 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella16. kapitola: Samá romantikaZobudila som sa s čudným pocitom. Ešte stále som myslela na to, čo asi robil Severus v Rokville, ale zároveň som sa veľmi tešila na Remusa. Nevedela som presne, kedy má prísť, takže to znamenalo, že sa môže vrátiť počas vyučovania. A to by vôbec nebolo dobré, pretože dnes mám voľno až po Transfigurácii! Ale...večer už budeme spolu. Normálne som sa nevedela dočkať! Tieto posledné dva dni boli dlhšie ako celé dva mesiace. V každom prípade, musela som vstať a ísť na raňajky. Obliekla som sa...umyla...zvyčajné ranné rituály....a šla som do klubovne. Tam už sedel James, očividne nervózny. „Čo sa ti stalo?“ spýtala som sa. „Na raňajkách,“ On stihol ísť na raňajky? Veď mal ešte pol hodinu času.... „sme so Siriusom stretli Snapa. On...vie o Remusovi.“ Skoro som skolabovala. Ako je to možné? Veď...on ho videl? Ukázalo sa, že áno. V ten deň, keď ho James vytiahol spod Zúrivej vŕby, sa zrejme Remus premenil o niečo skôr a nebol schopný zavrieť Škriekajúcu búdu, aby sa k nej nikto nedostal. Severus ho zazrel na konci tunela. Dostal sa tak blízko! No...ale Dumbledore mu zakázal o tom komukoľvek povedať. Nepochybujem, že ho poslúchne, zdá sa, že si Dumbledora váži, ale...už to vie aj on... „Aella, netráp sa pre to. Bude ticho...sľúbil to riaditeľovi.“ povedal zničene James. Viem si predstaviť, ako sa cítil. Vlastne si to ani nemusím predstavovať. Ja som sa tak cítila tiež.
„Utíšte sa!“ zvolala profesorka McGonagallová, keď vošla do triedy. Nechápem, načo to hovorila. U nej sa NIKDY nikto na hodine nerozprával o ničom inom, ako o kúzle, ktoré sme preberali. „Som rada, že ste toľkí spravili skúšky VČÚ a môžete pokračovať v Transfigurácii.“ začala svoj príhovor. „Dnes nebudeme preberať nič nové,“ zopár ľudí sa uznanlivo usmialo. „Zopakujeme si všetko, čo ste sa doteraz naučili.“ Každému rozdala pár papúč, ktoré sme mali zmeniť na králika. Vtom sa dvere do učebne otvorili. Vnímala som to len tak napoly, pretože som sa sústredila na kúzlo. „Pán Lupin, sadnite si niekam.“ povedala McGonagallová. Zdvihla som hlavu. Pomaly som ju otočila....dobre som počula? Remus sa už usádzal do zadnej lavice. Vyskočila som ako namydlený blesk a trielila som tam. Myslím, že profesorka bola v úplnom šoku, preto na mňa hneď nezačala kričať. „Remus!“ zvolala som a rýchlo som ho objala. Vtom pre mňa prestali existovať všetci ľudia okolo. Videla som iba Remusa, jeho tvár...oči...ústa... „Aella,“ usmial sa. „Je hodina...“ povedal potichu, ale aj tak ma rýchlo objal. Prechádzala som rukou po jeho tvári. Bola veľmi doškriabaná, no i napriek tomu bola krásna. „Remus...ja....konečne!“ nechcela som sa od neho odtrhnúť. Teraz...po prázdninách....už nikdy ho nechcem pustiť. Vtom ku mne doľahol, akoby z veľkej diaľky, profesorkin hlas. „Slečna! Čo to má znamenať?“ asi kričala, ale keďže som bola mysľou úplne inde, počula som ju veľmi potichu. Stále som hľadela na Remusa. „Pán Lupin!“ teraz som to už počula nahlas. McGonagallová stála priamo za mnou. A bola nahnevaná. „Hm...profesorka...prepáčte.“ povedala som a šla som do svojej lavice. Už som sa nevedela sústrediť na transfiguráciu. Stále som sa obzerala. Remus sa tiež snažil, ale...no nešlo to. Po hodine som bežala von, čo mi nohy stačili. Mali sme voľnú hodinu. McGonagallová nám síce dala kopec úloh, ale kto by si ich robil, keď sa vrátil Remus!?
„Už som si myslela, že sa ťa nedočkám.“ Povedala som, keď sme sa prechádzali pri jazere. „Mne to hovor! Tieto posledné dva dni...“ a potom ma konečne pobozkal! Po dvoch mesiacoch a dvoch dňoch! Kam sa hrabú ostatné bozky!? Tento bol....úžasný! Nádherný! Nekonečný! No...nie tak celkom. Predsa len sme raz skončili. Keď som sa pozrela do jeho očí, zbadala som to, čo nikdy nepovedal. To, že ma má skutočne rád...že som mu chýbala ako nikdy inokedy....že sa teší na celý školský rok, pretože budeme spolu...dúfala som, že v mojich očiach vidí to isté. Pri veľkom dube sme si sadli. Asi som to zabudla spomenúť, ale s tou nohou to vyzeralo dosť zle. Kríval a nevládal chodiť dlhšie ako desať minút. Oprela som sa oňho a chytila mu ruku. „Remus?“ chcela som sa ho spýtať na toľko vecí! Či ho bolia tie škrabance, či sa zahoja... „Aella...niečo som ti nepovedal.“ Stiahlo mi žalúdok. Hádam sa len nestalo niečo zlé. „Na konci roka, vtedy, keď Sirius spravil tú fotku...“ Kam tým mieri? „Ja...mal som čo robiť, aby som sa....hm...udržal...a....no...nikdy som ešte necítil to, čo vtedy.“ Tak to sme dvaja. Ale...aj tak nechápem, o čo mu ide. „A...myslel som si...teda, chcel som vedieť...či aj ty si s-“ Nedokončil, pretože som sa pozrela naňho takým pohľadom, ktorý hovoril jediné: Áno, aj ja som to chcela. Sklonil sa ku mne a pošepkal mi: „Aella, myslím, že ťa ľúbim.“ Keby som nesedela, asi by som spadla z nôh. Tieto slová som chcela počuť už tak dlho! A keď sa to stalo, bolo to oveľa lepšie, ako som si to vysnívala. No keď som mu chcela povedať, že aj ja ho ľúbim, že ho mám najradšej na svete, z ničoho nič sa zjavil Severus. „Pozrime sa, aké romantické.“ povedal a prižmúril svoje čierne oči. „Kráska a zviera...doslova.“ Remus sa zdvihol a odišiel. Sakra! Práve teraz sa musel dotrepať ten...Snape. „Čo tu chceš?“ vyskočila som na nohy a spýtala som sa drsne. „Niečo pre teba mám.“ „Tak si to nechaj, ja od teba nič nechcem!“ odvrkla som. „Fajn...len som si myslel, že by ťa možno zaujímalo...“ „Ale mňa to nezaujíma.“ „Aella...dávam ti teraz šancu na lepšiu budúcnosť.“ povedal netrpezlivo. „Nechápeš? O pár rokov môžeš byť niekým!“ „Ja o pár rokov budem niekým. A dosiahnem to bez teba!“ „Ako chceš. Ale už ti to viac neponúknem. Mohla by si byť jediná z Chrabromilu... nemýlil som sa v tebe...si iná, ako ostatní od vás.“ „Severus, nič od teba nechcem. Nechaj ma na pokoj. Podarilo sa ti pokaziť mi to, na čo som sa už dlho tešila! Už mi DAJ POKOJ!“ „Fakt? Na čo si sa už dávno tešila?“ uškrnul sa. „Povedať vlkolakovi, že ho ľúbiš....to musí byť najkrajší okamih tvojho života...“ Ako to, že je taký odporný? Veď ešte minulý rok sa ku mne správal pekne. Dokonca som ho mala rada...čo sa mu stalo? „Severus, vypadni.“ povedala som potichu. Naposledy sa na mňa posmešne pozrel a odkráčal preč. „Čo chcel?“ spýtal sa Remus, keď sa vrátil. Znova sme si sadli, pretože tá noha ho vážne bolela. „Otravovať. A prekaziť...“ „On nám nemôže nič prekaziť. Teraz naňho zabudni. Ešte chvíľu tu ostaňme, prosím.“ „Pravdaže, zostala by som tu až do večera, ale o pol hodinu sú elixíry.“ Tak sme tam sedeli. Už som mu nepovedala nič z toho, čo som chcela. Severus to celé pokazil! Prečo mi to robí?
Slughorn sa dnes snažil byť vtipný. Postavil nás pred tri kotle a mali sme hádať, čo v nich je. Samozrejme, že Severus a Lily boli hviezdami triedy. Slughorn sa až rozplýval nad tým, ako rýchlo uhádli o aké elixíry ide. No potom začal byť už smiešny. Dal nám namiešať nejakú žbrndu(ja tým elixírom nerozumiem. Veď keď chcem, aby niekto hovoril pravdu, tak ho začarujem, nie? Alebo keď chcem, aby sa zmenil...načo potom máme transfiguráciu?). Ten, kto ju dokončil prvú (tj.Severus a Lily – zdalo sa to neuveriteľné, obaja ten elixír dokončili úplne naraz) dostal za odmenu fľaštičku Felix felicisu. To je ďalší elixír. Vraj majú zaručených 12 hodín šťastia. To už len tak chýba. Aby mal Severus šťastie! Ktovie, akú škodu napácha! Ale Lily som to želala. Možno si konečne nájde nejakého priateľa.
Večer bol však úplne perfektný! Viete...keď ste s osobou, ktorú máte radi, je vám jedno, čo robíte. Aj keby sme hrali pľuvadlíky, bola by som šťastná, pretože by som bola s Remusom. No my sme pľuvadlíky nehrali. Robili sme niečo úplne iné.... Po večeri sme šli do klubovne. James sa nás snažil nahovoriť na výlet do Rokvillu, ale Remus mu povedal: „Vieš, čo? Radšej tam choďte sami. Ale mohol by si mi nechať ten plášť.“ James mu ho bez zbytočných otázok nechal a keď sa vybrali so Siriusom a Petrom do dediny, Remus nás prikryl a šli sme von...z klubovne, nie von z hradu. „Poďme hore.“ povedal. „Hore“ je siedme poschodie a teda aj núdzová miestnosť. Vošli sme dnu. Ani som nevedela, na čo Remus myslel, keď ju chcel otvoriť. A nevedela som to, ani keď sme vošli dnu. Boli tam obyčajné kreslá, krb, pár poličiek, obrazy na stenách...ako obyčajná obývačka. „Chcel som len, aby sme boli sami.“ povedal. „Remus...predtým ako nás Severus vyrušil....“ začala som, keď sme si sadli do kresiel, ale umlčal ma pohľadom. „Nespomínaj Snapa.“ „Fajn...len...“ presadla som si k nemu. Tie kreslá neboli až také veľké...takže chápete, že som si musela sadnúť naňho. Nie že by mi to vadilo...len to hovorím, aby ste si to vedeli lepšie predstaviť. „Dnes pred elixírmi...chcela som ti povedať...“ sklonila som hlavu a dala som mu bozk na ústa, jediné miesto, ktoré nemal poškriabané. „...že aj ja ťa ľúbim.“ Oči mu zasvietili, zdvihol ma a postavil na zem. Potom mi prešiel rukou po tvári...mala som zimomriavky až niekde za ušami! Sklonil sa a zašepkal: „Aella...myslíš, že by sme mohli....“ „Ak nie teraz, tak už naozaj neviem kedy...“ povedala som potichu. Znova som ho pobozkala, ale teraz trochu inakšie. Oveľa...vášnivejšie...ako predtým. On mi bozk opätoval a potom sa zrazu objavili pri kozube dvere. Vošli sme dnu a tam.... Tam sa to stalo.
„Aké to bolo?“ vyzvedala na druhý deň ráno Alice. „Baby...na to neexistujú slová!“ usmiala som sa a v mysli som si vybavovala každý okamih včerajšej noci, aj to, ako som sa zobudila a vedľa mňa bol Remus, ako otvoril oči a povedal: „Dobré ránko“, ako ma potom pobozkal...nevedela som, že existuje toľko druhov bozku..., ako sa na mňa usmial...a povedal, že to bol najkrajší deň v jeho živote...ako sme potom spoločne vyšli von z núdzovej miestnosti, ktorá už nikdy nebude taká, ako bola predtým... „Viem...“ zašepkala nadšene Alice. „Ak ho ľúbiš, je to najkrajšia vec, čo sa ti mohla stať.“ Mala pravdu. Naozaj som nikdy v celom svojom živote nezažila nič lepšie, krajšie, romantickejšie! Dúfala som, že si to zapamätám do konca života....a veru som si to aj zapamätala.
* * *
Tak...toto bol môj prvý pokus o napísanie niečoho....takého...dúfam, že som to veľmi neprehnala. Ešte by som chcela (zase) poďakovať Kaitlin za opravenie poviedky a tiež všetkým, ktorým sa Aella páči. Takže ĎAKUJEM! A ešte niečo....píšte mi sovky, alebo....ak sa vám nechce, nemusíte, ale veľmi by som sa im potešila. Tak to už je vážne všetko. Majte sa pekne. Jinzy
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|