Kapitola:
Pridaná: 28.9.2011, 15:06:19
Čítaná: 1510×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix Blacková
Stručný dej: Venované Bellatrix. Nikdy sa jej nedostalo dostatočnej pocty. Bola geniálna. A nikto nikdy viac o nej nevedel.Iba to,že bola najvernejšia z najvernejších...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

2.9.1962 22:00

Vôbec sa mi nechce spať. Ale to bude asi preto, že tá škrata , čo mi čumela na cukríky , stále chrápe. Mám sto chutí jej do tých jej úst hodiť čiernožienku. Moje smola je , že žiadnu při sebe nemám a ani ju nemám odkiaľ vziať. Asi napíšem Cisse , nech mi nejakú pošle.

Pred chvíľou som sa vrátila do spální . Bola som totižto v klubovni. Nie , nie , vôbec som si nebola hľadať nejaké pochybné kamarátky , ktoré majú inteligenciu na úrovni horského trolla. Bola som si poobzerať ľudí, ktorí ma budú tie roky otravovať . Ponuka bola teda biedna.

Ten , čo ma ráno obchytkával , tam nebol. Ale bolo vidno , že sa pochválil. Okolo stola sedela partia , ktorá si na mňa ukazovala a vyškierala sa. Jeden ku mne dokonca podišiel a zašiel mi rukou pod habit! Aká drzosť! Okamžite som sa zvrtla a vrazila mu lakťom do nosa.

„Suka!“ ozvalo sa z pohovky.

„Ako sa opovažuješ ma tak nazývať , ty odporný,špinavý...!“ nedopovedala som. V tej chvíli totiž vošiel do klubovne Slughorn , svojim obrovským bachorom napred.

„Čo sa tu deje , panstvo? Pán Macnair , čo máte s nosom?“ spýtal sa Slughorn. Potom sa otočil na mňa a srdečne sa usmial. Ako keby si myslel,že mu niečo poviem!

„Slečna Blacková , vy ste niečo urobila pánovi Macnairovi?“ zvýšil na mňa hlas , ale stále neprestal byť srdečný. V jeho očiskách hrali plamienky. Neviem , čo si ten chlap o sebe myslel!

Otočila som sa mu zadkom a elegantne naznačila , kde ho mám. Vypochodovala som víťazoslávne na chodbu , smerom ku kúpelniam. Zaklopala som a dvere sa mi otvorili.

Teraz som sa nemala kam ponáhľať. Napustila som si plnú vaňu vody a pridala som si do nej veľa peny a olejov. Nevidela som dôvod , načo šetriť.Zaslúžila som si to po dnešnom nudnom dni s herbológiou! Neviem , načo mi kedy bude náuka o Diablovom osídle ..

Ponorila som sa až po krk do vody a vôbec na nič som nemyslela. Možno len na to , ako sa tomu odpornému , slizkému špinavcovi pomstím!

Morská víla sedela na kameni. Bola len odrazom na farebnom skle. Akonáhle ma uvidela , začala sa česať a usmievať sa na mňa. Snáď si nemyslela , že jej to oplatím! Miesto toho som nenápadne vzala plochý kamienok z kraja vane a hodila ho do tej drzej pľutvane . Jej obraz sa roztrieštil , ale sklo zostalo celé. Myslím , že napíšem Cisse , aby mi poslala nejaké hnojové bomby.

„Už sa tu neukazuj!“ zasmiala som sa na celú miestnosť . Prišlo mi to hrozne smiešne a konečne som si mohla vychutnať ničím nerušenú samotu.

Zrazu ma však v tej horúcej vode niečo napadlo .Ten opovážlivec , čo sa ma ráno dotýkal , hovoril o mojom tele ako o predzvesti dokonalosti. Vyliezla som teda z vane a postavila som sa nahá ku zrkadlu. Tušila som už dávnejšie , že niečo na mne je. Mám na svoj vek telo celkom k svetu. Ako inak , samozrejme. Každí ho môže z diaľky obdivovať , nikto sa ho však už nebude dotýkať! Ak to niekto skúsi , pocíti mučenie ! Mama mi raz hovorila o kliatbe Cruciatus , ale vraj patrí medzi neodpustiteľné kliatby , tak ju používať nemôžem .. Teda v škole. Ale keď sa niekto s niekým zahrá , to nieje zlé , či áno?

Tak a teraz som tu. Ležím v nočnej košeli , čo mi pribalila matka . Voňala príliš sladko . Prekliata Andromeda! Ona vie , čo nenávidím! Zákerné decko! Keď budem mať najbližšie možnosť , pošlem jej krásnu šarlátovú obálku menom vrešťadlo!

Idem radšej spať , nechcem mať zajtra kruhy pod očami. Už aj tak sú moje viečka ťažké.. Nechcem , aby to bolo ešte horšie..

3.9.1962

Ráno som prišla na hodinu so starým Flitwickom neskoro. Potrebovala som sa vyspať , preboha! Musím nejako vyzerať. Strhol nám body , odporný mrzák.

Ihneď mi prikázal , aby som si vytiahla prútik . Nacvičovali sme absolútne primitívne kúzlo s Chrabromilom.

„Vingardium leviosa!“ počúvala som z každej strany. Hrozne ma to unavovalo . Celkom sa mi to darilo , avšak ako kúzlo je to smiešne.. Naozaj takmer zbytočné , podľa mňa.

Navyše do mňa stále strkala jedna blonďatá Chrabromilčanka a upozorňovala ma , že síce mi to ide , ale mám veľmi zlú techniku . Tak som jej pomocou kúzla , praktikovaného na nej , predviedla , akú veľmi dobrú mám techniku! Zato mi ten starý chrapúň strhol desať bodov..

Musím ísť na obed . Nechápem , načo mám jesť , keď tie jedlá su pre mňa tak fádne. Dopíšem ťa večer.

[ » na začiatok « ]