Poviedka:
Pridaná: 15.9.2011, 21:39:39
Čítaná: 1503×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Dej musel súvisieť s Harry Potterom alebo jeho svetom a hlavnou postavou mala byť jedna z nasledujúcich: Minerva McGonagalová, Vernon Dursley, Dobby, Lucius Malfoy, Leopold – šmukel žijúci v Rokvile, Luna Lovegood, Hermiona Grangerová, Martin Miggs (hlavná postava Ronových komiksov), Kingsley Shacklebolt

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Fantastická čakáreň (Jin) 2 » Dobby byť domový škriatok (Aurora Brook) 3 » Z denníka Minervy Mc Gonagallovej (Dominika Black-Oldman) 4 » Ze života puberťáka Jela Maghara 5 » Červené ruže (Mirkin Marsí) 6 » Nikdy neklesni na duchu (Draco Malfoy) 7 » Pomsta (Dado) 8 » Cintorín lásky (Raniya) 9 » Bez nadpisu (2) (Haničkaaa) 10 » Nie všetko malé je milé ( Gabriel Delacourova) 11 » Nová smrťožrútka (Almonde) 12 » Martinov šťastný deň (® Lussy Noir Meteur™)

jún 1997

Albus Dumbledore je mŕtvy. Opakujem si to znova a znova, no moje vedomie ako keby nedokázalo prijať tento fakt. Každá bunka v tele sa proti tomu búri, ako keby som sa snažila čarovať s cudzím prútikom. A v hlave mi víria stále tie isté otázky. Prečo? Ako je to možné? No odpovedí niet..

Oznámil to mladý Potter. Úbohý chlapec, už mu nik neostal. Najprv stratil rodičov, potom krstného otca, o ktorom vedel sotva pár mesiacov. A teraz Albus. Možno si to len namýšľam, no mám pocit, že Potter videl v Albusovi stelesnenie nášho sveta, ktorý bol pred ním tak dlho ukrytý. Alebo si len proste myslel, že kým bude Albus žiť, nikomu nič nehrozí. Bojím sa si to pripustiť, no myslela som si to aj ja. Všetci sme si to mysleli, všetci sme sa držali naivnej myšlienky, že Albus Dumbledore tu bude večne, aby nás ochránil či poradil nám. A kam sa podel teraz?

Celý tento večer a noc sú plné záhad. Merlin nám pomáhaj, čo len bude teraz s Rokfortom?! Albus je mŕtvy. Jediný človek, ktorého sa Ten-Koho-Netreba-Menovať vždy bál, je mŕtvy.

Navyše, v ochrane Rokfortu našli trhlinu. Nedobytný a nedostupný Rokfort. A oni sa sem dostali cez starú skriňu. Akej mocnej mágie sa ešte môžeme obávať? Istotne to bude niečo, k čomu sa slušní čarodejníci nikdy neuchýlia.

A vpustil ich sem Draco Malfoy. Až sa mi chce znova povedať „úbohý chlapec“. Vari nevie, aký osud si tým spečatil? Pridal sa na stranu temna. Možno za to mohla aj rodina, no mohol sa rozhodnúť inak. Tak ako Sirius Black pred mnohými rokmi. Ale nie, Draco sa rozhodol a pridal sa tak na zoznam ľudí, ktorí len ťažko uniknú hnevu Fénixovho rádu. Už medzi študentom Slizolinu a smrťožrútmi, ktorí sedeli v Azkabane niet rozdielu.

Stále som v šoku, ledva stojím na nohách. Keď mi to Potter oznámil, bola by som odpadla, nebyť duchaprítomnosti madam Pomfreyovej, ktorá mi vyčarovala stoličku. No musím sa premôcť a musím byť silná. Práve teraz, keď je Albus preč. Stovky študentov sú v ohrození, nehovoriac o ich rodinách. Nikde nie je bezpečie, možno už ani tu nie. Možno budem musieť Rokfort zavrieť, ak ma donúti Ministerstvo. No postavím sa proti tomu a verím, že Rád ma podporí. Hoci už ani tu nebude stopercentné bezpečie, ale.. musíme sa pokúsiť ochrániť čo najviac mladých životov a čo najdlhšie. Kým nám budú sily stačiť.

Začala sa vojna, teraz je to jasné každému. No ako bojovať, keď je ten najmocnejší čarodejník navždy preč? Nech si tvrdia ľudia čo chcú, nie Ten-Koho-Netreba-Menovať je najmocnejší, ale Dumbledore. On je.. Ach nie, on bol najmocnejší.

A ako mi len bude chýbať. Nielen jeho moc a istota toho, že nás ochráni. Bude mi chýbať jeho obrovské srdce, jeho ochota pomôcť, jeho humor a slovné hračky, ktorými dokázal každého odzbrojiť. Už nás nikdy nerozosmeje. Opustil nás a jediné, čo nám po ňom ostalo, je jeho bezduché telo. A posledná myšlienka, túžba, prosba či príkaz: „Harry je naša najväčšia nádej. Verte mu.“

To bol celý Albus. Vždy veril, že láska je mocná mágia a že aj malý chlapec môže mnohé zmeniť. No ako mu pomohla láska na Astronomickej veži? Teraz však sama sebe protirečím, pretože som to bola ja, kto pred chvíľou presviedčal Remusa Lupina, aby sa nebránil láske, aj napriek jeho chorobe. Veď tak by to chcel Albus. On by bol rád, keby vedel, že sa našli ďalší dvaja ľudia, ktorí sa majú radi. No napriek tomu si nemyslím, že číra láska dokáže zastaviť zlobu smrťožrútov, smrtiace zaklínadlo či samotného Toho-Koho-Netreba-Menovať.

A malý chlapec? Harry Potter dokázal omnoho viac, ako iní jeho rovesníci, to nepopieram. Ale žeby naozaj dokázal poraziť Toho-Koho-Netreba-Menovať? Sám? Alebo s pomocou slečny Grangerovej a pána Weasleyho? Veril mu síce Albus, no bude to stačiť?

Ani mi len nechcel prezradiť, čo robili s Albusom tesne pred.. pred tým, ako sa to stalo. Niekam odišli, no netuším kam a prečo. Potter mi povedal, že je to dôležité, ale nesmie o tom hovoriť. Určite to má súvis s tými súkromnými hodinami, ktoré viedol Albus s mladým Potterom. No o čo na nich išlo? Čo je to, o čom sa nesmie nik dozvedieť? Žeby Albus naozaj prišiel na to, ako ho poraziť? Koniec – koncov, aj on je len človek. Raz sa toto obdobie strachu a neistoty musí skončiť. Už sme si tým raz prešli, mysleli sme si, že už sa niet čoho báť. No vrátil sa. Podarí sa niekomu zbaviť sa ho konečne navždy? Bude to Potter?

A ako keby celá táto noc plná hrôz nebola dosť temná, vrah.. Merlin! Trasie sa mi ruka, keď to slovo píšem. Albusovým vrahom je Severus Snape. Áno, „náš“ Severus Snape, kolega. Priateľ? Ťažko možno nazývať priateľom niekoho, kto nás dokázal tak dlho klamať a podvádzať.

Pamätám si, ako keby to bolo včera, keď nám Albus oznámil, že prijíma Severusa Snapa na miesto učiteľa elixírov. Nemohla som tomu uveriť. „Jeho úmysly sú čisté a jeho minulosť, akokoľvek poškvrnená, ostáva minulosťou a jedinou spomienkou naň je to nepekné tetovanie.“ Spýtala som sa ho, či nechcel náhodou miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii. „Áno, chcel. Viem čo si myslíš Minerva. Že moja dôvera v neho predsa len nie je stopercentná. Nuž, Severus má isté predpoklady, ktoré sa vylučujú s týmto postom. No napriek tomu mu dôverujem, drahá Minerva, dôverujem mu rovnako, ako tebe.“ Takto zavrhol všetky moje námietky. Mrazí ma, keď si uvedomím, že jeho dôvera vo mňa bola rovnaká, ako dôvera v človeka, ktorý ho zabil. Hnusí sa mi, že ma zrovnal s vrahom. Zákerným vrahom, ktorý dokázal zabiť bezbranného človeka. Oh áno, Albus nebol bezbranný, no tam hore.. Veď ani nemal prútik!

A Severus.. Pomáhala som mu keď začínal, snažila som sa ho mať rada, prehliadala som jeho okatú nenávisť voči študentom mojej fakulty, najmä voči Potterovi. Severus v ňom asi stále videl jeho otca. Aký je to len človek, keď v sebe dokázal chovať nenávisť viac ako 20 rokov? A ako dokázal oklamať Albusa, človeka, ktorý mu veril a ktorý mu dal druhú šancu? Ako s tým dokázal žiť a ako vôbec mohol proti nemu namieriť prútik?

A teraz je určite u svojho pána, chváliac sa dobre vykonanou robotou. Ohavným činom. No verím, že za toto ho stihne spravodlivý trest. Niekto Albusa pomstí, som si tým istá.

Musím sa spamätať a vzchopiť. To teraz Rokfort potrebuje najviac. Musíme pripraviť Albusovi dôstojnú rozlúčku, musíme znovu zabezpečiť hrad. Musíme počkať na vyjadrenie ministra mágie, či sa vôbec Rokfort znovu otvorí a kto bude novým riaditeľom. No nech to bude ktokoľvek, nikdy nebude taký, ako bol Albus..

[ » na začiatok « ]