Kapitola:
Pridaná: 23.5.2007, 20:42:45
Čítaná: 1208×
Hodnotenie: (počet hlasov: 36)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aella, Záškodníci, Lily Evansová...
Stručný dej: Remus Lupin a jeho prvá láska

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » To som ja 2 » Tajomstvo 3 » Zmierenie 4 » Nové trápenia 5 » Zase ten Sirius... 6 » Sama proti všetkým 7 » Keď sa "darí"... 8 » Ešte že máme Pottera 9 » Vysvetlenia 10 » Človek mieni... 11 » Najčernejšia mágia 12 » VČÚ 13 » Koniec školského roka 14 » Prázdniny 15 » "Ale... čo tam robili?" 16 » Samá romantika 17 » „Ak niečo nechceš, tak to nerob.“ 18 » Kým sme spolu... 19 » Všetko je ako má byť 20 » Najlepšie Vianoce 21 » Následky 22 » Veľmi zvláštny deň 23 » Podivné rande 24 » "...daj vedieť, čo odpovedali." 25 » Ako malí dospelí ľudia 26 » Sme prví, ktorí o tom vedia 27 » Otec 28 » Lilyn úlet 29 » Dlho očakávané stretnutie 30 » Sľub 31 » Rozčarovanie 32 » Rodina 33 » Severus 34 » Malá Medy 35 » Kassandrina kniha 36 » Definitívne rozhodnutie 37 » Precitnutie 38 » Koniec Epilóg

„Hm...Aella, vy ste sa s Remusom pohádali?“ spýtala sa ma Lily, keď zavrela dvere za čarodejnicou, ktorá roznášala vo vlaku jedlo.

„Nie, prečo?“

„No...už ideme niekoľko hodín a ty si sa vôbec nespýtala, kde je, alebo či tu vôbec je...“

To je síce pravda, ale nie preto, že by sme sa rozišli. Naopak, už som sa ho nevedela dočkať! Ale...stala sa mu nehoda. Síce...neviem, či sa to dá nazvať nehodou, ak si to spôsobil sám...Totiž...keď bol minulý mesiac spln, tak si fakt veľmi ublížil(doškriabal si tvár a niečo sa mu stalo aj s nohou). Tak mu Dumbledore povedal, že nemusí prísť na začiatok školského roka. Mal prísť až pozajtra...

„On...mal v lete nehodu...príde až o dva dni.“ Povedala som potichu.

Vtom k nám do kupé vtrhli Sirius, James a Peter.

„Čaute baby!“ zvolal Sirius a vrhol sa na naše sladkosti. Ani som sa ho nesnažila od nich dostať ďalej. Cez prázdniny totiž dosť vyrástol a zdalo sa, že aj nejako...no...zmužnel....Vyzeral veľmi dobre. Ale aj James sa zmenil. Vyzeral staršie...možno to robili okuliare, ktoré začal nosiť. Ale rozhodne vyzeral lepšie. Aj keď vlasy mal ešte strapatejšie ako predtým. A dokonca aj na Petrovi som zbadala zmenu – zase pribral.

„Ahojte!“ pozdravil som ich.

„Ahojte, chalani!“ zvolala Lily. Vyvalila som na ňu oči. Odkedy zdraví Siriusa a Jamesa(!)?

„Hm...ahoj, Lily.“ Potichu povedal James a „náhodou“ si sadol presne vedľa nej.

Celú cestu sme sa rozprávali o prázdninách a o výsledkoch VČÚ.

Ak by to niekoho zaujímalo, tak som nemala ani jedno T(podľa mňa s tým len strašia a taká známka neexistuje), ani H a mala som len jedno S(z Veštenia). Takže som mohla pokračovať vo všetkých predmetoch, ktoré som chcela(tj. Elixíry - Slughorn sa nepoteší -, Transfigurácia, Dejiny mágie, Starobylé runy, Obrana proti čiernejmágii a Čarovenie)

*

„Baby, ja som šťastná!“ zvolala Alice a hodila sa na posteľ. Bol už večer a práve sme sa vrátili z Veľkej siene z uvítacej hostiny.

„To som rada,“ usmiala Lily. „Máš k tomu nejaký špeciálny dôvod, alebo si len prišla na to, že môžeš byť so mnou a s Aellou celý rok?“

„Zaľúbila som sa!“ vyhlásila.

„Aha...a...hm...do koho?“ pozrela som sa na Lily ale rýchlo sme sa odvrátili. Hrozilo, že vybuchneme od smiechu. Odkedy Alice chodí s Frankom, pravidelne sa doňho zaľubuje.

„Do Franka!“ Povedala zasnene. No...nemohli sme to vydržať. Spustili sme taký smiech, že sa otriasala celá izba.

„Baby...vy sa mi smejete, ale teraz je to naozaj. Povedal, že ma ľúbi.“ Prestali sme. Frank nikdy nepovedal Alice, čo k nej cíti...

„A kedy ti to povedal?“ vyzvedala som.

„No...pred týždňom, keď sme...no...niečo spravili...“ začervenala sa.

„Takže ty a Frank ste...“ vedela som, kam Lily mieri. Ešte minulý rok sme sa dohodli, že ak by k takému niečomu došlo, okamžite by sme si to povedali. A dalo sa čakať, že Alice bude prvá z nás troch. S Frankom boli priatelia od druhého ročníka a...jednoducho, bolo len otázkou času, kedy sa to udeje.

„Hej. Bolo to také romantické.“ Ďalší výbuch smiechu. Alice považovala všetko za romantické. Dokonca aj to, keď opitý Slughorn prejavoval náklonnosť Filchovej mačke, pričom si myslel, že je to transformovaná McGonagallová.

„Boli sme u nás a išli sme sa prejsť a potom...potom sme...“ Taká bola zlatá. Ona sa normálne červenala ako také jabĺčko.

„A aké to bolo?“ spýtala sa Lily.

„Lily! O tom predsa nebudem hovoriť! Aella...tebe to Remus ešte nikdy nepovedal?“ Veľmi nenápadne zmenila tému...ale škoda, že zlým smerom...

„No...nie...on také veci nevraví...“ povedala som pomaly.

„Neboj sa, on ti raz povie, že ťa má rád.“ povedala Lily. Dúfala som, že má pravdu.

V noci som poriadne nespala. Sníval sa mi zvláštny sen, ale ráno som mu nepripisovala žiaden význam. Proste som sa bála o Remusa(v zrkadle vyzeral hrozne, dúfam, že sa mu tie škrabance rýchlo zahoja) a tak bolo len prirodzené, že sa mi snívalo niečo zlé.

Ráno bolo krásne. Vlastne ešte bolo leto a vonku hrialo slnko.

McGonagallová k nám prišla s rozvrhmi. Vrhala som závistlivé pohľady na Lily a Alice, pretože obe sa zapísali na rovnaké predmety. Takže budú stále spolu. Dokonca aj s Jamesom, Siriusom a Remusom! A ja? Stretnem ich iba na niekoľkých hodinách. Profesorka mi povedala, že Runy majú okrem mňa iba dvaja žiaci a Dejiny mágie piati. Len čo sme dostali kompletné rozvrhy, šli sme do tried. Prvá hodina(moja) bola Starobylé runy. Po nej som zistila, že šiesty ročník je vážne ťažký! Aj napriek tomu, že sme mali hodiny voľna. Mala som čo robiť, aby som stihla do Dejín mágie preložiť všetky tie texty, čo nám dal profesor Diggins.

„Aella,“ počula som svoje meno vo Veľkej sieni, počas obeda. Poobzerala som sa a videla som, ako sa na mňa pozerá James.

„Čo by si povedala na malý výlet do dediny?“ Dúfala som, že Lily to nepočula. Rozprávala sa s Alice o úlohe(hneď takto prvý deň!), ktorú dostali na herbológii.

„Ok.“ zašepkala som. „Ale nesmie nás nikto vidieť.“

Usmial sa, akože súhlasí a pustil sa do rozhovoru so Siriusom.

Večer sme vyšli pod neviditeľným plášťom von. Takmer mi bolo vidieť chodidlá, pretože Sirius vyrástol a ten plášť nebol zase až taký veľký. Najmä keď mal skryť dvoch vysokých chalanov a mňa(Peter sa rozhodol, že nepôjde. Teda...ako sa to vezme...rozhodol...Sirius mu to zakázal. Vraj nech si radšej spraví úlohy, lebo nikto mu ich nedá opísať, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch).

„Kadiaľ pôjdeme?“ spýtala som sa na treťom poschodí. „Cez vŕbu?“

„Nie. Je čas, aby si spoznala istých pánov.“ Záhadne povedal James.

Pri soche Jednookej čarodejnice sme zastavili. Sirius vystrčil ruku spod plášťa a niečo zamrmlal. V soche sa objavil otvor. „Rýchlo, vlez tam.“ Povedal a už ma aj tlačil do čiernej diery.

„Hej, dávaj pozor!“ povedala som, keď do mňa James narazil.

„Tak sa pohni!“

Ocitli sme sa v nejakom tuneli. Chvíľu sme šli rovno, no potom sa chodba točila a zahýbala...

„Kde sme?“ spýtala som sa asi po piatich minútať.

„Zastav, James.“ Povedal Sirius.

„Aella, toto je Záškodnícka mapa.“ Povedal James a ukázal mi akýsi pergamen.

„Ale...viete, že je to prázdny pergamen, že?“ spýtala som sa, akoby som hovorila s duševne chorými ľuďmi. Obaja sa zatvárili pobavene, ale potom Sirius vytiahol prútik a povedal: „Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré.“

Na prázdnom pergamene sa začali objavovať čiary, ktoré sa spájali, rozdeľovali...až nakoniec vznikla mapa. V hornej časti bolo napísané:

Páni Námesačník, Červochvost, Tichošľap a Paroháč

Dodávatelia pomôcok pre čarovné darebáctva

S hrdosťou predstavujú

ZÁŠKODNÍCKU MAPU

„Záškodnícka mapa?...Námesačník....“ čítala som tie mená doradu. „To ste vy? VY ste TOTO vymysleli?“

„Áno,“ povedal hrdo Sirius. „Ja, James a Remus. Peter len sedel a sledoval, či nejdú učitelia. Občas sa totiž nepodarilo nejaké kúzlo...“

„Ale...toto je úžasné! Je tu...je tu každý! Aha...Dumbledore je vo svojej pracovni....a Lily s Alice sú v chrabromilskej klubovni...to je úžasné!“ zvolala som a obaja chalani sa usmiali.

„Takže...toto je jedna z chodieb, ktoré vedú do Rokville." hovoril James. „Jedna je za zrkadlom na štvrtom poschodí a jedna na siedmom. Ale myslíme, že Filch už vie aj o tej. Zatiaľ vie o týchto troch....teda štyroch,“ ukázal mi ich. „a nad touto je Zúrivá vŕba. Takže...dúfam, že sa na teba môžeme spoľahnúť. Nikomu ani slovo. Ale myslíme si, že Remus by ti ich aj tak čoskoro ukázal...“ ešte stále som hľadela na mapu. Chcela som nájsť všetkých kamarátov. Aj som ich našla. Ale keď som sa pozerala po Slizolinskej klubovni, nikde som nevidela Severusa. Prezrela som celý hrad, ale nebol tam.

„Ste si istí, že nikto o tých chodbách nevie?“ spýtala som sa.

„Nie. No...Snape vie o jednej, ale teraz by sa tam aj tak nedostal. Škriekajúca búda je zavretá.“

„Hm...lebo akurát Severus nie je v škole.“

„Ak tu nie je, tak vyšiel cez bránu. Nikto sa k tajným východom ani nepriblížil.“ Vyhlásil Sirius. Poklopal po mape a povedal: „Darebáctvo sa podarilo.“ Všetko, čo na nej bolo, zmizlo.

„Ideme.“

Vyšli sme v Medových labkách a odtiaľ sme sa nepozorovane dostali do Troch metiel.

„Ahojte, decká!“ zvolala Rosmerta, keď nás uvidela. „Dnes je tu asi zraz Rokforďanov. Tamto vzadu už nejakí sú.“ Ukázala do najzadnejšieho kúta. Spoznala som tam asi troch ľudí. Jedným bol Malfoy, ktorý minulý rok skončil školu, druhým tučný siedmak zo Slizolinu – Goyle, a tretím bol...Severus! Sedeli pri stole s ďalšími asi desiatimi ľuďmi. Medzi nimi boli iba dve dievčatá. Jednu som na Rokforte určite videla, ale tú druhú nie.

„Vypadnime odtiaľto.“ Povedal Sirius mrzuto.

„Prečo? Veď si ich nebudeme všímať.“

„Je tu moja sesternica.“ Zrazu sa zatváril...neviem...čudne. Akoby ju nenávidel až do špiku kostí.

„Je zlá.“ Odpovedal na môj spýtavý pohľad. „Úplne nenávidí všetkých z Rokfortu, okrem Slizolinčanov...aj to len niektorých.“

„Ale...možno by nebolo zlé, keby sme si vypočuli, o čom sa rozprávajú. Ešte nás nevideli...schovajme sa.“

„Aella! Myslím, že máme na teba zlý vplyv.“ Usmial sa James. Keby ho teraz videla Lily, určite by neodmietla ďalšie pozvanie na rande. Bol veľmi zlatý.

„Tak...rýchlo...“ schovali sme sa a potichu sme kráčali ku skupinke ľudí. Boli sme ešte dosť ďaleko, ale počuli sme ich. Zastaviil sme.

„...ale on na to príde.“ povedal Severus.

„Asi si si nevšimol, že som sa zmenil.“ Povedal škaredý muž. Kedysi bol možno pekný, ale črty tváre mal veľmi drsné a pôsobil veľmi namyslene. Z jeho očí šiel strach.

„Dumbledore vás spozná!“ namietal ďalej Severus.

„Nie. Ak mu niekto nevyzradí, že som to ja.“ Povedal, ale znelo to skôr ako vyhrážka.

„Nebojte sa, pane, odo mňa sa to nedozvie.“

„Počkajte!“ skríkol zrazu ten muž.

„Stalo sa niečo, pane?“

„Niekto tu je.“ Všetci traja sme začali ustupovať, pričom sme dávali pozor, aby sme sme do ničoho nenarazili. Už sme boli skoro pri dverách, keď ten chlap vytiahol prútik a chcel vyrieknuť kúzlo.

„Tak to teda nie!“ zvolala Rosmerta. „U mňa sa nečaruje len tak pre nič za nič!“

Musel si odložiť prútik. Vyšli sme von a strhli sme zo seba plášť.

„Čo to bolo?“ spýtal sa Sirius.

„Neviem, ale to, ako ho oslovovali...To je divné....“ Dobre, oslovovali ho „pane“ veď to už nebol najmladší muž, ale oni to hovorili...neviem...s akousi strašnou úctou...tak, ako nikdy nikto neoslovil Dumbledora...mala som z toho zimomriavky.

„A čo tam robila Bellatrix? Takto večer...“

Dvere sa začali otvárať a my sme si uvedomili, že sme ešte stále pri Troch metlách. Rýchlo sme bežali k akémusi plotu. Sirius opäť povedal nejaké zaklínadlo a bránka v plote sa otvorila. Hneď za ňou boli schody pod zem. Zišli sme po nich a potom sme šli rýchlo do Rokfortu. Predtým, ako sme sa vynorili pred zrkadlom, James skontroloval mapu. Prechádzal tadiaľ Flitwick, ale keď zašiel, rýchlo sme vyliezli. Potom sme bežali do klubovne a sadli sme si ku kreslám pri okne. Lily aj Alice už asi spali.

„Čo myslíte, kto bol ten muž?“ spýtal sa Sirius.

„Neviem, ale bol strašný. Všimli ste si jeho oči?“

„Zdalo sa mi, že v nich vidím červené svetlo...“ pomaly povedal James. „Keď Snape spomenul Dumbledora.“

„Viem, aj ja som to videla. Čo tam, prepána, robili?“

„Zdá sa, že dnes na to už neprídeme...Aella, mali by sme ísť spať. Zajtra máme dvojhodinovku Transfigurácie.“

„Dobrú noc, chalani.“ Povedala som a šla som do izby.

Bolo to rozhodne čudné. Severus bol čudný a ten chlap tiež. Mala som pocit, že z toho ich stretnutia nevzíde nič dobré.

* * *

Tak...hádajte, kto bol ten chlap! Presne tak, Voldemort! V HP1 Hagrid hovoril, že asi pred 20-timi rokmi si začal zháňať ľudí. no...možno to presne nevychádza, ale nepovedal že "presne" pred dvadsiatimi....dajme tomu, že to bolo torchu neskôr...

Dúfam, že aj napriek tomu sa vám páči a tie drobné chybyčky si nevšímate...

Tak to je odo mňa všetko(zatiaľ).

Dobrú noc.

Jinzy

[ » na začiatok « ]