Kapitola:
Pridaná: 8.9.2011, 20:58:37
Čítaná: 873×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Venované: Lilly Heathcliff, Lucy Bellatrix, kvetinovej víle

„Takže, ak som to dobre pochopil, nepoviete mi nič,“ usmieval sa, no bolo z neho cítiť, že tým nie je dvakrát nadšený.

„Ako už raz povedala Lily, čo má prísť príde samo. Nechceme nič týmto ovplyvňovať. A prosím vás nikomu a tomto rozhovore nehovorte, lebo by nás to mohlo zruinovať,“ povedal Remus mierne podráždene. Už sa blížil spln a bolo to na ňom cítiť.

„Samozrejme, že sa to nikto nedozvie, práve som to išiel povedať,“ poznamenal profesor mierne urazene. „A ak už na mňa nič nemáte, prosím môžete ísť,“ slušne ich vyhodil.

„Jasné. Dovidenia.“ pozdravili sa všetci a naraz vyšli.

„Hm mohli by sme ísť do Nemocničného krídla pozrieť Mary, Ritu a Rose?“ nadhodila Alice.

„Jasné mohli by sme aj zájsť do bufetu pre nich niečo zohnať...,“ rozmýšľala Lily, ale niekto sa zaplietol do ich debaty.

„Ona pôjde so mnou, lebo sa potrebujeme porozprávať,“ chladno a tvrdo sa ozval.

„Lebo, prečo?“ odvrkla a ani sa jej nechcelo otočiť. Takto nadriadene sa mohol správať len Black, alebo Jančo.

„Lebo som povedal a potrebujem sa s tebou porozprávať,“ zmiernil trocha tón.

„Dobre ak je to také súrne ako hovoríš,“ povzdychla si. „Alice, ak ti to nevadí....“

„Jasné, že nie. Bež a potom ma nájdeš v knižnici dobre?“ usmiala sa na ňu a Lily sa po chvíľke otočila na toho s kým rozprávala. Správne tušila, že to bol Snape.

„Tak čo odo mňa chceš?“ opýtala sa mierne podráždene, keď sa prechádzali popri Zakázanom lese.

„Ja len, že sa spolu už vôbec nerozprávame a tak,“ zamrmlal Severus.

„Ako by som sa mala s tebou rozprávať, keď ma otvorene nazývaš „humusáčkou“ a stretávaš sa s takými ľuďmi! Čo na nich vidíš Severus?“ vybehla naňho Lily a všetko v nej vrelo.

„S kým takým sa stýkam?“ rovnako zúrivo odpovedal.

„Nevieš? Tak napríklad Avery? Alebo ten hnusák Mulciber? Čo z nich máš?“ pýtala sa ho zúrivo.

„Náhodou sú to veľmi zaujímaví ľudia,“ obraňoval sa a akosi podvedome zdôraznil to „zaujímaví“.

„Nie sú zaujímaví! Oni sa zaoberajú čiernou mágiou!“

„To nie je čierna mágia! Naozaj to sú len také smiešne kúzla. Úplne jednoduché,“ namietal Snape.

„ Si myslíš, že som blbá? Nie som aby si vedel! Je to čierna mágia!“ kričala naňho a bola rada, že sú tak ďaleko od hocikoho, kto by ich mohol počuť.

„A čo robí Potter, Black, Pettigrew a Lupin? Najmä Lupin! Všimla si si, že je na ňom niečo divné? Je chorý každý jeden spln!“ začal a oči mu divne žiarili.

„Oni nepoužívajú čiernu mágiu! A čo, že je chorý? Vieš, čo? Daj sa vypchať!“ zakričala naňho a rozbehla sa späť do hradu.

„Prečo robí všetko také komplikované? Ja som jej len chcel povedať, že ju ľúbim,“ zašomral do ticha Snape, ktorý tam len tak ostal stáť a díval sa za jej odbiehajúcou postavou.

„My si ešte budeme musieť počkať na niekoho, kto nám našu lásku aj opätuje,“ vrátil mu smutne Jančo, ktorý si spomenul na niečo, o čom mu ktosi dávno rozprával.

„Čo sa deje Evansová, že letíš ako bláznivá?“ zachytil ju James pred dverami, keď sa skoro zošmykla dolu schodmi.

„Ale nič Potter. Čo je teba do toho?“ vybehla aj naňho.

„Vlastne nič, ja len som chcel pomôcť,“ zmäkol mu hlas pri pohľade na to, aká je Lily zlomená.

„Prepáč James. Čo to máš? Ideš lietať, alebo trénovať ako tím?“ spýtala sa mierne zvedavo, keď videla, čo drží druhou rukou.

„Chcel som si len trocha zalietať, prečo?“ opýtal sa s úsmevom rád, že sa trocha pousmiala.

„Len tak. Nevieš, kde je Alice?“

„Išli sa s Frankom korčuľovať a nechcem byť zlý, ale asi tam budeš ako piate koleso voza.“ poznamenal a oči mu divne zažiarili.

„Potter, ale tebe na ten akrobatický bicykel tiež netreba ďalšie koleso,“ uškrnula sa naňho. „Mimochodom, kde je Sirius? Má rande, alebo čo?“

„Nie nič také, len bol unavený a nejaký divný. A za Remom by som ti neodporučil ísť. Je dosť podráždený a na samotke teraz.“

„Keď človek potrebuje priateľa žiadny tu nie je,“ zašomrala tak ticho, aby ju ani James nepočul. „Potter? A kde máš mačku?“ ozvala sa, keď ju napadlo, že zvieratká sú úžasný poslucháči.

„Neviem, ale keď som odchádzal z izby bola tam a volá sa Effry,“ usmial sa na ňu.

„Ďakujem,“ usmiala sa a pokračovala v ceste do klubovne.

„To si už nemôžete vybrať menej viditeľné miesto?“ zahučila Lily na akýsi pár, ktorý sa olizoval na schodisku. Bola síce od nich mladšia, ale vyžarovala z nej taká autorita, že tí dvaja sa radšej urýchlene vzdialili. Až neskôr, keď sa obzrela si všimla, že kričala na svojich budúcich známych, ale bolo jej to jedno. Odtrhla pohľad od ich ryšavých vlasov a rýchlejšie ako stíhač v rozhodujúcej minúte vybehla po schodoch ku portrétu Tučnej pani.

„Heslo neviem, ale to som ja Lily,“ vyhŕkla, keď celá udychčaná zastala pred ňou.

„To nevadí moja drahá, teba predsa poznám a aj tak sa dnes bude to heslo meniť. Inak bacha vo vnútri je nejaká párty,“ upozornila ju Pani, lebo vedela, že Lily kedysi nemala rada takéto veci.

„Ďakujem za upozornenie.“

„Hej ľudia mrknite, kto k nám zavítal,“ zreval Sirius do neznesiteľného hluku v miestnosti.

„A Potter mi tvrdil, že ťa bolí hlava a že vraj sa ideš učiť. Čo oslavujete?“ zvrieskla mu do ucha.

„No akosi všetko aj nič. No najmä... už ani neviem. Len tak, lebo tu dlho nič nebolo,“ zasmial sa.

„Je dakto vo vašej izbe?“

„Čo? Jaj nie prečo?“

„Nechaj tak! A nevoď si tam zatiaľ nikoho, lebo ju idem zabrať,“ zasmiala sa naňho a utiekla tanečným krokom od neho. Čo sa týkalo žúrok Sirius vždy vedel akú hudbu pustiť.

„Jé ahoj Lily!“ zakričal jej niekto do ucha. keď už bola blízko schodiska.

„Čauko Meg!“ odplatila jej to a ani si nevšimla, že Megan chce ešte niečo povedať a vybehla hore schodmi.

Pomaličky otvorila dvere prvej chalanskej izby, ale keď tam videla veľký plagát hráčov futbalového tímu AC Miláno rýchle opustila miestnosť. V ich izbe nebol nikto, kto pochádzal z muklovskej rodiny.

Takto otvárala každé dvere pokiaľ nenarazila na izbu, kde boli dve postele zahádzané, jedna upravená a jedna tak pol na pol.

„Toto bude Potterova izba. Určite,“ potvrdilo sa jej to, keď ku nej pribehla Effry. „Ahoj maličká ako sa máš? Dáva ti vôbec niekedy Potter jesť?“ opýtala sa jej, keď si všimla, že je troška chudšia.

„Práve mala mladé, chceš ich vidieť?“ ozval sa za ňou práve jeho hlas a Lily sa strhla.

„Mladé? Jasné, že chcem!“ zvolala. „A prečo nelietaš?“

„Ten hluk z klubovne ma rušil. Vieš ako ďaleko ho bolo počuť? Aj som sa o teba bál,“ zašepkal a mierne sa k nej naklonil.

„Tak, kde sú tie maličké?“ opýtala sa a ustúpila o krok ďalej. Nemala z toho veľmi dobrý pocit. Veď ho mala prijať až v siedmom ročníku!

„Tuná pozri sa. Vie, kto je jej pán,“ zaškeril sa a nadvihol plachtu, ktorá zakrývala priestor pod posteľou.

„Jéj! Tie sú nádherné! Majú už mená?“ vypálila naňho otázku a totálne zabudla na dnešnú hádku so Snapom.

„Nemajú. Ak chceš môžeš im vymyslieť mená,“ usmial sa nad ňou a nad jej totálne detskou radosťou.

„A môžem si jedno vziať?“ opýtala sa ho a šibla očami na jedno nádherné ryšavo-biele.

„Samozrejme,“ usmial sa ešte viac, sadol si ku nej a spolu sa ešte dlho do noci rozprávali o týchto malých roztomilých guličkách.

[ » na začiatok « ]