Kapitola:
Pridaná: 31.8.2011, 11:37:40
Čítaná: 1584×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Arsa, Sirius Black
Stručný dej: Arsa a Sirius Black sú trošku väčší výmyselníci. Prečítajte si príbeh o ich výmysloch či iných príhodách.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8

Ja viem, ja viem... pôvodne som mala prestať s písaním, ale zistila som, že sa to jednoducho nedá...nedá. Túto kapitolu venujem všetkým, ktorí ju budú čítať. Prajem vám príjemný zážitok... :)

Severus s hrôzou v očiach pozeral na vlkolaka, pred ktorým sa ocitol.

„Čo to má znamenať?“ zasipel vystrašene a rýchlo cúval smerom k dverám, aby sa dostal čo najďalej od neho. Vlkolak si lačne oblízal papuľu a troma skokmi sa priblížil k Severusovi. Zavrčal. Snape naľakane vykríkol.

„Choď odo mňa preč! Pomôžte mi niekto! Prosím! Pomôžte!“ jačal.

Vlkolak ho stále uprene sledoval. Vtom sa spoza dverí ozval krik:

„Snape! Rýchlo bež!“ Dvere sa otvorili a dovnútra Škriekajúcej búdy vtrhol James Potter. Pohľadom rýchlo zhodnotil situáciu- zdalo sa, že vlkolak je vcelku pokojný. James sa rýchlo prihnal k Snapovi, ktorý sa nevládal pohnúť a len udivene vyvaľoval oči pred seba.

„No tak!“ súril ho James a pokúšal sa postaviť ho na nohy. Snape horko ťažko vstal, a kŕčovito pritom zvieral Jamesovi ruku.

„Ako...čo to?..ja...čo?“ mrmlal nezrozumiteľne. James hodil vlkolakovi do cesty stoličku, ktorú ten o pár sekúnd rozlámal, no James dosiahol, čo chcel: na chvíľu to vlkolaka zabavilo. Vzdal sa pokusu prinútiť Snapa do chôdze, nuž ho zaklínadlom zodvihol zo zeme, a celú cestu zo Škriekajúcej búdy ho levitoval prútikom pred sebou. Keď už boli v bezpečí, ďaleko od búdy a Zúrivej vŕby, Severus sa spamätal.

„Potter! Čo to robíš? Okamžite ma daj dolu!“ reval.

James sa rozzúril.

„Ty hlupák, veď som ti chcel len pomôcť!“ ale poslúchol a Snape s nepríjemných žuchnutím pristál na zemi. Keď sa pozviechal, s nenávisťou v očiach namieril prútik na Jamesa.

„Aký nehorázny idiot dostal tento „úžasný“ nápad predhodiť ma vlkolakovi, Potter? Toto ti len tak neprejde!“ syčal.

James mlčal, vedel, že by od Arsy dostal svoje, keby ju vyzradil.

„Potter, okamžite mi to povedz, lebo inak..“

„Inak čo, Ufňukanec?“ začal sa s ním zahrávať James. „Čo také mi urobíš? Pichneš do mňa tým hnusným veľkým nosom?“ zasmial sa.

„Ak si nespomínaš, to JA som ťa zachránil pred zubami toho vlkolaka, ja som ti pomohol, Ufňukanec, takže by si mohol ten prútik pekne sklopiť a rozídeme sa, ako by sa nič nestalo, dobre?“ vyjednával James.

Snapovi ruka s prútikom trochu ovisla, keď si uvedomil, čo pre neho Potter urobil, no hneď sa vzchopil a prútik opäť namieril na neho.

„Najprv mi povedz, kto to urobil!“

James nevydal ani hláska. Začal sa trochu báť, nevedel, čoho všetkého je Snape schopný.

„Nepoviem ti to! Nikdy!“ zakričal odvážne.

„Nie? Potter, čo keby sme sa dohodli takto – ty mi povieš to meno a ja ťa ušetrím...“

„NIE!“

„Ako chceš,“ zavrčal Snape. „Sectusempra!“ zjavil sa záblesk a James spadol na zem s krvavou hruďou.

Snape sa zasmial.

„Dostal si to, čo si si zaslúžil!“ zvolal, zvrtol sa a utekal naspäť do hradu. Vedel, že toto mu tak ľahko neprejde. Ale stálo to za to.

Keď prebehol cez vstupnú bránu, víťazoslávne sa uškrnul, aké má šťastie, že sa dokázal nenápadne prešmyknúť popri vonkajšej stráži. Vtom sa spoza neho ozval hlas, ktorý tak dobre poznal.

"Severus!"

Otočil sa.

"Lily!"

[ » na začiatok « ]