Kapitola:
Pridaná: 26.8.2011, 23:08:08
Čítaná: 1030×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Alice, Severus, James, Sirius, Remus, etc.
Stručný dej: Decká z budúcnosti, zo Slovenska, sa prenesú do sveta čarodejníkov do minulosti, do doby Záškodníkov. A tam sa stane niečo zvláštne, s čím budú musieť žiť...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Premiestnenie 3 » Zmena je život 4 » Stretnutie "starých známych" 5 » Snehová guľa 6 » Sesternica? 7 » Akrobatický bicykel 8 » Čaba neblázni... 9 » Narodeniny 10 » Čierny vlas 11 » Predstavovanie 12 » Evansovej finta 13 » Keď si Slizolin niečo zmyslí... 14 » Nemocničné krídlo 15 » Prebratie 16 » Návrat do klubovne 17 » Ako je dané...

Venujem Lucy Bellatrix & Lilly Heathcliff, ktoré mi to vychválili O:) Ľúbim vás dievčatá a poprosím o komentáre od každého povinne!

... o 3 roky neskôr ...

Bol chladný januárový deň a Remus sa rozhodol, že ho po dlhom čase strávi vonku. Celý čas totiž pracoval na veľmi dlhej a preňho dôležitej práci pre nového profesora OPČM. Obliekol si svoj typický, tmavý kabát a vyšiel do zimy, akú podľa Hagrida Rokfort ešte za jeho pôsobenie nezažil. A Hagrid je tu, teda poriadne dlho.

„Pozrime sa, kto vyliezol z veže!“ zakričal naňho James a hodil po ňom zľadovatenú snehovú guľu,, no Remus sa jej stihol uhnúť. No James sa už na jeho nešťastie nestihol uhnúť guli od Siriusa a trafila ho rovno za krk.

„Ááá! To studííí!“ jačal Potter, skackal na mieste a vyťahoval si sneh spoza kabáta.

„To máš nový spôsob balenia? Pištíš, skackáš, jačíš ako baba a ešte sa necháš nachytať Blackom?“ smiala sa z neho Lily, ktorá mala dnes výnimočne skvelú náladu najmä po tom, čo jej Alice povedala veľmi podarený vtip. Dokonca sa odhodlala byť milá aj na tú skackajúcu obludu a jeho bandu. „Mimochodom ahojte Sirius, Peter, Rem...,“ pohľadom sa na ňom zasekla.

Spomenula si na niečo, na čo už skoro úplne zabudla. Uprene sa naňho dívala a on jej pohľad opätoval. Obaja sa cítili, že sa na nich všetci pozerajú a tak sa Lily hodila Removi okolo krku. Ten chvíľku zmätene stál, no rýchlo si uvedomil, že to má na starosti Dia a opätoval jej objatie.

„Čo ťa to napadlo Diana?“ opýtal sa jej po šepky Maťo.

„Okrem toho, že chcem potrápiť Jamesa aj Patrika, som si spomenula, že tohto roku budeš mať pekné číslo na imaginárnej torte,“ uškŕňala sa, pustila objatie a schmatla ho za ruku. „Spomínaš si na ten deň a aj na to, koľko sme mali rokov?“

„Samozrejme, že sa na to nedá zabudnúť Lily. Mám djem akoby to bolo len včera, čo sme tam veselo behali. Ty s tým terajším Snapom- ako sa volá? Jáj hej Jančom ste mali asi len 13, Marko a Paťo mali po 14 tuším a ja s Dankou 15, že?“ zrekapituloval jej Remus.

„Hej ta čo si. Danka mala 14. A už sme tu tri roky, hoci aj mne sa to zdá akoby sme žili mimo reálneho času. No ale mne ide v podstate o to, že tohto roku budeš mať 18!“ žiarivo sa naňho usmiala.

„Pre Merlina!“ užasol Remus a objal ju. Nikdy si nemyslel, žeby si na to niekto mohol spomenúť a keď tak možno práve toto dievča, alebo Alice. „Vážne o dva týždne mám 18. Váu.“

„TO musíme oslaviť, všakže Evansová?“ zarehotal sa pri jej uchu James a objal ju okolo pása. Keďže sa začala brániť stisol ju ešte pevnejšie a hodil ju do najväčšieho závoja, čo mal po ruke.

„Ty nie si normálny James!“ zakričala naňho Alice, keď uvidela, čo urobil jej najlepšej kamarátke. Zohla sa a spolu s Frankom ich začali bombardovať guľami. Teda nie Jamesa a Lily, ale Jamesa a Blacka.

„Vyhlasujete vojnu?“ zasmial sa Sirius a pohodil vlasmi tak aby upútal pozornosť dievčat, ktoré sa korčuľovali na jazere.

„Samozrejme!“ zvolala naňho Lily, ktorá sa medzitým oprášila a vyštverala sa na kopec ku Alice a Longbottomovi.

Guľovali sa takto aspoň hodinu pokiaľ James „nechtiac“ netrafil do profesora Slughorna, ktorý sa tiež zrejme vyšiel prejsť.

„Potter! Black! Pán Lupin! Slečna Evansová! Slečna Roková aj vy pán Longbottom!“ ukázal na nich všetkých, ktorí sa tvárili nanajvýš ľútostivo. „Poďte so mnou do kancelárie! Toto si zasluhuje trest!“ Všetci Záškodníci, Lily a Alice sa na seba pozreli mierne zvedavo, lebo profesor elixírov svojim obľúbencom nikdy tresty nedával. „Páni a kam zmizol pán Pettigrew?“ so záujmom sa pýtal profesor, keď si všimol, že Záškodníci nie sú kompletní.

„Patrí k nadpriemernej väčšine. Oddychuje v Nemocničnom krídle,“ zasmial sa Sirius a ako prvý nasledoval profesora do hradu.

„Takže Vás poprosím páni, vy budete prenášať tieto sudy do kabinetu na konci chodby a slečny budú triediť tieto elixíry,“ mávol rukou ku veľkej kôpke, na ktorej sa miešali fakt všelijaké nádobky so všelijakými farbami a arómami. „Tak páni a slečny pustite sa do práce.,“ povedal a usadil sa za svoj stôl.

Sirius ako veľký pán sa nahrnul ku sudu sám a snažil sa ho zdvihnúť. „James! James!“ zašepkal a zavolal ho k svojmu sudu. „Poď zoberme to dvaja, lebo ináč sa zabijeme,“ poznamenal a spoločnými silami ho zdvihli. Vyšli aspoň na polovicu chodby, keď Jamie začal uvažovať na tým, čo je asi vo vnútri.

„Čo si myslíš? Neprevážame mu nejaké mŕtvoly?“ uškrnul sa a tým rozosmial aj Siriusa, ale aj Franka s Remusom, ktorí práve vychádzali z učebne.

„Mŕtvoly to určite nie sú pán Potter,“ schladila ho profesorka McGonnagalová, ktorá práve vyšla z kabinetu.

„Ale pani profesorka, keby ste vedeli aké je to ťažké!“ sťažoval sa aj naďalej.

„A čo keby ste skúsili kúzla?“

„Hm to ma nenapadlo,“ uškrnul sa, pustil jednu ruku, vytiahol prútik a zakričal. „Vingardium Leviosa.“

„Sirius to ťa nenapadlo?“ zasmial sa a odlevitoval svoj náklad do „kabinetu“, ktorý sa zdal viac ako šopa.

Dievčatá:

„Accio Všehodžús,“ zvolala Lily a skoro ju zrazilo z nôh koľko veľa rôznych fľaštičiek ku nej priletelo.

„Lily! Prosím ťa zavolaj si len toľko koľko unesieš.“ upozornila ju Alice a pomohla jej s nádobkami, ale aj na nohy.

„Jasné,“ poznamenala a pustila sa do svojej kôpky.

[ » na začiatok « ]