Kapitola:
Pridaná: 5.9.2011, 11:23:48
Čítaná: 2977×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Tia, Mei, Lee Jordan, Fred Weasley, George Weasley
Stručný dej: Tia a Mei sú dvojičky, ktoré práve nastupujú na Rokfort. A toto je ich príbeh.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Písala som to už dávnejšie a naozaj som netušila, že tu na stránke má niekto meno Mei (inak ju veľmi obdivujem :), takže sa ospravedlňujem ak by prekážalo, že jedna z hlavných postáv sa tak volá. No a dúfam, že tam nie sú nejaké chyby.. Tak nech sa páči :)

1.Kapitola – Dvojičky a dvojičky

„Tu je prázdne kupé. Poď Tia.“

„Konečne.“ vzdychla si. Prešli snáď už celý vlak. Posadila sa oproti svojej sestre.

„Som veľmi zvedavá na tú školu! Čo myslíš Tia, aká bude?“

Pokrútila hlavou. Veľa o tom nevedela. Ani Tia, ani jej sestra. Rodičia im o tej škole, do ktorej práve teraz cestujú, moc nevraveli. Možno sa chceli vyhnúť otravným otázkam, ktorých mali Tia aj jej sestra teda fakt moc. Pár vecí sa ale dozvedeli. Že je to škola pre čarodejníkov. Hrad. A volá sa Rokfort. A riaditeľ je taký starý bradatý pán. Toho dostali na kartičke z čokoládovej žabky. Ale väčšinou odtiaľ stále mizne. A tiež vedeli, že na Rokforte sú štyri fakulty. Chrabromil, to je taká pre odvážlivcov. Bystrohlav, pre múdrych ľudí. Tu si verila Mei. Slizolin, pre študentov, ktorí majú jasný cieľ, chcú niečo dokázať. A nakoniec tam je Bifľomor.

„Mei, máš nejaké peniaze?“

„Mám."

Práve im na dvere kupé zaklopala žena s vozíkom. Otvorili jej a lačne sa pozerali na všetky tie farebné lízanky, cukríky, pelendreky a ostatné iste veľmi chutné sladkosti. Mei zaplatila predavačke a hodila na sedadlo dva balíčky fazuliek každej chuti. Tia hneď jeden otvorila. Chvíľu váhala a vzala do ruky červenú fazuľku. Vložila si ju do úst.

„Čo máš?“

„Našťastie, je to jahoda.“ vydýchla si Tia . Raz mala jednu čo chutila ako cesnak. Tá bola fakt odporná.

„Tak, ja si zoberiem žltú.“ rozhodla sa Mei a už ju mala v ústach. „Vajce.“

Rozosmiali sa a brali si ďalej. O chvíľu už vyhadzovali fazuľky von oknom. Naozaj boli každej chuti. Dvere kupé sa otvorili. Stál v nich tmavý chlapec s krabičkou v ruke.

„Ahojte. Nevideli ste náhodou pavúka? Takého väčšieho.“ spýtal sa a obzeral si ich.

„Č-čo pavúk?!“

Mei vyskočila na sedačku a pozerala sa na chlapca. Mohol byť o rok starší od nej. Tia si nervózne vykladala nohy na sedadlo. Neznášali pavúky. Od vtedy čo ich nastrašili jeden chalan s gumeným pavúčikom.

„Hej, hej pavúk..“ zamyslene ju uistil „Ste dvojičky, čo?“

„Predstav si.“ usmiala sa Tia. Mei si sadla.

„Ako sa voláte? Nie ste Weasleyové? Fred mi nehovoril, že by mal ešte niekto od nich prísť...“ dodal si pre seba.

„Weasleyové? Nie. Ja som Mei.“

„Ja Tia.“

„Aha. Dobre, tak sa majte.“ vychádzal z kupé a vtom sa zastavil „Och, mimochodom volám sa Lee Jordan.“

Usmial sa a vyšiel. Tia a Mei na seba významne pozreli zelenými očami. Pavúk.. Weasleyové.. Fred.. Mohol im to objasniť.

„Inak.. Myslíš, že to nie je moc kruté?“ uškrnula sa Tia.

„To, že sme mu povedali zlé mená? On si to ani nevšimne.“ zasmiala sa Mei. Rady miatli ľudí. Vlak zastal. Dievčatá vyšli z vlaku do tej tlačenice.

„Dávaj pozor kam ideš, Weasleyová.“

„Pre Merlina! Nie som Weasleyová!“ Tia sa obrátila na bledého chlapca, ktorý ju tak nazval.

„Že by sa Weasleyovci hanbili už aj za svoje meno?“ uškrnul sa a odišiel preč. Tia sa naštvane pobrala preč a narazila do nejakého chlapca, ktorý vyzeral dosť zmätený a v ruke držal ropuchu.

„Prepáč.“ ospravedlnila sa a išla ďalej.

„Tu si. Myslela som si, že si sa stratila.“

„Mei, kto je ten obrovský muž?“

„Netuším.“

Obrovský muž ich viedol do hradu. Na loďkách. Dozvedeli sa, že jeho meno je Rubeus Hagrid.

„Páni! Ten hrad je úžasný!“ užasnuto vydýchol chlapec vedľa v loďke. A mal pravdu. Množstvo vežičiek. Okná hradu svietili v tme ako svätojánske mušky.

„Ten strop je skvelý!“

„Čítala som, že ho začarovali aby tak vyzeral. Je to v Dejinách Rokfortu.“

Boli vo Veľkej sieni. A viedla ich tam profesorka McGonagallová, ktorá im všetko vysvetlila.

„Budem vás volať po mene. Prídete sem a dáte si na hlavu Múdry klobúk.“

To nebude asi ťažké, pomysleli si dvojičky. Nervózne stáli v rade a čakali kým príde rad na ne. Moc nevnímali ostatných.

"Malfoy Draco."

Ku klobúku sebavedome kráčal bledý chalan.

"Toho som stretla. Tiež ma nazval Weasleyovou." Pošepla Tia sestre.

Klobúk okamžite vykríkol: "Slizolin!" A Draco Malfoy pyšne ku slizolinskému stolu.

Práve zaradili Harryho Pottera do Chrabromilu. Všimli si starého muža, sediaceho v strede medzi profesormi.

„To je ten starý bradatý pán z čokoládových žabiek.“ šepla Tia. No Mei ju už nevnímala.

„Rainová Mei.“

Kráčala ku profesorke. Tá jej nasadila klobúk na hlavu a bolo ticho.

„Hmm.. Tak toto vyzerá všelijako..“ mrmlal si klobúk „Bystrohlav alebo Chrabromil?“

Ale Mei bola ticho.

„Chrabromil!“

Mei vyskočila a ponáhľala sa ku stolu, pri ktorom momentálne prepukli ovácie, a pozerala sa ako dopadne jej sestra.

„Rainová Tia.“

Tia si trochu sebavedomejšie nasadila klobúk a čakala.

„Tebe by pristala zelená suknička..“ skonštatoval klobúk „No ale... Chrabromil!

Tia utekala sadnúť si ku sestre. Neodpustila si poznámku, že klobúk je pedofilný. Obzerali si chrabromilčanov. Vedľa Mei sedel akýsi divný nervózny chlapec, ktorého už raz videla ale nemohla si spomenúť kde a kedy.

"Ako sa voláš?" Spýtala sa ho.

"Neville Longbottom.. Stratil som svoju žabu."

„Mei, pozri!“ Tia kývla hlavou na chlapcov oproti. Pozerali sa práve na prváka, ktorého klobúk zaradil do Slizolinu a ktorý zakopol o habit, a veľmi sa na tom zabávali. Mei zažmurkala.

„To je ten d-“

„Ticho! Potom..“ pošepkala jej Tia a skenovala chalanov pohľadom. Vedľa nich sedel ten.. Lee Jordan. Dúfala, že už našiel svojho pavúka. Lebo keby ho našla ona, pavúk by sa k majiteľovi už nikdy nedostal.

„Weasley Ronald!“

Ryšavý chlapec kráčal ku klobúku. Mei a Tia si vymenili pohľady. Ten chlapec sa volá Weasley. Možno kvôli tomu sfarbeniu vlasov, si ich mýlili. Sestry totiž mali dlhé ryšavé vlasy. Chvíľu sa dohadovali a uniklo im kam sa dostal Ronald Weasley. No nemuseli to zistovať. Ronald už sedel vedľa Tie. Takže sa dostal do Chrabromilu.

„Výborne braček.“ Uškrnul sa na neho jeden z dvoch chlapcov oproti. Aj tí boli ryšaví.

„Mamička bude na Ronnieho pyšná.“ Doplnil ho druhý chalan. Ronald Weasley sa začervenal a zamračil sa.

„Drž hubu.“ nepekne odvetil.

„Ron, Ron, Ron... Ako sa to vyjadruješ? Keby mama vedela ako sa jej Ronnie vyjadruje k svojim vlastným bratom..“

„Prestaň s tým.“ odvrkol mu Ron. Chlapci sa uškrnuli a tento krát sa pozreli na dievčatá oproti nim.

„Nepoznáme sa?“ spýtal sa jeden z chlapcov.

Tia okamžite zareagovala: „Ale áno, raz si mi do ksich-“

„Možno áno.“ prerušila ho Mei. Poznala ho. Iba z videnia. Toho, ktorý sa ich pýtal. Tia ho poznala tiež. Bol to on, kto do nich minulý rok v Šikmej uličke hádzal gumených chlpatých pavúkov.

„Hmm..“ Zamyslel sa. Dievčatá. Dvojičky. Ryšavé vlasy. Zelené oči. Sneh. Londýn. Pavúci! „Ja viem kto ste!“

„Váážne?“ nadvihla obočie Mei.

„Áno, hádzal som do vás tých vtipných pavúkov. A vy ste tak jačali.“

Jeho brat aj on sa uškŕňali.

"Som rada, že sa bavíte." odula sa Mei.

„Jasné. S Georgom sme vás vždy..“ Ako rýchlo začal druhý z chlapcov hovoriť, tak rýchlo skončil.

„Vždy....?“ začudovala sa Tia.

„Ale nič.“

„Ozaj, ja som George. A toto je Fred. Môj brat.“

„To sme si všimli, že je to brat.“ odvetila Mei. No viac už nerozprávali lebo práve sa zjavili na stoloch všemožné jedlá a pustili sa do nich. Mei sa ale pýtala Rona, či nevie prečo ich nazvali ako Weasleyové. Dozvedela sa, že Weasleyovci sú veľmi početná rodina. A nemajú moc peniaz. Pri tej časti sa Ron znova zapýril. Mei ho ubezpečila, že to nie je nič, za čo by sa mal hanbiť.

Dievčatá sa unavene zvalili do kresiel v chrabromilskej klubovni. Chvíľu im trvalo kým sa zoznámili s jedným neodbytným dievčaťom. Jej meno bolo Hermiona Grangerová (nevedeli si ho zapamäť) a vravela, že prečítala všetky knihy o Rokforte. Má naštudovaný školský poriadok, a že ho teda bude aj vzorne dodržiavať. Odišla spať a Mei s Tiou ostali chvíľu ticho.

"Musíme.. sa im pomstiť." Sprisahanecky pozrela Tia na Mei. Myslela na dvoch chalanov starších od nich asi o rok.

"Máš pravdu sestrička." Pritakala Mei a zažmúrila oči.

"Čo keby sme sa.."

"..premenili na nich!"

"..oni sú dvojčatá tiež takže.."

"..by sme všetkých úplne zmiatli. Dokonca ich dvoch.."

"..tiež."

[ » na začiatok « ]