Poviedka:
Pridaná: 15.9.2011, 21:30:09
Čítaná: 1490×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Dej musel súvisieť s Harry Potterom alebo jeho svetom a hlavnou postavou mala byť jedna z nasledujúcich: Minerva McGonagalová, Vernon Dursley, Dobby, Lucius Malfoy, Leopold – šmukel žijúci v Rokvile, Luna Lovegood, Hermiona Grangerová, Martin Miggs (hlavná postava Ronových komiksov), Kingsley Shacklebolt

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Fantastická čakáreň (Jin) 2 » Dobby byť domový škriatok (Aurora Brook) 3 » Z denníka Minervy Mc Gonagallovej (Dominika Black-Oldman) 4 » Ze života puberťáka Jela Maghara 5 » Červené ruže (Mirkin Marsí) 6 » Nikdy neklesni na duchu (Draco Malfoy) 7 » Pomsta (Dado) 8 » Cintorín lásky (Raniya) 9 » Bez nadpisu (2) (Haničkaaa) 10 » Nie všetko malé je milé ( Gabriel Delacourova) 11 » Nová smrťožrútka (Almonde) 12 » Martinov šťastný deň (® Lussy Noir Meteur™)

Cadmus nemal dobrý deň. Vôbec nemal dobrý deň. Vlastne mal príšerný deň.

Hneď ráno, po tom, ako vytiahol nohu z postele, čakala ho v kuchyni rozzúrená domáca, ktorá sa rozhodla pre nevyhovujúce platové podmienky opustiť domácnosť.

„Odchádzam!“

„To predsa nemôžete! Platím vám!“

„Mizerne! Musím živiť rodinu!“

„Vy predsa nemáte rodinu.“

„Ale mohla by som mať! Šetrím a odkladám, pre prípad, že...“

„Máte sedemdesiat rokov!“

Po tejto nemiestnej poznámke prišiel Cadmus aj o poslednú iskierku nádeje. Domáca sa urazila a do hodiny odišla s polovicou zariadenia domu. V bližšie neurčenom čase predpoludním vrazila do domu poštová sova a priamo na kolená rozjímajúceho pána domu pustila hrozivo vyzerajúcu úradnú obálku. Trasúcimi sa prstami ju otvoril a jeho zhrozené oči zistili, že sa stal povinným platcom alimentov pre dvojčatá jednej svojej týždňovej známosti.

Poobede si povedal, že si trocha popreťahuje prútik a konečne opraví kvapkajúci kohútik v kúpeľni na poschodí.

Dvere sa otvorili. Spoza strapatého a od hlavy po päty mokrého muža sa vyvalila vlna vody, ktorá takmer zrazila z nôh čudne doobliekanú ušatú kreatúru s hrôzu naháňajúcim zubatým úsmevom prezentujúcim jeho reklamnú kampaň.

„Dobby byť domový škriatok, Dobby robiť všetko, čo pán zažiada, upratuje, varí, pečie, vybavuje bežnú úradnú poštu, vyhadzuje neželaných návštevníkov a to všetko len za galeón týždenne...“

„Čo?“

„Dobby sľubovať, že byť pánovi verný, pokiaľ on platiť, a nikdy neprezradiť pánovo tajomstvo.“

„Čože?“

„Dobby teda žiadať desať siklov!“

„Vyzerám, že mám peniaze na rozhadzovanie?“

„Prečo by pán rozhadzoval peniaze?“

„Odpáľ! Nepotrebujem v tejto domácnosti ďalšieho vycicavača rodinného rozpočtu!“

Ozvalo sa hlasné tresknutie a škriatok sa odmiestnil. Vytočený Cadmus zavrel dvere a oprel sa o stenu. Hlasno dýchal.

„Povedal... povedal desať siklov?“ Cadmus takmer vytrhol dvere z pántov, keď ich otváral a nespútanou silou svojho hrdla kričal: „Počkááááj!“

...

Caramel mala zlomené srdce. Už opäť. Včera ju nechal ten pekný záhradník od susedov, ktorý jej v čase večerného šera nosil kytice divých ruží a na nočnej oblohe vyčarúval nádherné ohňostroje.

Povedal jej, že má inú. Lady s letným sídlom v Londýne a neuspokojeným manželským životom.

Nechala zvädnúť všetky kvety v oknách, pretože nemohla zniesť ich prenikavú vôňu, ktorá jej pripomínala záhradníka. Navyše bola alergička...

Celý deň sa oddávala svojmu smútku, plakala vo svojej spálni, v kúpeľni prelievala horké slzy nad jeho fotografiou. V predizbe našla zablatené stopy jeho topánok a opäť sa rozplakala. Nedokázala si predstaviť svoj život bez záhradníka. Tak ako si ho pred mesiacom nevedela predstaviť bez Rodolpha. A predtým bez Angusa, toho krivonohého právnika, ktorý vedel písať sonety. A Filiusa, ktorý jej namaľoval obraz lokomotívy. A Johna, Williama, Marcusa, Phillipa...

Zazvonil zvonček. Caramelino srdce podskočilo. Záhradník! Ako v sne vyletela z obývačky a cestou si v zrkadle upravila parochňu, navoňavkovala sa, obula pôvabné ružové papučky, navliekla biele rukavičky, za ucho zastrčila bielu ružičku a namaľovala pery rúžom príliš krikľavým pre svoj vek. Nedočkavo otvorila dvere a... takmer sa rozplakala.

„Dobby byť domový škriatok, Dobby robiť všetko, čo pani zažiada, upratuje, varí, pečie, vybavuje bežnú úradnú poštu, vyhadzuje neželaných návštevníkov a to všetko len za galeón týždenne!“

„Záhradník!“ plačlivo vykríkla Caramel a takmer sa poddala svojej agónii.

„Dobby sa vyznať aj v kvetoch a burinách, aj keď to nebyť jeho hlavná práca...“

Zatresla mu dvere pred nosom. Zviezla sa na zem a nechala prietok svojej duši.

Spoza dvier sa ozvalo tiché zaklopkanie. „Dobby by robiť aj za desať siklov!“

...

James sa chystal na prechádzku so psom. Nemal síce psa, ale sám pre seba si povedal, že ide so psom, aby sa necítil taký osamelý. Mohol si ho predsa predstavovať. Volal by sa Róbert a vedel by zavýjať piesne od Sudičiek.

Z vešiaka zvesil kabát, obliekol sa a do úst si napochytre napchal posledný kus koláča, ktorý mu poslala matka. Slastne žul, až kým sa nezačal dusiť. Jeho prútik ležal (veľmi užitočne) v kúpeľni, kde si predchádzajúci večer vyčaroval nádherné kačičky do kúpeľa...

Ozvalo sa klopanie na dvere. V panike ich otvoril a čakal spásonosné vyslobodenie z náručia blížiaceho sa usmrtenia vlastnou hlúposťou.

„Dobby byť domový škriatok, Dobby robiť všetko, čo pán zažiada, upratuje, varí, pečie, vybavuje bežnú úradnú poštu, vyhadzuje neželaných návštevníkov a to všetko len za galeón týždenne!“

„...“

„Dobby byť pánovi verný a nikdy jeho tajomstvo neprezradiť!“

„...!!!“

„Pán iste prepáči Dobbyho zvedavosť, ale je pán v poriadku?“

„...! .....?!“

„Dobby teda robiť za desať siklov, ale menej už nezobrať!“

„...“

Tresk. Škriatok zmizol. James sa bezvládne zvalil na prah a so zhasínajúcim vedomím prichádzala posledná myšlienka. „Ja ti dám, platiť škriatkovi!“

...

„Čarodejníci nechcieť platiť domového škriatka, myslieť si, že to nie domový škriatok. A tak si Dobby myslieť, na Rokforte veľa škriatkov, Dobby tu môcť dostať prácu...“

Dumbledorove oči nesústredene behali z Dobbyho na vlastné ružovo-fialové pyžamo a hodiny ukazujúce pol druhej v noci. Spomenul pred tým škriatkom niekedy niekto slová "správne načasovanie"?

[ » na začiatok « ]