Kapitola:
Pridaná: 26.9.2011, 15:26:46
Čítaná: 710×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, horor

Kapitola: 1 » Pozvaný hosť 2 » Rokovanie 3 » Temné mestečko 4 » Katyne tajomstvo 5 » Nečakané rozhodnutie 6 » Miska z Jálskeho skla 7 » Skúška 8 » Zbožňovaná kráľovná 9 » Posily 10 » Coenobium 11 » Prebudenie mocných 12 » Počiatok 13 » Kto z koho 14 » Nečakané straty 15 » Vzkriesenie

Mrazivá noc, niekoľko stupňov pod nulou a v malej dedinke vládlo ticho, iba kde tu zaštekal pes. Zrazu sa z bočnej uličky ozvali kroky a pod lampou sa zjavila vysoká postava. Katy cieľavedome kráčala tmou na druhý koniec ulice. Občas nepokojne pozrela na oblohu či nezazrie osudný záblesk mesiaca, no táto noc bola oblačná a jediným zdrojom svetla boli blikajúce lampy v dedine. Uzimená, len v tenkom svetri zrýchlila a myslela na to, čo by sa stalo keby sa teraz zmenila. Nechcela to. Nenávidela to čím sa narodila a bojovala proti tomu ako len mohla. Medzi vlkolakmi žila odmalička, no matka jej a Lucy dopriala pokojné detstvo. Matku milovala, ale nechcela pomyslieť na to, čo by nastalo, keby sa jej zdôverila. Mnohokrát premýšľala, že odíde z toho hrozného sveta, ale keby žila medzi ľuďmi trápilo by ju to oveľa viac.

Matka nevedela kde je, ako obvykle jej povedala, že ide na lov, Lucy však niečo tušila. Katy to vedela a preto si dávala pozor. Neúspešne.

Kým prešla na opačný koniec ulice, Lucy ju dobehla. Bola rodený vlkolak, cítila stopu svojej sestry. Vedela, že tu niečo nehrá. Jej sestru v okolí hradu na love nikdy nevidela. Vlastne ju na love nevidela nikdy. Katy bola vždy iná. Lucy vedela, že sa jej priam hnusí to, že je vlkolakom. Boli dvojčatá a poznali sa navzájom najlepšie.

Lucy potichu kráčala ulicou za Katy.

Vedela som to. Chodí za človekom, pomyslela si, keď Katy zabočila do slepej uličky, kde stál prízemný domček a malá schátraná budova.

Katy podišla k schátranine a dotkla sa kľučky na takmer spadnutej bránke. Malý spadnutý domček sa v tej chvíli premenil na veľký luxusný dom osvetlený záhradnými lampami. Prešla po dlhom chodníku lemovanom drobnými kríčkami, z ktorých postupne vyletúvali svätojánske mušky, hoci bola zima. Bolo to ako vo sne. Milovala to tu. Podišla k dverám, ktoré sa v tom momente otvorili.

„Katy, miláčik!“ vysoký tmavovlasý muž vyšiel z dverí a pobozkal Katy, ktorá nepokojne pozerala na oblohu. Dlho stáli v objatí v chladnej noci a svätojánske mušky poletovali okolo nich.

„Chýbal si mi Rix,“ prehovorila do ticha a jemne ho pobozkala.

„Aj ty mne. Už som to nemohol vydržať a bál som sa o teba. Vôbec si sa neozvala,“ prehovoril a v jeho hlase bolo cítiť výčitku.

„Prepáč,“ odpovedala mu trasúcim sa hlasom a spolu vošli do domu.

Lucy stála v slepej uličke a sledovala zrúcaninu. Kam si to zmizla? Hovorila si pre seba a vykročila k zvyškom starého domu. Akonáhle sa dotkla bránky dom sa zmenil. Čakala to, no zostala prekvapená z toľkého svetla a krásy. Dávno nevidela niečo také. Podobných vecí sa zriekla vo chvíli svojho narodenia. Zakrádala sa po chodníku až k oknu a nakukla dnu.

Katy vošla do veľkej obývačky a nepokojne pozrela von oknom. Mesiac nebolo vidieť, no aj tak podišla k oknu a zastrela. Rix k nej podišiel, odhrnul jej vlasy z tváre a pobozkal ju.

„Počkaj,“ zastavila ho a podišla k oknu, kde zbadala záblesk svetla.

„Čo sa to s tebou deje? Kde si bola tak dlho? Vysvetlíš mi to už konečne?“ prehovoril Rix. Katy sa zamyslela. Čo mu má povedať? Nechce ho klamať.

„Ja... nemôžem. Vieš také... rodinné problémy,“ vykĺzlo z nej po chvíli.

„Katy, no tak...“ nástojil Rix.

„Prepáč, nemôžem ti to povedať. Neprežila by som keby sme nemohli byť spolu,“ prehovorila skôr, ako si to stihla rozmyslieť a odvrátila pohľad, lebo nemohla pozerať na Rixove spýtavé oči.

„Čože? Musíš mi to povedať, ver mi, prosím,“ nepokojne na ňu hľadel, ale ona neodpovedala.

„Ja už pôjdem,“ prehovorila po chvíli Katy a postavila sa.

„Čože? Myslel som, že prespíš. Zostaň...“ chytil ju za ruku, pritiahol k sebe a pobozkal. Bola to krásna chvíľa, najmä pre Katy, ktorá zrazu zabudla na všetky problémy. Ale stalo sa, čo nechcela. Svit mesiaca sa jej odrazil v tmavých očiach a ona sa roztriasla. Odsotila Rixa a spadla. Ťažko dýchala, telo mala napnuté a pás mesačného svitu jej spôsoboval muky.

* * *

Katy sa prebudila. Bolela ju hlava a necítila si telo. Zrak jej padol na bledý baldachýn nad obrovskou posteľou. Bola stále u Rixa. Nepamätala si nič okrem silného mučivého svitu mesiaca a Rixovej prekvapenej tváre.

Dvere sa otvorili. Katy privrela oči a sledovala Rixa, ktorý vošiel. Vie to. Vie, že som vlkolak. Ale čo sa stalo? A čo bude teraz?

Rix podišiel k nej a chytil ju za ruku.

„Katy?“ prehovoril potichu. „Si v poriadku?“

Katy predstierala spánok. Nechcela s ním hovoriť. Nechcela sa mu pozrieť do očí.

„Katy! Viem, že si hore. Prosím, vypočuj ma.“

Katy otvorila oči a s nevôľou sa naňho pozrela. „Čo sa stalo... včera?“

„Premenila si sa a... bolo to pred troma dňami,“ zadíval sa na ňu ako zareaguje, ale ona len odvrátila pohľad.

„Vedel si to? Vedel si, že som vlkolak?“

„Áno, tušil som to. Bol som na to už viac-menej pripravený.“

„Ale čo sa stalo? Ako to, že som ťa nenapadla? A prečo som stále tu? Nič si nepamätám!“

Zachvátila ju panika a prudko sa posadila.

„Hlavne sa upokoj. Všetko ti vysvetlím. No ty mi najprv povedz... kto bol ten druhý vlkolak? Bola to žena a prišla s tebou.“

„Čo- čože? Žena... To nie!“ Vedela to. Lucy ju sledovala a určite oznámila matke, že chodí za človekom - čarodejníkom.

„Bola to moja sestra. Nevedela som o nej. Sledovala ma, aby to mohla povedať matke a....“ Do očí jej vyhŕkli slzy. „Ak to matke povedala, pravdepodobne ma už vydedili.“

„Nič jej nepovedala. O ničom nevie.“

„Ako...?“

„Mám schopnosť ovládať ľudí. Aj teba som ovládal, aby si nebola nebezpečná, hoci som nevedel čo sa stane. Nikdy som sa nesnažil zmocniť sa vlkolaka.“

Katy naňho udivene a zároveň neveriacky pozrela, on pokračoval.

„Celkom som stratil hlavu a snažil som sa, aby si mi neublížila a to sa mi aj podarilo. No ty si pochopila čo sa deje a začala si ubližovať sebe.“

Katy si spomínala. Vo vlkolačej podobe stála pred sústredeným a trochu zúfalým Rixom, ktorý ovládal jej myseľ. Chcela utiecť. Nechcela, aby ju takú videl.

„Privolal som brata. Sám by som ťa nedokázal ovládnuť a ešte aj udržať v dome.“

Katy sa striasla. Zrazu mala pred očami všetko čo sa v tú noc stalo. Rix sa bránil čarami aj mysľou, všetko vyletovalo do vzduchu, neznámy muž a...

Chytila Rixovi ruku. Na predlaktí až po rameno mal hlboký škrabanec od hrubých pazúrov.

„Prepáč,“ nezmohla sa na viac a rozplakala sa.

„Nemôžeš za to,“ povedal a vrúcne ju objal. „Bude to dobré, zostaneš u mňa.“

Katy neprehovorila. Chcela tu zostať už navždy. Slzy jej kvapkali do hustých vlasov a v Rixovom objatí sa konečne cítila ako normálny človek.

[ » na začiatok « ]