 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella14. kapitola: Prázdniny„Lily! Alice! Baby, som rada, že vás vidím!“ zvolala som, keď som prešla cez bariéru medzi nástupišťom deväť a desať. „Aella! Poď sem, už máme obsadené miesta.“ Ťahala ma do vlaku Alice. Keď sme sa usadili, začali sa vypytovať, aké boli prázdniny. „Ach...bolo super...“ a pustila som sa do rozprávania.
*
Na druhý deň od návštevy profesora Genevera som sa starostlivo upravila a išla som do Akadémie. Celkom som zabudla aká je veľká! Zo všetkých stien na mňa hľadeli portréty čarodejníkov. O niektorých z nich nemali na Rokforte ani tušenie. Vošla som do učebne, kde už čakalo šesť prváčikov. „Ahojte,“ milo ich pozdravila. „Ja som Aella a do augusta budem s vami preberať dejiny. Tak...poznáte sa všetci?“ zopár detí zavrtelo hlavou. „Tak sa predstavíme. Moje meno už poznáte...môžeš začať...“ Kývla som na malé dievčatko. „Povedz svoje meno, odkiaľ si a fakultu, ktorú navštevuješ.“ Na Akadémii, podobne ako na Rokforte, boli fakulty, no na rozdiel od tých v Anglicku sa tieto nazývali podľa bájnych zvierat(Grifon, Bazilisk, Siréna a Tebo) Každé zviera reprezentovalo vlastnosti, ktoré mal každý člen fakulty. Dievčatko vpredu vstalo. „Volám sa Xante, som odtiaľto, z Atén a mojou fakultou je Siréna.“ Povedalo sebavedomým tónom. Tak to šlo ďalej, až kým sa nepostavil posledný chlapec. Všetci sa začali smiať. Snažila som sa to ignorovať, rovnako ako on. „Hm...ja som Talos, som z ostrova Kréta a som vo fakulte...“ ďalej mu nebolo rozumieť. „Neboj sa...“ povzbudzujúco som sa naňho usmiala. „Hm...Tebo.“ Xante a jej kamarátka Kolina sa zasmiali trochu hlasnejšie, ako by bolo vhodné. No...rozumela som im. Fakulty ako Grifom...Bazilisk...Siréna...tie boli pre...hm...silné osobnosti. Ale Tebo...no...povedzte, chceli by ste byť vo fakulte, ktorej meno patrí prasaťu bradavičnatému? Keď sa deti ukľudnili, povedala som na začiatok zopár slov, ako som rada, že ich môžem učiť a podobné veci a potom som im dala inštrukcie: „Dnes sa učiť nebudeme.“ Nastal šum, ale utíšila som ho mávnutím ruky. „Ale chcem, aby ste zajtra prišli o niečo skôr. Spravíme si výlet.“ A rozpustila som ich. Po jednom odchádzali, iba jeden chlapec, volal sa Doron, sa zastavil pri mojom stole. Pozrel sa na mňa takými obrovskými očami a povedal: „Som rád, že si tu ty. Genever je hrozný! Nikdy nám nepovolí výlet...kam pôjdeme?“ a znova na mňa uprel tie svoje očiská. „To je prekvapenie. Bude sa ti tam páčiť.“
Vzala som ich, ako inak, na Akropolu. To miesto je také čarovné, že som ho nemohla obísť. Tam som pričarovala pár dobových vecí, ako vysoké stĺpy, ktoré sa zničili storočia vojen, ďalej trh, pódium pre rečníkov...(Genever mi nechal list, v ktorom mi napísal, že Dumbledore mi povoľuje čarovať, ale iba keď učím). Deti boli nadšené. Vyskúšali si oblečenie, aké sa nosilo pred dve a pol tisíc rokmi a potom som ich zaviedla do divadla. „Posadajte si, prosím.“ Požiadala som ich. Všetci si sadli do prvého radu kamenných schodov a hľadeli na javisko. Vyšla som naň. „Na tomto mieste stál kedysi samotný kráľ Theseus, zakladateľ Atén. Vie niekto z vás, prečo sa Atény volajú tak, ako sa volajú?“ všetci pokrútili hlavou. Pustila som sa do krátkeho rozprávania o tom, ako sa ľudia, žijúci na území dnešných Atén rozhodovali, ktorého boha budú uctievať. Tí, aby si ľudí naklonili, prinášali im rôzne dary. Ľud sa rozhodol pre Aténu, ktorá priniesla do Grécka olivy. Bola som až prekvapená, že ma všetci počúvajú. Dokonca aj Xante, o ktorej som si myslela, že ju zaujíma iba jej pekná tvárička. „Tak...teraz sa spolu zahráme na dejiny. Theseus bude...hm...“ poobzerala som sa. Doron sa mňa hľadel s nádejou v očiach, ale ja som sa rozhodla inakšie: „Talos...pristúp bližšie.“ Hanblivo prišiel ku mne. „Teraz Aténa. Kolina...mohla by si? Ešte potrebujeme Prométea, ktorý prinesie oheň...“ zavolala som chlapca, ktorý vyzeral, že by sa rád zúčastnil nášho divadielka. Volal sa Chrisos a mal typické grécke črty tváre. Opálený, hnedovlasý, trošku väčší noštek...ale bol veľmi milý. „Vy ostatní budete pospolitý ľud.“ A tak sme hrali. Trochu sme sa zdržali(asi do jedenástej pred obedom. Inak by som mala byť s nimi asi dve hodiny), pretože sa chceli všetky deti vymeniť a Xante dokonca trvala na tom, že bude hrať Prométea. No...na začiatok to nebolo zlé...Nabudúce musím vymyslieť niečo iné...mám ešte asi dvadsať dní. Dovtedy musia ovládať všetko! Keď som prišla domov, všetko som porozprávala Remusovi(cez zrkadlo). Okolo obeda však musel odísť. Bol spln. Takže už iba dva krát a stretneme sa...nevedela som sa dočkať. Poobede ma prišla navštíviť Alysia. „Tak čo? Máš niekoho?“ začala hneď. Ale bola som rada. Inokedy začne ešte vo dverách vetou: „Vieš aký je ten Niky zlatučký, milučký....?“ „No...mám.“ povedala som a cítila som, že sa červenám. „Kto je to? Ako vyzerá? Aký je? Ako sa bozkáva? Koľko má rokov? Je z Rokfortu? Kde si ho stretla? Ako ste začali spolu chodiť?“ Zasmiala som sa. Aj som zabudla, aká je bláznivá. „Takže...volá sa Remus,“ Alysia prevrátila oči. „Vyzerá super, perfektne, proste...je úplne najlepší!...a je milý, a vtipný a...myslím, že ma má rád. Ako to bolo ďalej?“ „Ako sa bozkáva.“ „A to ti je načo?“ „No...len tak...tak čo? Ako?“ „Ach, Aly...“ „Nemusíš hovoriť! Vidieť to na tebe...gratulujem! Ale...ešte pár otázok...koľko má rokov?“ „Šestnásť, je z Rokfortu a...čo bolo to ďalšie? Kde som ho stretla? No...na Rokforte, predsa!“ „Dobre, veď som sa len pýtala...aha...ako ste spolu začali chodiť?“ Ako to vlastne bolo? Vo štvrtom ročníku sme sa do seba akosi zahľadeli...pár krát sme sa bozkávali...ale chodením by som to nenazvala. Potom mi povedal, že je vlkolak a ja som sa doňho zaľúbila...straaaaašne romantické! „No...jednoducho sme sa dali dokopy.“ Povedala som Alysii. Nemusí všetko vedieť! Až do večera sme rozprávali samé hlúposti. Ako som zistila, s Nikom sa rozišla, pretože ju vraj „urazil pred celým futbalovým družstvom a to si jednoducho nemôžem nechať len tak!“ No aj keď som bola so svojou kamarátkou, stále som myslela na Lily a Alice, ako hovorili, že celé leto nebudú nič robiť...len sa tak povaľovať...na Jamesa a Siriusa, ktorí možno práve teraz hrali metlobal...na Remusa....na Remusa....na Remusa... Zrazu mi začal veľmi chýbať. Naozaj som to nečakala. Nevedela som, že ho mám až tak rada... „Aella....haló....si tu?“ mávala mi pred tvárou rukou Alysia. „Čo? Jasné...kde by som bola?“ „Hm...pri jednom milom, vtipnom, perfektnom, proste najlepšom chalanovi.“ Zasmiala sa. Hej. Presne tak! „Tak čo...ideš k nám?“ spýtala sa. Asi sa ma to pýtala aj predtým, ale keďže som ju nevnímala... „Neviem...ráno mám školu...ale vieš čo? Idem.“ Zbalila som si veci, nechala som mame lístok a šla som k Alysii. „Ahojte, kočky!“ pozdravil nás Alysiin brat. „Čau.“ Odzdravili sme. Vybehli sme do Alysiinej izby a vytiahli sme spacák. Tam dnes budem spať. Asi do polnoci sme sa rozprávali a potom sme od únavy zaspali.
Keď som sa obzrela spätne na tie dni, zistila som, že som si ich užívala, aj napriek tomu, že z Rokfortu som nestretla ani živú dušu. Ani žiadnu inú... Po mesiaci na Akadémii vedeli prváčikovia viac, ako by potrebovali. Snažila som sa im všetko porozprávať trochu zaujímavejšie ako je to v knihách a zdalo sa, že to oceňujú. Takže...už určite viem, čo chcem po škole robiť.
V auguste mali skúšku. Profesor Genever mi dovolil zúčastniť sa jej. Sadla som si do poslednej lavice a sledovala som ich. Takí boli zlatí...normálne mi prirástli k srdcu. Chúďatká malé, museli odpovedať pred všetkými. Genever sa spýtal Xanti na Helenu Trójsku. Čím dlhšie hovorila, tým viac som bola na ňu hrdá. Nie len že vedela o nej všetko, ešte aj Geneverovi ukázala, ako nakoniec Paris zabil Achillea a vyčarovala malú repliku Trójskeho koňa(to som ich učila na poslednej hodine. Je to náročné kúzlo pre prváčikov, ale zvládli to výborne!) Postupne odpovedali všetci a pocit hrdosti vo mne rástol. Nebola som hrdá na seba. Ale na všetkých tých prváčikov, ktorí (s radosťou!) rozprávali najstaršie dejiny nášho národa.
„Výborná práca,“ pochválil ma Genever. „Možno by som mal uvažovať, že otvorím predmet špeciálne pre tieto dejiny.“ To by bolo super! To, čo muklovia považujú za „mytológiu“ sa totiž NAOZAJ stalo. Bolo by úžasné, keby sa to vyučovalo aj vo vyšších ročníkoch. „Treba pochváliť aj deti.“ Povedala som. Až potom som si uvedomila, že vlastne aj ja som ešte dieťa. Plnoletá budem až na budúci rok...dovtedy som rovnaký žiak ako každé jedno z týchto detí.
Zvyšok prázdnin preletel ako víchor. Celý čas sme s Alysiou chodili von, alebo sme sa opaľovali na terase...alebo sme sa len tak prechádzali a napodobňovali sme turistov. Boli veľmi smiešni. Deň pred odchodom do Anglicka sme sedeli u mňa v izbe. „Aella, ale sľúb mi, že na mňa nezabudneš.“ Povedala Alysia vážne. „Ako by som mohla, inú takú pomätenú osobu ako ty nepoznám.“ „Ale naozaj. Aj keď je tam tá...Alice...a Lily...sľúb, že mi budeš aspoň raz za mesiac písať...“ „Sľubujem, ty trdlo!“ zrazu mi skočila do náručia a silno ma objala. Ach, Alysia...celé dva mesiace sme boli ako sestry...bude mi veľmi chýbať.
*
„A potom som prišla sem a teraz som tu.“ Ukončila som. Lily sa na mňa pozrela takým čudným pohľadom. „Ale...tá Alysia...bola lepšia kamoška ako my?“ To hádam nemyslí vážne! „Pravdaže nie! Vlastne...nie je horšia...je iná. Veď aj ty máš kamarátky tam doma, nie?“ „No...áno, ale...“ „Lily...usmej sa...začína škola...máš celý rok na to, aby si si ma užila, pretože ja sa nemienim priateliť s niekým iným!“ usmiala som sa. „Dobre...tak....možno by si ju mala zavolať k nám...na prázdniny na budúci rok....aj s jej bratom.“ Hej, tak o to jej ide...hovorila som jej, že Alysiin brat vyzerá čoraz lepšie a zdalo sa, že Lilyno srdiečko si konečne uvedomilo, načo sú nám chalani. No jedno som rozhodne vedela: už NIKDY nebudem cestovať s kufrom do Grécka alebo späť. Použijem pekné, moderné muklovské lietadlo!
* * *
Ešte tradičný pokec k poviedke: Je asi trochu oničomšia ako tie predtým. No potrebovala som vyplniť dva mesiace. nemohla som ich len tak preskočiť, inak by tam bola veeeľká medzera(ako poznamenala KIKA1) Takže som napísala "pár" slov aj o Akadémii. Tak...nech sa vám Aella páči a pekný zvyšok dňa. Jinzy
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|