Kapitola:
Pridaná: 30.9.2011, 01:20:07
Čítaná: 757×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, horor

Kapitola: 1 » Pozvaný hosť 2 » Rokovanie 3 » Temné mestečko 4 » Katyne tajomstvo 5 » Nečakané rozhodnutie 6 » Miska z Jálskeho skla 7 » Skúška 8 » Zbožňovaná kráľovná 9 » Posily 10 » Coenobium 11 » Prebudenie mocných 12 » Počiatok 13 » Kto z koho 14 » Nečakané straty 15 » Vzkriesenie

Rýchly pohyb. Lístie sa vírilo v lese nad zámkom.

,,Ach, ja už nevládzem... už viac... neznesiem!“ vzdychal na zemi Draco. Prevalil sa na bok, no zrazu mu svitlo, že by nebolo bezpečné takto ležať v tomto tmavom lese, hlavne teraz, keď je celá situácia taká vážna. Pomaly vstával celý bledý, lačný po krvi. Postupne, ako sa dvíhal začul svojim netopierím sluchom zvuk.

,,Kroky škriatka? Žeby teraz večer, takto neskoro?“ pomalým istým krokom šiel hlbšie do lesa za potravou. Kroky boli tiché, veľmi tiché, nemohlo to byť nič iné ako škriatok. Pomaly s jemným úsmevom kráčal ďalej, lebo sa chcel napiť hocijakej krvi. Už mu to bolo úplne jedno, hlavne, nech sa nasýti.

***

Medzitým v zámku panoval nepokoj. Upíri boli zmätení z ich rozhodnutia, aj keď sa im zdalo najprijateľnejšie. Každý mocnejší upír riadil sluhov, ktorí sa museli podriaďovať, keďže Draco nebol v zámku, aby ich dočasne krotil.

Buch! otvorili sa ťažké kovové dvere do haly, ktoré tresli do stien. Zvuk po údere sa rozliehal po celej chodbe.

,,Ty, tam! Aaa ty, vezmi handričku! A ty tam nestoj tiež, choď pomáhať ostatným!“ luskla prstami Kaitlin, s nazúreným výrazom.

„A kdeže je ten stupido Draco?!“ zvrieskla po ostatných upíroch, čo si popíjali tmavo červenú krv zo zlatých čiaš.

,,Prečo musíš toľko vrieskať?!“ ozval sa k nej hrubý mužský hlas.

„A ty? Ty si tu čo za nuovo bastardo?! Ha, čo tu chceš?“

„Bastard?!“ vystupoval vysoký, blonďavý muž z tieňa.

„Ich bin Salazar... barón Salazar Meliochos, vodca upírov vo váženom Nemecku, drahá fräulein, žiaden bastard. A pre prípad, že ste si to nevšimli, som tu už od samého začiatku.“

Mal oblečené obtiahnuté červené dračie nohavice a dračí čierny plášť. Malý čierny kabátik spojený červenou šnúrkou a dĺha červená košeľa ho dotvárali ako štýlového upíra. Dlhé blond vlasy až po pás, ktorými si s obľubou prehadzoval boli na neuverenie. Také dlhé vlasy si nemohol dovoliť hociktorý upír. Boli symbolom vysokého postavenia.

Pomaly pristupoval ku Kait, ktorá sa mu zapáčila. Medzitým už sluhovia odišli z miestnosti do hrobiek.

„Čo sem priviedlo vás?“ zvedavo sa opýtal Salazar Kait podávajúc jej ruku a sotva čo to dopovedal, odrazu začuli výbuch a mierne chvenie pod nohami. Kait sa bez váhania rozbehla v dlhých sviatočných červených šatách smerom k výbuchu. Pridržiavala si šaty, aby sa o ne nepotkla, pretože mala obuté topánky na vysokých opätkoch.

„Počkaj!“ zakričal na ňu Salazar, ale Kait sa ani neotočila.

Dobehla k onému miestu a videla, že sa dymí z podzemia, kde prebývala Sevrejna. Na začiatku sa zľakla, že vybuchli hrobky. Trocha sa jej uľavilo, no v tom si uvedomila, že Michael by sa hneval, keby Sevrejna zomrela a museli by mu všetko vysvetľovať, aj keď by bola rada, keby tá stará smradľavá striga zdochla. Vbehla dolu do podzemia. Vytrhla príklop ku schodom, z ktorého sa hrozne dymilo. Musela odkašľať, hustý štipľavý dym ju omámil. Kývajúc si rukou pred tvárou, aby odháňala paru, trochu od otvoru odstúpila. Keď sa už trocha dym rozptýlil vo vzduchu, Kaitlin vošla dnu. Nevidela toho veľa, všade bolo hmlisto a ešte k tomu tma. Štípali ju oči, preto nemohla ani zaostriť zrak. Pavučina sa jej zaplietala do vlasov, avšak išla ďalej s rukou podchytenými vlasmi. Zakašlala tak prudko, že sa od nedostatku vzduchu zvalila na špinavú zem. Opäť sa vzchopila a s jemným kašlaním šla vpred malou chodbou, v ktorej musela byť schúlená. Za ňou sa už rozliehali rôzne hlasy.

Vedela, že keby na ostatných počkala nestačil by jej vzduch a aj Sevrejna by umrela, síce jej na nej veľmi nezáležalo. Opierala sa jednou rukou o stenu a druhou si stále držala vlasy. Konečne došla k Sevrejne. Tá bezvládne ležala na zemi a pred ňou bol už len roztavený kotlík a rozpraskané nádobky elixírov. Kait ju chytila pod pazuchy a cúvajúc ju ťahala von do chodbičky. Vzduch už v uzavretej miestnosti dochádzal a Kait v polovičke chodbičky odpadla.

Ostatní už boli dosť blízko a tak obidve vytiahli z podzemia. Kait kašľala a Aeron Nexort, šikovný vodca a veľkoknieža z Egypta, ktorý sa však nikde okrem svojej krajiny nemohol uplatniť, ju uložil v Epicu do postele. Jemne ju pohladil po tvári a doniesol vodu miešanú s krvou, aby ju prebral. Sevrejna sa medzitým sprudka nadýchla a otvorila oči. Všetci okolo sa zľakli, lebo si mysleli, že je už mŕtva. Vstala a energicky sa oprášila.

„Do pekla, čo tu robím?!“ pozerala zdesene po ostatných a ostatní na ňu.

„My... my sme si mysleli, že si mŕtva,“ odpovedal jej Salazar.

„Ja a mŕtva? Prosím ťa, mňa vlastné elixíry nezabijú,“ prešla si rukou po zuhoľnatenej tvári.

„Oooch!!“ zvrieskla Sevrejna a mala obrovské vypúlené oči.

„Kde je moja bradavica?!“ chytala si nos, skrútila ústa a vbehla opäť dolu do podzemia, kde bolo stále plno dymu.

„Počkaj Sevrejna! Je tam kopa dymu, otráviš sa!“ kričala po nej so súcitom ďalšia upírka – Aurora Brook – kontesa z Islandu.

„Dajte mi pokoj!“ ozýval sa odchádzajúci hlas.

„Nič, nechajte ju tak, jej nič nebude, je to divoška, tej sa nikdy nič nestane! Stará bláznivá babizňa,“ povedala pobavene Foaly, ktorá bola strašne poddajná a oplývala veľkou dávkou humoru, preto ju mali všetci tak veľmi radi. Pochádzala zo Slovenska, kde je známe, že ženy sú neobyčajne krásne. Podvihla si prsia a vykročila smerom hore, k Epicu, kde sa nachádzali luxusné izby pre najvýznamnejších upírov. Cestou stretla Lianu Blaine a Renn a vysvetlila im, čo sa tam dolu stalo.

„Tak jej treba, tej sprostej hlupani Kait!“ povedala pyšne a škodoradostne a kráčala ďalej, zatiaľ čo Renn s Lianou bežali k miestu výbuchu.

Za sklenenou stenou vpravo uvideli Bulineka, ako sa nakláňa do podzemia.

„Bulinek čo tu robíte? Nemali by ste sa liečiť zo svojich zranení?“ opýtala sa ho Renn.

„Mám tuhší korienok, než sa môže na prvý pohľad zdať,“ pokúsil sa o úsmev.

„V každom prípade, dávajte si na seba pozor, bola by škoda o vás prísť.“

„Máte pravdu, idem si na chvíľu odpočinúť,“ vzdychol si a pobral sa do svojej izby.

Zrazu z hrobky Michaela Michia Marquisa vyšli dvaja upírsky sluhovia, so sklonenými hlavami.

„Čo je?“ spýtala sa Renn, keď ich uvidela vychádzať.

„Viete pani, teraz nás asi popravia, boli sme v hrobkách prebúdzať upírov a pri tom výbuchu sa niečo pobabralo.“

„A čo presne, veď mi to povedzte a ja vám možno pomôžem, aby sa vám nič nestalo, ale pekne poporiadku.“

„Tak dobre,“ povedal sluha a znova sklonil hlavu.

„Začali sme normálnym spôsobom podľa toho ako sa má postupovať, ako nám pani Kaitlin prikázala. Vzali sme utierku, nádobky so vzácnou upírskou krvou a šli sme k hrobkám. Prstami sme neraz stisli iniciály F.V.D. a hrobka sa pomaličky otvárala smerom dnu. Vošli sme a dvere zavreli, aby v hrobke bola dostatočná tma, bez ktorej sa proces nedokončí. Adelaide zakrútila zlatým kolesom na stene oproti dverám a zo steny sa vysunula miska, konkrétnejšie čierna miska z Jálskeho skla. Je veľmi vzácna, pretože na svete sa páli len v oblastiach, o ktorých má informácie veľmi málo jedincov a len cez ňu sa dá naliať krv na prebudenie tak mocných upírov ako sú naši Starší. Naspodku má maličkú dierku na pretekanie krvi.

Tak ja som misku poriadne vyutieral červenou handričkou a nalial do misy krv a zasunul ju naspäť. O niekoľko sekúnd vyšla zo zeme truhla, ktorá bola spredu sklenená a zozadu z čistého zlata, vystlatá červenými saténovými vankúšikmi. Miska sa potom opäť vysunula zo steny a nalial som do nej znovu tú istú krv. Z misy postupne padajú kvapky do hrdla vodcu. On sa po týždni prebudí. Následne sme rýchlo otvorili dvere von z hrobky a vydali sme sa smerom k Michaelovej hrobke. Urobili sme všetko presne ako tam, ale stalo sa niečo, čo sme nečakali. Keď som utieral Jálsku misku nastal ten výbuch, miska vypadla z držadla a rozbila sa na dve polovice. Snažili sme sa ju zložiť, ale nešlo to.

Takže Michael nebol prebudený a presne takúto misku zohnať je ťažké. Už chápete, prečo sa tak bojíme?“ so slzami v očiach jej Dobby všetko vysvetľoval.

„Nebojte sa, postarám sa o to, aby sa vám nič nestalo, veď vy predsa za to nemôžete,“ povedala Renn.

„Ďakujeme, pani!“ odvetili zronení sluhovia a pobrali sa preč.

„Čudujem sa, že im hovoríš takéto slová útechy a nádeje. Podľa mňa, minimálne prídu obaja o hlavu,“ ľahostajne povedala Liana Blaine, ktorá sa s trochu nadvihnutým obočím pozerala na Renn. Ledva čo to dopovedala, Renn už bežala upírom všetko vysvetľovať.

[ » na začiatok « ]