Kapitola:
Pridaná: 25.9.2011, 17:55:47
Čítaná: 710×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, horor

Kapitola: 1 » Pozvaný hosť 2 » Rokovanie 3 » Temné mestečko 4 » Katyne tajomstvo 5 » Nečakané rozhodnutie 6 » Miska z Jálskeho skla 7 » Skúška 8 » Zbožňovaná kráľovná 9 » Posily 10 » Coenobium 11 » Prebudenie mocných 12 » Počiatok 13 » Kto z koho 14 » Nečakané straty 15 » Vzkriesenie

,,Nesúhlasím!“ ozval sa mocný ženský výkrik z veľkej siene. Taký silný, že by zahnal aj stádo bizónov. Stráže pri dverách sa na seba pozreli a hneď im bolo jasné, kto to zvrešťal.

,,Kaitlin, prosím ťa upokoj sa,“ tíšil ju Draco. Kaitlin sa postavila od stola, aby na všetkých videla a vrela v nej temperamentná talianská krv.

,,Ty si myslíš, že TY budeš NÁM určovať podmienky?!“ Renn len s vygúľanými očami pozerala na besnú Kaitlin, ktorá teraz sústredila pohľad na generála.

,,Tvoj dedo Lucius a aj tvoj otec Draco, po ktorom máš meno, bol rovnaký tupec ako ty! Nič nevedel, ani vlastnú ženu si uspokojiť! Nikdy som nechápala ako si sa mohol dostať na svoju pozíciu. Generál... pche... to sem rovno mohli nasadiť trola. Si pre mňa celý odporný!“

,,Zavri si už tie ústa, Kait!“ precedil pomedzi zuby Bulinek a zrakom ju posadil na stoličku zdobenú zlatom s červenými poťahmi. Ešte aj tak stále vrieskala, že je to nezmysel, že to nikam nepovedie.

Bulinek jej nakoniec zavrel aj ústa za pomoci telekinézy. Sedel oproti nej. Ľavú ruku si priložil na svoje ústa a ukázal palcom cez pery. Logicky to znamenalo, že má byť ticho. Nemohla sa postaviť zo stoličky, bola ako prikovaná. Bulinek pomaly púšťal ruku, aby sa Kait mohla začať hýbať. Draco len pokrčil plecami a jeho čierne brnenie s rôznymi starými ornamentmi sa hýbalo a hučalo ako kopa železa. Renn pozrela na Draca a nahla sa k jeho ramenu:

,,To je vážne divná Rada, najprv bosorka, telekinetik a teraz táto ukričaná mrcha... hmm... takú som v živote nevidela a to som bola už na mnohých miestach po svete,“ znova šeptom skonštatovala Renn.

,,Nuž, je nutné, aby sme sa momentálne naučili nažívať, pretože všetci dočasne bývajú v tomto hrade kým sa situácia nevyrieši a čo viac, takúto Radu si zvolil náš posledný vodca, ako som vám už hovoril,“ vzdychol si Draco.

,,A keď už o ňom hovoríme, kde je?“ zvedavo sa opýtala Renn.

,,Spí v hrobke, v ľavej veži. Ale nie je jediný. Okrem neho sú tam ešte ďalší traja.“

,,Takže Starší sú až štyria? To som nevedela,“ priznala sa s užasnutým pohľadom na tvári.

„Hm, a prečo spia?“

,,Aby sa im predĺžil život a mohli sa prinavrátiť, keď to bude najviac potrebné.“

,,A teraz to nepotrebujete?“ spýtala sa Renn spôsobom, ktorý naznačoval, že trafila klinec po hlavičke.

,,Vieš, niekedy aj v horších chvíľach, ich jednoducho netreba budiť. Najbližší by sa mal zobudiť až o necelých 90 rokov. Teraz by sa musel dlho zotavovať, potrebovali by sme obrovské množstvá krvi a to by nám zabralo dosť času. My si nejako poradíme i sami!“ snažil sa Draco povedať s istotou v hlase.

,,Ako myslíš, ja som tu nová a nebudem sa do všetkého miešať, ale tá Kaitlin mi nedá pokoj, správa sa ako malé decko!“

,,Ona má právo byť jemne podráždená, lebo prednedávnom jej zabili dieťa.“

,,Ach, to mi je ľúto,“ a jedným okom zazerala na Kait. Tá už bola konečne pokojná.

,,A ako zomrelo?“ zračila sa starosť na Renninej tvári.

,,Vlkolaci jej ho uniesli. Z toho dieťaťa sa nám vrátila už len hlava,“ povedal Draco s totálnou nechuťou.

Sevrejna len načúvala ich rozhovoru, no pritom sa tvárila, že nič nerobí, iba hľadí na stôl.

,,Tak pokračujme,“ zvolala nahlas Kaitlin. Bola vojvodkyňou vojsk v Taliansku. Mala tmavé čierne vlasy, dlhé pod lopatky, väčšie uši a tenký orlí nos. Celá bola vyziabnutá. Oblečený mala červený plášť z nejakej podivnej kože. Stále nosila vysoké podpätky a dolaďovala si ich ku šatám alebo ku plášťu. Tvárila sa pyšne a povýšenecky, ako keby bola pani hradu. Všetci si na ňu, aj na jej neustále kritizovanie a robenie problémov zvykli. Preto, keď kričala, jednoducho ju pritisli alebo si ju vôbec nevšímali.

Bulinek si medzi tým pukal kostičky na prstoch. Neustále nimi krčil a oni stále pukli. Kait na neho pozrela ľadovým pohľadom.

,,Neprestaneš?“ opýtala sa ho s nervami v tele. Bulinek pozrel na Draca, a ten len mávol rukou, nech to nechá tak. Rumunský upír divným pohľadom pozrel na Kait, ale prestal.

,,Takže, beriete môj plán?“ opäť sa opýtal Draco.

,,Áno, ja súhlasím, aj keby som radšej zobudila Staršieho.“

,,To by nebol zlý nápad!“ povedala Sevrejna, ktorej tak hrozne páchlo z úst, že Renn sa mierne zaškerila a odtiahla.

,,Kto je za to, aby sa zobudil najvyšší a vyriešil danú situáciu?“ spýtavo pozrela na ostatných Renn.

,,Ja!“ opäť prikývla bosorka, no viac nikto.

,,Prečo nechcete zobudiť vodcu?“ celá zaujatá pozerala na stôl vysokopostavených upírov.

,,Nebude to také jednoduché,“ ozvala sa prvýkrát hnedovlasá Lady, menom Foaly. Kvôli jej neznášanlivosti k teplu mala na starosti velenie v Írsku.

,,A to už prečo?“

,,Pre prípad, že si si to nestihla všimnúť, Starší sú štyria,“ povedal Draco a pozeral na stôl.

,,Veď ešte lepšie, zobudíme všetkých nie?“ spýtala sa Sevrejna celá nedočkavá, až jej začali tiecť sliny po brade.

,,Ty naivka, ty si myslíš, že by sa tu štyria vodcovia - rivali vystáli? To by sa naše kráľovstvo skôr rozpadlo, ako keby sme mali poraziť vlkolakov!“ prchko zareagovala Kait.

,,Tak zobuďme iba jedného, toho najlepšieho.“

,,Všetci sú si tam takmer rovní,“ povedal Bulinek a pregúlil očami. ,,Všetci sú tam oveľa viac než výborní!“

,,Až na jedného,“ zamrmlala Sevrejna, ale nikto ju nepočul.

,,A vlastne ako ich prebudíte? A máte to na pláne, kedy koho treba zobudiť?“

,,Teraz má byť najmladší, ten aj zostavil túto Radu,“ vysvetľoval Draco.

,,A zobudíš ho tak, že ....

,,STOP!“ prerušila ho Kait a znova prudko vstala zo stoličky. ,,Chceš, aby ho tá nevzdelaná prebudila?!“ spýtala sa a vrhla po Renn znechutený výraz.

,,Nie ja ho nemám v úmysle zobudiť, ale chcem to iba vedieť,“ prekvapene pozrela Renn na Kaitlin.

,,Prepáčte, ale teraz má Kait pravdu!“ ozval sa niekto, kto bol pre Kanaďanku zatiaľ neznámy. Renn bolo divne, lebo jediný, kto za ňou stál bola bosorka. Viac nikto. Sevrejna ju potľapkala po pleci so slovami: ,,Veď oni na to raz doplatia,“ a začala sa smiať ako pomätená. Renn iba zdesene pozerala.

Čo ak má pravdu, čo keď vážne na to doplatia životmi?

Stále si myslím, že treba zobudiť vodcu. Len, keby som vedela ako, pomyslela si Renn.

,,Sluha, prines nám krv!“ zakričal na celú sálu Draco, sluha vtrhol do siene a položil pred každého čašu s krvou.

,,Pripíjam na nás a naše víťazstvo!“ povedal Draco a slávnostne pozdvihol čašu, za ním aj ostatní, čaše vypili. Každý kto dopil, položil čašu na stôl.

,,Pýtam sa opäť, každý rozumie o čo ide, aby to povedal svojmu vojsku?“ pre istotu sa opýtal Draco.

,,Zopakuj to ešte raz,“ ozval sa hrubý, spomalený mužský hlas. Renn sa pozrela, a bol to ten upír, čo vyzeral ako démon.

,,Dobre tak naposledy, velitelia zemí spolu so svojimi armádami sa spoja v jedného silného nepriateľa vlkolakov a zaútočia na...“

Rada sa rozpustila v noci okolo druhej, trvala dlhšie ako päť hodín. Niektorí hneď išli na lov. Renn si šla ľahnúť, lebo bola vyčerpaná z cesty.

,,Kaitlin, kde mám izbu?“ opýtala sa Renn, keď vychádzali zo siene.

,,Neviem a čo som ja, tvoja slúžka? Vidíš na mne nejaké kľúče?!“ drzo jej odpovedala Kait.

,,Veď ja som sa len pýtala,“ Renn sa smutne a zároveň naštvane pozrela za odchádzajúcou Kaitlin.

,,Ááá, tu ste, kde mám svoju izbu?“ pýtala sa Renn tentoraz sluhu.

,,Na dvore sú domy pre najmocnejších a najváženejších upírov. Už vás pred vaším domom čaká generál,“ povedal sluha a uklonil sa.

,,Počkaj, ako sa tam dostanem?“

,,Prejdete ďalej po tejto chodbe, zahnete do sály, kde bola zhromaždená Rada a prejdete cez sklenené dvere na nádvorie.“

,,Napravo alebo naľavo?“

,,Naľavo, tie dvere napravo vedú do komnaty najvyššieho! A aby som nezabudol, je to druhý dom zľava!“

V Renn narastala radosť a aj vzrušenie. Hľadala cestu ku dverám do okrúhlej siene, no nič nenašla, potom išla na druhú stranu, ale tiež nič nevidela. Chodila po chodbe a šmátrala po stenách, ale nebol tam nikto, koho by sa spýtala na správnu cestu. Až o dlhých desať minút prišiel generál.

,,Čo je, veď už ste tam mali byť! Čakal som vás,“ povedal Draco a potiahol na stene za svietnik. Renn sa sama nad sebou pousmiala. Stačilo potiahnuť iba svietnik, že ju to nenapadlo, pomyslela si. Priložila si ruku na hlavu a pokrútila ňou.

,,Poďte už, nemám toľko času... nebudem tu do rána, môj hlad už začína byť neznesiteľný.“

,,Ako môžem mať dom na dvore? A čo slnečné lúče?“ pozrela sa na Draca zdesene.

,,Tu je všetko upravované a chránené magickým sklom z Čiernych baní škriatkov, tieto sklá neprepúšťajú žiadny slnečný lúč.“

,,Tento hrad ma neprestáva udivovať!“ povedala a celá nadšená pozerala na krásny dvor. Vošla do svojho domu: ,,Vážne, ja by som tu ostala pokojne aj bývať, nikde na svojich cestách som taký luxus nevidela! Je to tu nádherné!“ kochala sa nad všetkou tou krásou.

„Tomuto hradu sa nemusíte čudovať, drahá, je to predsa najhlavnejšie veliteľstvo zo všetkých a preto sme ho celý tak aj prispôsobili,“ usmial sa Draco na Renn.

***

Zatiaľ, čo si upíri pripravili svoje taktiky, vlkolaci sa už pripravovali na útok. Mali ešte raz zasadnúť, aby zdokonalili svoje plány...

[ » na začiatok « ]