Kapitola:
Pridaná: 30.9.2011, 18:31:07
Čítaná: 3422×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Arsa, Sirius Black
Stručný dej: Arsa a Sirius Black sú trošku väčší výmyselníci. Prečítajte si príbeh o ich výmysloch či iných príhodách.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8

Kapitola špeciálne venovaná LenkeZzz! :)

To, čo sa stalo potom, vnímal Severus ako v spomalenom filme. James sa v mihu sekundy premenil na jeleňa. Na JELEŇA. Na chvíľu ho to celkom ohromilo, nemohol sa ani pohnúť, no keď videl, že James má všetko ako-tak pod kontrolou, odplazil sa do záštity Zúrivej vŕby, odkiaľ sledoval nerovný súboj. Horúčkovito premýšľal, ako by mohol Jamesovi pomôcť. V ruke žmolil prútik. Aké kúzlo by sa teraz mohlo zísť? Nič mu nemohlo napadnúť. Zbadal však, že vlkolak sa pod Jamesovým vplyvom trochu ukľudňuje. Akoby sa nejako neverbálne dorozumievali...

Severus postupne nabral odvahu, postavil sa a opatrne, krok po kroku sa približoval k tým dvom zvieratám. Vlkolak sa na neho pozrel a zakňučal, už sa neodvážil mu niečo urobiť.

„Ako to robíš?“ spýtal sa Jamesa a kývol smerom k tej divokej šelme. Ten len kývol hlavou a uprel na neho pohľad jeleních očí. Poviem-ti-to-neskôr, naznačoval. Severus pomaly oboch obišiel a otočil sa smerom k hradu.

„Mám vás tu nechať osamote?“

Jeleň prikývol.

Severus sa teda pobral smerom k hradu dumajúc nad nezvyčajnými udalosťami, ktoré ho prinútili odhodiť preč svoju masku a odkryť to, čo tak dlho skrýval. On a Potter – priatelia. Kto by si to bol pomyslel?

Keď šiel po chodbe okolo Veľke siene, niekto na neho zakričal. Obzrel sa, no nikoho nevidel.

`Asi sa mi to len zdalo,` pomyslel si a šiel pokojne ďalej do slizolinskej klubovne a odtiaľ rovno do svojej izby, kde sa zvalil na posteľ a unavený zaspal.

Severus kráčal po chodbe na raňajky do Veľkej siene, keď zbadal Lilly a Bellowsovú. Zdalo sa, že Lilly je nahnevá, jej prudká gestikulácia o tom nasvedčovala. Bellowsová sa len uškŕňala, a keď zbadala Severusa, ktorý hneď ako ju zbadal, zbledol, začala sa nahlas smiať. Severus sa nemohol vyhnúť tomu, aby okolo nich prešiel, nuž zamieril rovno k nim.

„O čo tu ide?“ spýtal sa a snažil sa, aby to nevyznelo ustráchane.

Odpovedala mu Arsa.

„Tuto tvoja priateľka mi splieta nejaké nezmysly o Zúrivej vŕbe a besnom vlkolakovi,“ uškrnula sa.

„Ale ja neviem, o čom to vlastne hovorí...“

„Zavri si hubu, Bellowsová!“ odvážne vykríkol Severus. Už mal toho akurát tak dosť.

„Všetci dobre vieme, že za tým všetkým stojíš ty, hlupaňa! Ty za všetko môžeš! Tento tvoj kúsok ma skoro zabil a Jamesa tiež!“ vrieskal. Lily na neho vyvalila oči.

„Čo s tým má spoločné Potter?“ spýtala sa, no Severus sa neuráčil odpovedať, len ďalej zlostným pohľadom prepichoval Arsu.

Niektorí na chodbe sa za nimi zvedavo otáčali, ale nikto z nich tomu nevenoval pozornosť. Arsa trochu pobledla, no inak si zachovala pokojnú tvár.

„Nemáš žiadny dôkaz, Ufňukanec,“ vyhlásila triumfálne.

Severus sa zarazil. Potom však pokračoval.

„Nie? A čo takto svedectvo troch študentov, ktorí zaručene budú svedčiť proti tebe?“

Arsa sa zľakla. S týmto veru nerátala.

„To sa ešte uvidí,“ zamrmlala, odstrčila Severusa nabok a náhlivo odkráčala do Veľkej siene.

Lilly pozrela na neho a ešte raz sa spýtala: „Čo s tým má Potter?“

Severus si pošúchal čelo a trochu zmätene sa okolo seba obzeral.

„Teraz nie je vhodná chvíľa,“ vyhováral sa. Zbadal, že sa k nim cez dav pokúša pretlačiť James.

„Sev!“ kričal. „Sev, počkaj na mňa!“

Lilly opäť šokovane vyvalila oči. Otočila sa k Severusovi.

„Tak teda Sev, áno?“ poznamenala. „Čo to má dočerta znamenať?“

Severus si zúfalo vzdychol. Čo teraz?!

[ » na začiatok « ]