Kapitola:
Pridaná: 31.7.2011, 17:14:47
Čítaná: 1226×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Arsa, Sirius Black
Stručný dej: Arsa a Sirius Black sú trošku väčší výmyselníci. Prečítajte si príbeh o ich výmysloch či iných príhodách.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8

„Čože si?!“

„Ospravedlnila som sa mu, Sirius, a ty by si sa mal tiež... To, čo sme robili nebolo správne!“

Sirius sa posmešne uškrnul a vrhol na Arsu pohľad plný znechutenia.

„Takže Marika z teba teraz urobila svätuškárku?“

„Mariku do toho teraz neťahaj, počuješ? Tu nejde o ňu, ale o teba a o mňa! Mal by si ísť za Severusom a prosiť, nech ti odpustí!“

„Nech mi odpustí?! Arsa, ty si sa zbláznila! Odkedy sa spriahaš so slizolinčanmi? A ešte k tomu s takými, ako je on!“

„Nie je o nič menej, ako ty, Black, ukľudni sa!“

„Nie! Neukľudním sa! Za to, že ti nejaká tvoja hlúpa kamarátka natárala, že sme robili niečo zlé, neznamená, že je to pravda!“

„Ako sa opovažuješ? Marika je predsa aj tvoja priateľka, zabudol si? A nechce nám predsa nič zlé. Ona mi pomohla pochopiť...“

„Pochopiť čo? Že Ufňukanec nie je taký zlý ako sa zdá? Že jeho obľúbený koníček – čierna mágia – je úplne v poriadku? Že je to vlastne úplne normálny a hĺbavý chalan, najvhodnejší kandidát na verného priateľa?“

„Si hlupák, Black!“ zarevala Arsa a pobrala sa preč. Kým išla ku slizolinskej klubovni, snažila sa zastaviť početné prívaly sĺz. Ešte neprišla ani po koniec schodov, keď sa takmer zrazila so Snapom. Ten na ňu vrhol pohľad akože ‘nie že sa so mnou začneš rozprávať,’ a snažil sa prejsť okolo nej bez povšimnutia.

„Severus, počkaj!“ kričala, no ten kráčal ďalej, ako hluchý. Arsa ho rýchlo dobehla a chytila ho za plece. On sa otočil, rýchlo si striasol jej ruku zo svojho pleca a zasyčal:

„Čo to dopekla robíš, Bellowsová?!“

Arse sa nahrnuli do očí ďalšie slzy.

„N-nič, chcela som len ísť na chvíľu za tebou...“

„Za mnou? Hlupaňa! Myslíš si, že keď si ma vytiahla z kaše, sme teraz najlepší kamoši, alebo čo?“ Snape sa zasmial, keď videl, ako sa Arsa tvári.

„Zdá sa, že presne to si myslíš! Aká si len pochabá...“

Toto Arsa už nezniesla, načiahla sa a strelila Snapovi poriadnu facku. On na ňu prekvapene pozeral a nezmohol sa na slovo. Arsa chvíľku stála bez pohnutia, no potom sa rozbehla a bežala celú cestu do klubovne.Odtiaľ trielila do dievčenských spální. Zvalila sa na posteľ a znova sa rozplakala...

„Čo som si len myslela? Sirius mal pravdu! Ten Ufňukaný slizoš nie je nič viac ako špina! Surovec! Hlupák!...“ Arsa sa hodnú chvíľu bavila menovaním všetkých rôznych nadávok. Potom jej ale niečo napadlo...

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

„Sirius, prosím! Naozaj potrebujem tvoju pomoc!“

Sirius sa zasmial.

„Tak čo, už si vytriezvela? Dobre, pomôžem ti... teda ak sa to týka krpatého Ufňukanca...“

„Áno, vďaka, Sirius, máš to u mňa...“

Arsa sa škodoradostne usmiala.

Pomsta je sladká...

[ » na začiatok « ]