očí...ale zároveň som chcela, aby...neviem, asi aby sa za mnou rozbehol a znova ma chytil do náručia...viem, asi som sa zbláznila.
„Aella, stoj!“ kričala za mnou Alice.
„Tak si pohni, musíme nájsť Lily.“ Našli sme ju vo Vstupnej hale, ako sedí na najnižšom mramorovom schode a plače. Zase.
„Lily, čo si to spravila?“ spýtala sa Alice.
„Neviem! A teraz musím ísť na rande!“ Obe sme sa zasmiali. Lily, Lily...bola taká zlatá, keď tam tak sedela.
„Hlupáčik, nemôžeš niekoho pozvať a potom sa toho báť. Teraz budeš mať rande...a bude perfektné. Ak chceš, môžete ísť so mnou a s Remusom.“
„Aj my s Frankom môžeme ísť. Bude to také...trojité rande.“
„Baby, ste super, ale čo som si navarila, to si aj musím zjesť. Alebo...ako som si ustlala...?“
„Skrátka tam musíš ísť. Čo vieš o tom Jasonovi?“
„No...volá sa Jason.“
„To je všetko....hm....zistíme viac. Ja sa spýtam Remusa, Alice, ty zisti od Franka všetko, čo sa dá.“
„Rozkaz, kapitán!“
„Ale teraz už choďte. Máte starostlivosť o tie tvory. Ja musím ísť na Runy...“
Vstala som a bežala som na hodinu k Digginsovi.
O týždeň sme mali s Alice dosť informácií o Jasonovi.
„Takže....dnes sa nemusíš báť,“ začala Alice. „Jason je vraj milý a veľmi pozorný.“
„Má rád metlobal, ale sám ho nehráva.“ pokračovala som.
„Má sestru a staršieho brata, obaja muklovia, takže aj rodičia sú...“
„A...ešte niečo, vďaka čomu ho budeš považovať za perfektného. V prvom ročníku rozbil Siriusovi Blackovi nos.“
„Tak baby! To hovorí za všetko! Je to dokonalý chalan.“ zasmiala sa Lily. „Ale...čo si oblečiem? A vlastne kam pôjdeme?“
„Hm...obleč si niečo také, aby vynikli tvoje oči.“ radila Alice.
„A môžete sa ísť prejsť len tak, k jazeru.“
„Dobre...Aella, Alice...ešte jedna otázka. O čom sa s ním mám rozprávať?“ S Alice sme sa na seba pozreli a prikývli sme. Čakali sme tú otázku a mali sme pripravenú odpoveď.
„Lily, my nevieme.“ Lily sa zatvárila zhrozene a sadla si na posteľ. „Ale čo ak nebudeme mať o čom hovoriť? Čo ak...“
„Lily! Vzchop sa! Je to len rande. Ak sa nepodarí, svet sa nezrúti!“
„Máte pravdu. Proste tam pôjdem a...a....budem milá, ale...že je celkom zlatý?“ Keď sme obe prikývli, objavil sa na Lilynej tvári úsmev.
O šiestej večer sa Lily obzerala v zrkadle. Musím povedať, že bola krásna. Červenohnedé vlasy mala zviazané zelenou stužkou a na sebe mala zelené šaty. Mysleli sme si, že to s tou zelenou prehnala, ale výsledok bol úžasný!
„Tak...idem, držte mi palce.“ Povedala, akoby práve išla zdolať vysokú horu.
„Tak už choď!“ postrčili sme ju k dverám.
„Čo myslíš, ako to dopadne?“ spýtala sa ma Alice, len čo Lily vyšla z izby.
„Neviem, dúfajme, že dobre.“
„Baby! Toto bol najnudnejší večer v mojom živote!“ Spustila Lily, len čo vošla o deviatej do izby. „Dokonca aj rozhovor s Petrom Petigrewom o známkach z herbológie bol zaujímavejší! Jason stále rozprával o metlobale, o jeho rodine, o metlobale a o jeho rodine! Vedeli ste, že jeho pra-pra-pra-prababička bola čarodejnica? Odvtedy je on prvým čarodejníkom v rodine...a...teraz poznám oficiálnych desať faulov pri metlobalových zápasoch a minimálne päťdesiat tých neoficiálnych...“
S Alice sme sa už smiali ako pominuté.
„Ale no...hádam to nebolo také hrozné.“ Povedala som, keď som konečne chytila dych.
„No...mohlo to byť aj horšie. Mohla som pozvať Pottera.“ Znova sme sa zasmiali.
„Lily, al-“
„Aella, ešte jedno také rande, a už do konca života nechcem žiadneho chalana!“
„Ok, len...musíš si z toho zobrať ponaučenie. Nevyberaj si chalanov podľa vzhľadu. Pozri...čo takto ten siedmak...ten, čo chodí na Aritmanciu....ako sa volá?“
„Simuhel Sahminol.“ Lily vyprskla smiechom. Naozaj mal...hm...zvláštne meno.
„Alebo...neviem...čo ten Bystrohlavčan...ten, čo sa na teba stále usmieva?“
„Myslíš ten, čo sa na mňa síce stále usmieva, ale chýba mu zub a keď mu madam Pomfreyová nejaký spraví, tak o dva dni tam zase nie je?“
„No...hej, toho som myslela...dobre...teraz ma nič nenapadá...iba ak...nehnevaj sa, len...čo takto...James Po-“
„Ani to nedokonči! Pottera...nikam....nikdy....v celom svojom živote....nikdy!“
„Dobre! To bol len návrh. A čo tak Peter?“
„Aella, teraz si robíš zo mňa srandu, že?“
„No...áno.“
„Lily, kašli na to. Teraz to proste nevyšlo...nabudúce to bude lepšie.“ ukončila Alice.
„Ty si jej vážne navrhla Petra?“ spýtal sa ma na druhý deň Remus. Boli sme vonku, práve sme sa vracali od Hagrida.
„No a? Veď to bol len žart.“
„Aella...to by skôr pozvala Jamesa ako Petra.“
„Prečo z toho robíš takú vedu? Veď som len srandovala.“ Čo nerozumie vtipu? Bol nejaký čudný....
„Remus....čo je s tebou?“
„Nič...len...vy sa z nás vysmievate, ale keď to spraví Sirius alebo James, tak už je to zlé...vieš...nie je to fér.“
„No dobre, prepáč! Nevedela som, že ťa to až tak nahnevá.“
„Ale to je v poriadku...dnes som len...neviem...mám zlú náladu. Snape za mnou stále chodí a vykrikuje na mňa po celej chodbe, že som vlkolak...“
„Čo robí?“ zhrozila som sa. Ešte to by chýbalo, aby to niekto zobral vážne!
„Myslí si, že je vtipný...ako keby niekedy bol...“
„Idem si to s ním vybaviť!“ rozhodla som sa a nevšímala som si Remusove protesty.
Ako na zavolanie, práve vychádzal z hradu Severus.
„Hej, ty!“ zvolala som.
„Čo chceš?“ odvrkol mi.
„Poď sem!“ A on naozaj prišiel!
„Čo to vyvádzaš?“
„Aha...takže vlkolak žaloval?“ škaredo sa uškrnul.
„Severus, prestaň, prosím ťa...ak to riaditeľ zistí...“
„Nezistí to.“ Povedal sebavedome. „Zatiaľ mi nevie preniknúť do myšlienok.“ Znelo to...tak hrdo...akoby ostatným mohol vliezť do hlavy, kedy sa mu zachce, len tá Severusova je špeciálny prípad...
„Hm...akoby sa to dalo...nikto nevie čítať myšlienky.“ povedala som...veď nevie, nie?
Severus pohŕdavo odfrkol, ale potom sa ku mne sklonil(bol trochu vyšší ako ja...nakoniec, ako skoro každý) a povedal: „Môžem ťa to naučiť.“
„Severus...koľko krát ti mám povedať, že od teba nič nechcem. Daj mne, aj Remusovi pokoj.“
„Ako chceš. Aella...ale...poď sem...“ ťahal ma nabok. Potom sa na mňa pozrel takým zvláštnym pohľadom. Akoby mi chcel povedať niečo dôležité, ale bál sa, že ak sa to niekto dozvie, tak bude veľmi zle. „Počúvaj....nechaj sa presvedčiť....pridaj sa k nám. Inak...o pár rokov, možno....už ti nebudem schopný pomôcť....ani nikomu...naozaj...využi to, čo ti navrhujem.“
„Severus...ty ma desíš. Čo sa stane o pár rokov?“
„Ja...nemôžem ti to povedať. Pochop ma....ak to zistí....Prosím ťa, veľmi ťa prosím...aspoň ty....“ rýchlo sa obzrel. Otvorili sa dvere hradu, ale von nikto nevyšiel. Aspoň nikto, koho by sme videli.
Niekto do Severusa vrazil a on spadol. „Hej, prestaňte!“ skríkla som.
„Ale no tak, veď sa len zabávame.“ Začula som Siriusov hlas. Jasné, že to boli oni. Pravdepodobne sa chceli dostať do Rokvillu.
Severus už vstal, pozrel sa na mňa a povedal: „Nechaj ich tak....premysli si, čo som ti navrhol.“ A odišiel.
„Aella,“ ozval sa James, keď sa Severus stratil. „Čo od teba chcel?“
„Ale nič...len mi...niečo mi povedal, chcel aby som niečo spravila. Ale...neviem, či to chcem...No bol taký....ako keby sa o mňa bál.“
„Ak niečo nechceš, tak to nerob.“ povedal jednoducho Sirius. Má pravdu. Povedala som si, že so Severusom nechcem mať nič spoločné...po všetkých tých hlúpostiach, čo minulý rok narobil. Ale...čo ak sa naozaj niečo chystá? Čo ak ma chcel pred niečím ochrániť? Pred niečím, čo začalo vtedy, keď sme Severusa videli v Rokville...Možno by som mala o tom trochu pouvažovať. Ak prídem na to, že naozaj nechcem o tom nič vedieť, tak to jednoducho nechám tak. Veď...nikto ma nemôže nútiť. Sirius má pravdu: ak niečo nechcem, tak to nebudem robiť.
* * *
Prepáčte, že ste museli čakať dva dni na túto kapitolu. A aj to, že nie je nič moc...nabudúce sa posnažím viac.
Aha, ešte by som Vás chcela poprosiť, či by ste mi(ak sa Vám bude chcieť) napísali, či chcete, aby Aella prijala Severusovu ponuku, alebo nie. Je mi jasné, že viete, o čo mu ide, ale...rada by som vedela, ako by sa Vám to páčilo viac...
Takže...píšte sovky alebo...no...asi iba tie sovky...teším sa na ne. A napíšte mi, či Vás ešte Aella nenudí...ak hej, tak...stačí povedať.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.
Nevypytovať sa - to bolo základné pravidlo spokojného spolunažitia s Dursleyovcami.
Viete čo? Celé tie roky som obdivoval Freda a Georgea za to, že chodili do kuchyne kradnúť jedlo – ale veď to vlastne nie je ťažké. Škriatkovia nám ho dajú veľmi ochotne.
Ron Weasley HP4: Ohnivá čaša (kap. 21, str. 380)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018