Kapitola:
Pridaná: 25.9.2011, 17:53:25
Čítaná: 900×
Hodnotenie: (počet hlasov: 21)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Renn Greenhouse, Draco Sam Malfoy,Foaly, Liana Blaine, Aeron, Salazar, Michael Michio Marquis, Renn
Stručný dej: Dominika Black, Katy, Rix, Peterka, Richio a mnohí iní z PI.sk

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, horor

Kapitola: 1 » Pozvaný hosť 2 » Rokovanie 3 » Temné mestečko 4 » Katyne tajomstvo 5 » Nečakané rozhodnutie 6 » Miska z Jálskeho skla 7 » Skúška 8 » Zbožňovaná kráľovná 9 » Posily 10 » Coenobium 11 » Prebudenie mocných 12 » Počiatok 13 » Kto z koho 14 » Nečakané straty 15 » Vzkriesenie

Ešte pred prvou kapitolou, by som Vás rád všetkých upozornil, že v jednotlivých kapitolách tejto poviedky sa môžu nachádzať slová či scény nie veľmi vhodné pre mladších čitateľov. Majte to na pamäti!

A teraz, prajem všetkým príjemné čítanie :)

Keď strieborné lúče mesiaca vyplávali nad hladinu lesa, z tmy sa vynorila tajomná postava. Muž so zatajeným dychom pozoroval ako prichádza, osvetlená vo svetle luny. Bola to bytosť úplne odlišná od ľudí. Zdalo sa, že jej rúcho z dračej kože to len ešte viac umocňuje.

Dračí plášť mal hlboký výstrih, v ktorom sa vynímali jej veľké prsia a vzadu bol rozdelený na dve časti, po začiatok guľatejších bokov. Mal dlhé obtiahnuté kožené rukávy, na konci špicaté a jemne ohnuté.

Vysoké kožené čižmy až po kolená postave dodali nadpriemernú výšku. Neprimerane dlhé nechty žiarili ako rubíny, ktoré práve vybrúsili. Štíhlosť a tajomnosť tejto postavy muža uchvátili. Civel na ňu ako omámený. Vánok fúkal do jej striebristých vlasov, ktoré aj s plášťom viali jedným smerom.

Muž z nej nespúšťal oči. Sledoval ju, zatiaľ čo ona stála a pozerala sa na krajinu. Všimla si aj muža, no neprikladala mu veľký význam.

Po chvíľke konečne vyšla z tmy úplne celá a bolo jej vidieť do úzkej tváre. Mala malé uši, pery väčšie a nos úplne obyčajný s trochu predĺženým končekom. Hnedé oči a tenké obočie len dotvárali zlovestný výraz. Muž na ňu hľadel ako na zázrak. Nikdy nič podobného nevidel.

Zrazu sa nadýchla, akoby niečo zacítila. Jej oči sa okamžite zmenili z hnedej na červenú. Chlap sa prestrašil. Pozrela naň záhadným a zároveň vražedným pohľadom. Najprv cúvol o jeden krok. Následne o ďalší a postupne pridával do kroku. Hľadela naňho a pomaly otáčala hlavou od jedného ramena k druhému. Ako keby si ho obzerala a hrala sa s ním ako s mačiatkom. Jeden skok, len jeden skok jej stačil, aby ho dostala. Začala na neho syčať, no muž spadol a nevydal ani hlásky.

,,Posssstav ssssaa!“ syčala. Chlapík sa nedobrovoľne postavil a v kútiku oka mu bolo vidieť slzy. Chytila ho pod krk. Vtedy už celý posiaty strachom, priduseným hláskom povedal:

,,Čo si zač? Ak sa to niekto dozvie zabijú ťa, ja im to poviem!“

,,Hlúpy človeče, ty sa opovažuješ prehovoriť?!“ povedala to nepríjemným syčivým hlasom.

Zdvihla ho nad seba. Ruku pretočila a rubínové nechty mu zaborila do očí. Začal jačať a nariekať, preklínal ju, ale ona sa len naďalej smiala. Pomaly mu ďalšími nechtami prepichovala na krku tepny, zatiaľ čo tamtie mu stále držala v očiach. Zrazu nastalo hrobové ticho. Ozýval sa len šum lístia a jemný tok rieky. Zabila ho. Pustila mŕtvolu na zem a lačne sa napila jeho krvi. Ústa si poutierala do rukávu.

,,Pýtal si sa čo som? Upírka, ktorá prišla na pozvanie, dobrovoľne. Pamätaj, že by som v živote neprišla nepozvaná a ešte k tomu na príkaz!“ hovorila vyčítavo mŕtvole. Zrazu zmizla, ostalo po nej len rozvírené lístie. Mŕtvola bezvládne ležala na zemi v kaluži krvi, ktorá jej obmývala líca.

***

,,Upravte veci, tvárte sa prirodzene, zobuďte Radu!“ ozval sa mužský hlas sálou v obrovskom zámku.

Bol to zámok dovtedy nevídaný, prepychový a impozantný. Obrovské desať metrov široké a dvadsaťpäť metrov vysoké obranné múry s oknami i okienkami pre delá. Mal tri obrovské veže a kopu malých vežičiek. Veža, ktorá bola smerom na sever bola najvyššia a nazývala sa Epicus. Mala desať poschodí a na každom poschodí bolo okolo desať izieb.

Rôzne jagavé predmety, cenné obrazy a prikrývky s červenou-zlatou kombináciou farieb dávali izbám neskutočnú bohatosť a štýl. Na chodbách bolo vidieť stoličky z ebenového dreva a na nich ručne vyrezávané ornamenty. Ako postupovali poschodia, tak stúpala aj ich náročnosť, na najvyšších bolo všetko zdobené zlatom a boli určené len pre najvyšších a pre vodcov upírskych armád.

Ďalšie dve veže boli o čosi menšie, asi o tretinu kratšie ako veža Epicus. V pravej veži – Scienliber sa učila alchýmia a veci späté s prastarou mágiou, aj keď sa to využívalo iba málokedy, tiež sa tam nachádzali veci určené na relaxáciu a obrovská knižnica prepchatá rôznymi informáciami z histórie upírov a nielen tej. V ľavej veži zvanej Sanguis, sa na prízemí dali nájsť hrobky vodcov upírov, ktorí spali, keď práve nemali funkčné obdobie vládnutia, aby si predĺžili život. Prístup k hrobkám nemal skoro nik, boli prísne strážené a chránené generálom.

Na vrchu bolo najmodernejšie vybavenie na pozorovanie okolia. Všetky tri veže boli spojené chodbami.

Cestu do zámku otvárali obrovské železné vráta. Boli to jediné vstupné dvere do zámku. Palác nebol chránený ničím, iba svojimi múrmi, ktoré však už samé o sebe stačili ako ochrana pred nepriateľmi.

Naproti železným dverám boli ďalšie kolosálne dvere do okrúhlej siene. V nej sa konali rozhodnutia, čo sa bude diať v najbližšej budúcnosti. Tiež slúžila ako trón pre vodcu upírov. V strede sály stál obrovský okrúhly stôl. Dlážku bola celá zhotovená z mramoru. Na stene boli v jednom rade usporiadané obrazy slávnych upírov z celého sveta. Strop siene zdobil krásny luster vykladaný diamantmi a kryštálmi. Ináč bola celkom prázdna až na dvere, za ktorými bolo jedno schodište vedúce do najhornejšej izby hradu, kde mal prístup iba najvyšší vodca.

Jeho izba bola prezdobená a vymaľovaná načierno. Veľká červená posteľ pôsobila vášnivým a vzrušujúcim efektom a čierne steny vyzerali ako keby z nich dýchala samotná smrť.

Zo siene sa dalo vychádzať na dvor, ktorý bol situovaný v strede zámku. Bolo možné sa tam dostať aj cez niekoľko vchodov ukrytých v múroch hradu. Na dverách trónili sochy gargoylov a drakov. Vytvárali spolu magické kruhy.

Samotný dvor zdobili veľké domy a uprostred sa nachádzal mohutný strom. Nazýval sa Asperugo a viazala sa k nemu legenda, no tú vedeli z celého hradu len tri osoby.

Podzemia v Sanguis boli prázdne, teda až na čistokrvnú čarodejnicu, ktorá bola jemne psychicky labilná. Veľmi im pomáhala, hlavne v bosoráctve, varila elixíry a robila záhadné veci, ktorým nikto nerozumel. Niekedy jej natoľko preskočilo, že dolu nepustila ani vodcu. Mala sivé rozcuchané vlasy a niekedy jej ich zdobila aj pavučina. Pavúky boli jej priateľmi, nosila ich zo sebou všade. Chovala ich aj dole v podzemí. Jesť nechcela nič, iba to čo našla, jej to bolo skrátka jedno. Skoro nikdy nevychádzala von. Vyšla iba vtedy, ak musela ísť pre jedlo alebo ju povolali na zhromaždenie. Veľa upírov sa čudovalo prečo ju tam volajú, keď je taká nesvojprávna. No ukázalo sa, že má pravdu a dobré nápady. Jej odchod by bol pre upírov veľkou stratou.

Mala dlhý odporný nos, zeleno-modro-žlté oči, okrúhlu tvár, širšie boky a tučné malé nohy. Nikdy si nepriznala chorobu, nedala si povedať. Obočie a časť vlasov stratila pred tromi rokmi, kvôli vybuchnutému elixíru. Svojím celkovým vzrastom bola malá. Hovorila dosť divne, ba priam šušťavo, no bola nadpriemerne inteligentná. Mala už sedemdesiatpäť rokov. Možno pila nejaké elixíry na vitalitu, ale nikdy sa jej nikto na nič také nepýtal. Vedeli, že im aj tak neodpovie.

***

,,Pane, už ide!“ kričal sluha.

,,Ste všetci pripravení, prichádza k nám grófka až z ďalekej Kanady!“

Generál, už nedočkavo čakal. Bolo na ňom vidno, že je nervózny.

,,Pohostenie ste pripravili?“

,,Áno, pane!“ ozval sa sluhov hlas.

Zrazu sa otvorili železné vstupné vráta a v nich nádherná, mladá, striebrovlasá upírka. Generál na ňu doslova čumel, pretože sa ešte nikdy predtým nestretli. Bol ohúrený jej zovňajškom. Hneď ako sa vzchopil, lišiackym krokom podišiel ku nej.

,,Vitajte v našom hrade, The Castle of the Moon. Vy budete grófka Renn Greenhouse?“

,,Áno, som to ja,“ a obzerala si nádheru chodby a vstupných dverí do siene za generálom.

,,A vy musíte byť Draco Sam Malfoy. To vám vďačím za toto pozvanie?“

,,Áno mne! Potrebujeme totiž vašu pomoc.“

,,A o čo ide?“

,,Viete bojíme sa, že vlkolakov je viac ako si myslíme a že nás môžu napadnúť a vyhubiť z tejto oblasti, čo by znamenalo náš totálny koniec. Nevieme si rady. Poďme, Rada na nás už netrpezlivo čaká.“

Renn si stále obzerala závesy, obrazy a drahú výzdobu. Dekorácia sa jej zdala neskutočná. Keď buchli dvere, Renn sa rýchlo pozrela pred seba.

,,Zabudol som sa opýtať, nie ste hladná?“

,,Nie ďakujem, mala som cestou ľudské občerstvenie.“ Po tejto vete sa Draco uškrnul.

Videla veľkú halu plnú obrazov a obrovským stolom, za ktorým sedelo osem upírov. Takmer každý z nich bol veliteľom armády vo svojej krajine. Jeden čo by povedala, že je to elf, druhý, že démon. Niektorí sa jej zdali dosť divní na upírov, v jej krajine žiadni takýto divoko, no zároveň elegantne vyzerajúci, nežili. Sadla si na voľné miesto vedľa bosorky.

,,Ty si upírka?“ pozerala na bosorku zdesene.

,,Nie.“

,,A čo tu robíš?“

,,Neviem,“ zatvárila sa zdesene.

Renn ju pozorovala s veľkým odporom a ešte k tomu jej vadilo, že bosorka hrozne smrdela.

Naklonila sa ku generálovi a šeptom sa spýtala: ,,Čo tu robí táto stará babizňa?“

,,Ona je veľmi vzácna, robí pre nás mnoho dobrého a jej služby sú neoceniteľné.“

,,A čo je zač?“ nadvihla obočie.

,,Je to čistokrvná čarodejnica z rodu Snapeových. Volá sa Sevrejna Snapeová.“

,,Aha... a čo také pre vás vykonáva?“

,,Liečenie, rôzne podporné elixíry a podobne.“

,,Ale nemali by tu byť len upírsky členovia?“

,,Toto je Rada nášho najvyššieho, ktorý vládol naposledy, to on si takú vytvoril,“ pozrel sa Draco na Renn so zvláštnym výrazom na tvári.

,,Začnime už!“ ozval sa tenší hlas.

,,Áno, už,“ odvetil generál.

,,Kto je to?“ opýtala sa Renn Draca opäť potichu.

,,Gróf Bulinek, ovláda perfektnú telekinézu a teleportáciu. Velí v Rumunsku,“ šepol jej.

,,Dobre, tak poďme na to,“ odvetil generál už zvýšeným hlasom pre ostatných a začal hovoriť.

,,Vážení prítomní...“

[ » na začiatok « ]