Kapitola:
Pridaná: 3.9.2011, 19:21:20
Čítaná: 890×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Kúsok dlhšia, ale tak som sa trocha rozkecala, nooo :D Venované všetkým, ktorí to čítajú aj keď nedajú vedieť. :D Ale hlavne "mojej sestre" Lucy Bellatrix, tej, ktorú budím obrázkami Lilly Heathcliff a ešte mojej Katuške, ktorá nech už konečne dokončí tie decká! :D kvetinová víla. :)

„Pán profesor?“ ozvala sa Lily, keď už s Alice nemali veľa práce s elixírmi a chlapci už tiež pomaly končili. Slughornovi samozrejme chvíľku trvalo, kým odtrhol zrak od Denného proroka.

„Áno slečna Evansová?“ po asi piatich minútach, keď už stihli všetko dokončiť. „Aha vy to už máte hotové? Tak samozrejme môžete odísť,“ mávnutím ruky sa s nimi rozlúčil, vrátil sa k čítaniu a dievčatá okamžite vybehli na chodbu.

„Niektoré elixír tam boli fakt divné,“ poznamenala Alice, keď boli dosť ďaleko na to, aby ich mohol profesor počuť. „A počula si predsa Jamesa...,“ rozprávala, no prerušil ju práve jeho hlas.

„Čo som také povedal, že ma považuješ za vzor Alice?“

„Nebavíme sa o tebe Potter, ale o jednom tvojom prirovnaní, ktoré bolo mimochodom trápne!“ vybuchla Lily a rapídne pridala do kroku. „ Poď Alice! Pôjdeme ešte navštíviť Rose a Ritu do Nemocničného krídla,“ popoháňala svoju priateľku, ktorá sa nevedela odtrhnúť od Franka.

„Veď idem,“ vzdychla si, stúpla na špičky a dala Frankovi pusu.

Ale samozrejme, Potter sa nevzdal.

„Možno by sme aj my mohli zájsť pozrieť Petra, že?“ začal.

„Jasné určite sa poteší a ja by som mohol zájsť za Mercedes, aby si nemyslela, že som na ňu zabudol,“ uvažoval Sirius nahlas. „ A čo ty Frank? Ideš s nami?“ žmurkol naňho Black a Longbottom automaticky povedal, že áno, vraj sa jeho návšteve Eric poteší. Každý však vedel, že chce byť len dlhšie s Dankou.

„Hej Lily počkajte nás,“ zakričal na dievčatá Lupin, lebo Lily znova pridala do kroku tak, že skoro bežala.

„Evansová! Som predsa metlobalista! Dobehnem ťa aj so zaviazanými očami,“ prosíkal Potter a keď videl ako pochybovačne sa Lily tvári, rozbehol sa a ňou.

„Tak toto som nepremyslela,“ zapišťala a rozutekala sa chodbami.

Hnali sa chodbami už poriadne dlho, už boli skoro pri dverách Nemocničného krídla, keď ich zastavil hlas vychádzajúci z portrétu.

„Od jedného trestu ku druhému?“ zaironizoval a keď sa Potter s Lily otočili aby zistili, kto to hovorí zamrazilo ich. Bol to nejaký Siriusov predok- bol tu kedysi riaditeľom a hovorí sa, že to bol najhorší za celú éru.

„Nie,“ odvrkol mu James a pokračoval v ceste za Lily, ktorá pred ním mala stále nejaký ten náskok.

„Si myslíte, že som tu len tak Potter? Vy, slečna Evansová, slečna Alice a páni Black, Lupin a Snape sa máte ihneď dostaviť do riaditeľne.“

„Ideme,“ poznamenala Lily, ktorá takmer ihneď ako počula tú kombináciu mien primrzla ešte viac k podlahe. Ako mohol Dumbledore zistiť, že majú dve ja? Je to mocný čarodej, ale až takto. „ A pán riaditeľ? Neviete, kde je Severus? Teda pán Snape?“ opýtala sa ho, keď zistila, že vôbec nevie, kde ho majú hľadať. Už veľmi dlho s ním nehovorila a pravdupovediac sa toho bála. Je to síce jej bratranec- teda Diin, ale za tie dva roky sa veľmi zmenil a najmä utiahol. Vždy na nich pri jedle vo Veľkej sieni pozeral, no nikdy sa nepozdravil, neusmial.

„Pán Snape už je tam,“ poznamenal, uškrnul sa na ostatných, ktorí práve došli a začal sa predierať obrazmi naspäť do riaditeľskej kancelárie.

„Kde je Snape?“ zamračil sa Sirius, ktorý počul len poslednú vetu.

„V riaditeľovej kancelárii a my tam ideme tiež,“ povedala Lily a zdôraznila to pohľadom, ktorý nezniesol žiadne výhovorky. To na ňu tiež prešlo z Diany.

„Prečo?“ zmierlivo sa spýtal Remus.

„Neviem,“ bezradne zašepkala, no vzápätí zdvihla hlavu, postavila sa dopredu a viedla ich malý zástup. „A ešte Frank? Pozdrav od nás Ritu, Rose, Mercedes a Petra,“ usmiala sa naňho, keď si všimla, že aj on sa k nim pripojil.

„Aké je heslo?“ opýtal sa Black, keď zastali pred sochami.

„Tvarohové pirohy,“ ozval sa Lupin a sochy odskočili.

„Ako si to vedel?“ otvoril ústa naširoko Potter, no keď sa naňho Rem pozrel ako na blbca došlo mu. „Jáj jasné tvoje malé tajomstvo. Už som na to aj zabudol,“ uškrnul sa naoko. Na to nešlo zabudnúť. „Zaklopeme?“ začal a už aj natiahol ruku, no dvere sa otvorili.

„Prichádzate ako stádo kráv. Akože nič proti vám dievčatá vy ste tiché ako myšky, ale Potter, Black...“

„Myslím, že by stačilo Severus. Nie sme tu preto aby sme sa navzájom ohovárali. Posadajte si a povedzte mi ako dlho ste už tým čím ste,“ usmieval sa riaditeľ spoza stola a kývol im nech si sadnú na stoličky pred ním.

„Čím sme? Ľuďmi? Čarodejmi? Od narodenia, čiže to už bude skoro 14 rokov,“ odvrkla mu Lily bez rozmyslu. Nechcela prezradiť niečo, čo možno riaditeľ nevedel a len ich skúšal.

„Ste dve osoby v jednom tele. Diana legilimencia je silný dar to vieš, však?“

„Nie je to dar! Dá sa to naučiť a naučil by sa to skoro každý, keby mal dostatočne silnú vôľu!“ odvrkla mu Dia automaticky, keď si všimla, že povedal niečo nesprávne.

„Si múdre a sčítané dievča a vieš ako sa všetko skončí.... a ovládaš dokonca oklumenciu!“ zarazene vyhŕkol, keď si všimol, že už s jej mysle nemôže čítať.

„Naučila som sa to. A nie som jediná v tejto miestnosti, ktorá to vie,“ poznamenala a musela sa príliš ovládať aby nevyzradila Janča.

„Takže poďme k veci. Všimol som si ešte, že Diana chce vedieť, kto mi to všetko povedal. Boli by ste veľmi prekvapení, keby ste to vedeli. Až príliš. Takže prejdime k pravej podstate. Ste najmúdrejší z ročníka a slečna Evansová, alebo Diana sú ešte múdrejšie než Bystrohlavčania a učiteľom sa to zdá byť divné. A myslia si, že práve k vám sa vzťahuje jedno veľmi mocné proroctvo, teda práve k tebe Lily/ Diana, ale ja viem, že to nie je možné. Nemáš ani čierne vlasy ani tmavomodré oči...“ začal, no keď jej došlo o kom rozpráva, prerušila ho.

„Toto proroctvo nie je celé. Dozviete sa ho, keď my budeme tuším končiť štvrtý ročník,“ usmiala sa naňho zmierlivo.

„Takže o rok a pol vyriešim túto záhadu. Nepovieš mi o čo ide, však?“

„Na veštenie aj tak neveríte,“ zaargumentovala a bola si temer istá, že Persefan by mu to povedala rovnako, alebo aspoň podobne.

„Na to nie, ale na návštevy z budúcnosti,“ usmial sa na ňu aj na ostatných, ktorí nevedeli ako sa tváriť pri tejto výmene názorov.

„Čo ma prísť príde samo,“ uškrnula sa a išla ešte niečo povedať, keď sa zrazu otvorili dvere.

„Profesor Slughorn povedal, že by tie sudy mali byť tu...,“ začala pekná žena možno tak 18-ročná s dlhými blond vlasmi a žiariacimi zelenými očami. „Ach ospravedlňujem sa, len viete dosť ma teraz súri čas,“ ospravedlnila sa, keď si všimla, že ich vyrušila.

„Nevadí Narcissa. Tie sudy...,“

„Sú v dolnom kabinete na konci chodby,“ žiarivo sa na ňu usmial Sirius.

„Chlapče nebaľ ma! Som tvoja sesternica!“ zasmiala sa na ňom.

„Došľaka, ale tie sudy sú fakt tam! Nosili sme ich dneska za trest,“ uškrnul sa.

„A čo ste vyvádzali prepána?“

„Akosi sme zguľovali Slughorna,“ zatváril sa ako neviniatko.

„Si zguľoval,“ opravila ho Alice.

„NO dobre tak dovidenia, lebo ma fakt súri čas,“ zaškerila sa na nich Narcissa, keď sa pozrela na svoje náramkové hodinky.

Ja viem, že Narcissa by taká nikdy nebola, ale ja si ju predstavujem takto :)

[ » na začiatok « ]