Kapitola:
Pridaná: 23.9.2011, 19:13:22
Čítaná: 2150×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Arsa, Sirius Black
Stručný dej: Arsa a Sirius Black sú trošku väčší výmyselníci. Prečítajte si príbeh o ich výmysloch či iných príhodách.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8

Túto kapitolu by som rada venovala viacerím: Ran, Nare Cissy, MarryLinne, Marike Scrooge a kvetinovvej víle.... veľká vďaka, že čítate!

Stála na schodoch, dlhé červené vlasy jej splývali na chrbát a prísnym pohľadom si premeriavala zadýchaného Snapa s prútikom, ktorý si márne snažil skryť za chrbát. Keď videl, že si to Lilly všimla, zastrčil si ho do vrecka a snažil sa tváriť nenútene.

“Kde si bol?” spýtala sa odmerane.

„Prečo by ťa to malo zaujímať?“ odvrkol.

Lilly sa zamračila a zišla po schodoch k nemu.

„Mne to môžeš povedať,“ hlas jej znežnel. Načiahla ruku a pohladila ho po pleci. Snape si vzdychol a zviezol sa na zem. Všetko to na neho doľahlo. Potreboval sa vyrozprávať. Lilly si sadla vedľa neho, chytila ho okolo pliec a počúvala jeho rozprávanie so zatajeným dychom. Tvár sa jej krivila od zúrivosti, keď sa dopočula o tom, čo mu spravili.

„Kto to bol?“ zavrčala a prerušila Severusovo rozprávanie.

„Ja... neviem, ale myslím, že v tom má prsty Bellowsová,“ odvetil.

Lilly sa postavila, prešla si rukou po pokrčenom habite a vystrela sa. Z očí je sršali blesky.

„Toto jej predsa nemôže prejsť!“ kričala. Zvrtla sa a odkráčala smerom ku chrabromilskej klubovni.

Nepokúšal sa ju zastaviť. Zavaril si, a dobre to vedel. Nepovedal Lilly o tom, čo spravil Potterovi. Prebudil sa v ňom pocit viny. Kamenná maska, za ktorou sa ukrýval, sa rozpadla, zostal iba Severus Snape, zraniteľný chlapec , ktorý už nechcel ľuďom ubližovať.

„Idem za Potterom,“ zamrmlal si popod nos a rýchlo sa pobral von z hradu a behom k Zúrivej vŕbe, kde ešte stále ležal Potter, z hrude mu cícerkom tiekla krv, okuliare mal nakrivo, v očiach neprítomný pohľad. Severus si kľakol k nemu a prútikom mu začal liečiť rany. Bál sa, och, ako veľmi sa len bál. Môže ho nájsť ten zúrivý vlkolak alebo nejaký profesor... Nie, na to teraz nesmie myslieť. Musí Pottera zachrániť. Všetko mu vysvetliť... Že už nikdy nebude tým, kým býval. Že odteraz bude odolávať čiernej mágii a všetkému, čo spôsobuje. Že dnes pochopil, čím v skutočnosti bol, a čím by byť mal...

James sa pomaly začal preberať. Keď konečne zaostril zrak na Severusa, strhol sa a pokúšal sa odplaziť čo najďalej od neho.

„Počkaj Potter,“ začal potichu.

Ten na neho len neveriacky civel. Zbadal, že s ním niečo nie je v poriadku, že jeho výraz je nejaký iný. Ľudský. Čo sa to s ním preboha stalo? Zastavil sa. Pocítil nutkanie vypočuť si, čo od neho tento zmenený Snape chce.

„Ano?“ spýtal sa trochu roztrasene.

Severus si vzdychol. Toto bude ťažké.

„No vieš... prepáč mi to. Viem, že to, čo som ti urobil nebolo do mňa vôbec pekné.“

James sa duchu uškrnul. Spravil Snape niekedy vôbec NIEČO pekné?

„Povedzme si to narovinu. Doteraz som ťa nemohol zniesť, považoval som ťa za hlúpeho nafúkanca. Ale priznám to, bolo to len preto, že som žiarlil. Ty máš všetko, čo chceš. Bolo odo mňa hlúpe ti závidieť. Odteraz už nechcem, aby boli medzi nami nejaké spory. Môže byť?“ vystrel ruku, a keď mu James ňou potriasol, cítil, ako z neho padá ťarcha, ktorú doteraz nosil na pleciach. Nesmelo sa na Jamesa usmial. Ten jeho úsmev váhavo opätoval. Vtom však obom úsmev na tvári zamrzol. Spoza Zúrivej vŕby na nich s hrozivým vrčaním vyskočil obrovský vlkolak.

[ » na začiatok « ]