Kapitola:
Pridaná: 30.7.2011, 17:47:35
Čítaná: 999×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Arsa, Sirius Black
Stručný dej: Arsa a Sirius Black sú trošku väčší výmyselníci. Prečítajte si príbeh o ich výmysloch či iných príhodách.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8

Táto kapitola je špeciálne venovaná Marike Scrooge... Veľká vďaka... :)

Od posledného vydareného kúsku so Siriusom už ubehlo zopár týždňov, a Arsa vedela, že ostatní očakávajú niečo ďalšie, nové...

Ešte nedávno by im s veľkou radosťou vyhovela, no po tom, čo minule spravili Snapovi, ju niečo trápilo. Boli to slová jej priateľky Mariky. Veľmi ju nahnevalo to, čo spravili, pretože aj ona na vlastnej koži zažila takýto druh ‘zábavy’. Zverila sa Arse, že sa jej to nepáči. Arsa nechcela Mariku raniť a v poslednej dobe stále premýšľala nad jej slovami. Usúdila, že mala pravdu, a rozhodla sa, že to napraví. Ospravedlní sa Severusovi Snapovi za to, čo vykonala. Bála sa jeho reakcie, a bála sa sama seba... Vždy si myslela, že je niečo viac ako ten malý slizolinský ufňukaňec, no Marika ju presvedčila. Aj on je len človek, ako každý iný. Mala by ho preto akceptovať. Ako seberovného...

Arsa cestou ku slizolinskej klubovni premýšľala nad tým, čo Severusovi povie, no nevedela nájsť vhodné slová. Keď išla okolo žalárov, začula odtiaľ akési divné zvuky, nuž sa tam pobrala zistiť, čo sa deje. Prešla cez celú triedu, no nikde nikoho nevidela... Potom to začula znova. Znelo to ako vzlyky.

“Je tu niekto?” spýtala sa, no nikto sa neozýval. Prešla teda poza katedru, keď ho zabadala.

“Severus!” zvolala a podišla k nemu. Ležal na zemi skrútený, ako kôpka nešťastia. Po lícach mu stekali slzy a telo sa mu otriasalo vzlykmi. Keď zbadal Arsu, strhol sa.

“Choď preč, Bellowsová! Už mi nebude nikto ubližovať!” kričal na ňu, no ona šla k nemu stále bližšie. Snažil sa od nej ujsť, no zdalo sa, že má telo akoby paralyzované.

“Severus, buď kľudný,” snažila sa ho utíšiť. “Nemusíš sa báť, chcem ti pomôcť...”

Severus na ňu neveriacky hľadel.

“Ty?! Prečo by si mi chcela pomáhať? Ty sa predsa vyžívaš v tom, ako ma šikanuješ, nie?!” reval hystericky.

Arsa si vzdychla. Toto bude ťažké...

"Nie, naozaj ti chcem pomôcť, ver mi..." Arsa horúčkovito premýšľala, ako ho má presvedčiť.

"Neverím ti!" zvolal hlasno Slizolinčan. "Toto je určite len ďalší z tvojich hnusných trikov! Kde je Black? Určite musí byť niekde tu, nedovolil by, aby si všetku slávu z vášho úžasného triku zožala len ty! No tak, Bellowsová, povedz, kde je?! Povedz, lebo inak..."

"Nie si vo vhodnej pozícii na vyhrážanie, Snape," zavrčala Arsa. Pomaly sa jej ten nápad s prosbou o prepáčenie prestával páčiť. Vedela, že Snape tiež nie je žiadne neviniatko, čierna mágia bola jeho koníčkom - a to nesvedčilo o ničom dobrom...

Snape previnilo zmĺkol a pohľad uprel do zeme. Potom sa zahľadel na Arsu a s vážnym pohľadom sa spýtal:

"Myslíš to vážne?"

"Áno," odpovedala Arsa. Myslela to úprimne, Snape jej to videl na očiach.

"Fajn," privolil, no stále si Arsu trochu podozrievavo premeriaval.

"Najprv by si mi teda mohla pomôcť... tí podliaci na mňa použili moje vlastné zaklínadlo..."

"Dobre," súhlasila Arsa. V duchu sa jej uľavilo. Nakoniec možno Severus nebude taký zlý, ako sa zdá...

[ » na začiatok « ]