 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Výtržníčky7. kapitola: Láska šialenáNanajvýš zaujímavá kapitola :) - moje slová, keď som ju sem skopírovala,tak budem veľmi rada, ak sa to bude páčiť aj vám. Venuj Marike Scrooge a môjmu Olymu :).
Hneď ako Kristie odišla, Dia doslova spadla na podlahu. Začala plakať. Nechápala ako môže táto láska tak bolieť. Myslela si, že už zažila pravú lásku a aj jej bolesť, no zrejme sa mýlila. Toto bolo 100 krát horšie. Bolel ju pocit, že by ju George už nemal mať rád. Vedela, že Kristie by ju pochopila, no akosi nevedela prečo, ale mala pocit, že sa z toho musí pozbierať sama. Celý deň takto ležala na podlahe a prstami kreslila veľké srdcia, ktorým tiekli slzy aj pomedzi veľké úsmevy. Vždy si myslela, že keď sa zamiluje tak bude všetko také awesome, ale realita často bolí. I keď si minimálne tisíckrát povedala, že by mala zabudnúť, vedela, že sa jej to nikdy nepodarí. Snažila sa nemyslieť na neho, ale nedalo sa to. Stále mala pred sebou jeho zelené oči a aj jeho nádherný úsmev. Mala rovno pred očami ako mu jeho krásne vlasy padajú do očí. "On je taký úžasný a ja som taká nula." vzdychla si teatrálne a zdvihla sa po tých neskutočných dvanástich hodinách zo zeme. Mierne si upravila vlasy, utrela oči a vyšla z jaskyne. Vedela, že je už polnoc a mala by od Filcha problémy, keby to bol iný deň, ale tento je iný. Jej skoro dvojča s jej milovaným človekom vymysleli dokonalú výhovorku, ktorej McGonnagalová verila. A prečo aj nie? Pomalými krokmi so smutnou tvárou sa približovala k hradu a ako sa snažila, aj tak nedokázala ísť bez sĺz. Keď sa jej konečne podarilo dostať k dverám hradu pomaly vstúpila dnu. Dalo sa povedať, že hneď ako ju zaregisrovali pochodne, tak sa zasvietili. Vzdychla si. Dúfala, že pôjde potme. Prekvapivo ju cesta hradom trvala buď prekvapivo málo, alebo jej čas plynul rýchlejšie. "Ách miláčik ahoj." pozdravil sa jej niekto za ňou, keď stála pred jej schodišťom. "Ách ahoj Zloduch. Ako sa máš?" unavene sa naňho pozrela a donútila sa usmiať naňho. "Ten úsmev nie je presvedčivý, tak ho radšej stiahni." zazubil sa na ňu a ona sa zatvárila tak ako sa cítila. "Dia a teraz mi povedz, čo máš na srdci." usmial sa na ňu a ona vyvalila oči. Netušila, že práve v Zloduchovi našla bútľavú vŕbu. "Dobre, ale musíš mi prisahať, že to nikomu nepovieš." povedala mu a viedla ho ku jej labyrintu. Nechápala prečo práve jeho uprednostnila pred Kristie, no nechala to tak. Keď už boli v labyrinte, zas sa rozplakala. "Pa-pamätáš na Georga?" spýtala sa. "Weasleyho? Samozrejme!" skríkol nadšene. "Tak ten problém je s ním." "Ale s ním nie sú žiadne problémy," protirečil jej.. "Zkloduch som jeho právoplatná nástuníčka a viem, že je v poriadku, ale som si takmer istá, že nevieš o mojom probléme...Ovládaš oklumenciu?" spýtala sa ho zrazu, lebo vedela, že bude omnoo radšej ak to uvidí a ucíti ako keby to musela hovoriť ona. "Zloduch som jeho právoplatná nástuníčka a viem, že je v poriadku, ale som si takmer istá, že nevieš o mojom probléme...Ovládaš oklumenciu?" spýtala sa ho zrazu, lebo vedela, že bude omnoo radšej ak to uvidí a ucíti ako keby to musela hovoriť ona. "Jedno tajomstvo ti poviem aj ja," zaškeril sa. "Duchovia majú zakázané učiť sa oklumenciu, ale veď ma poznáš. Čo je pre iných zákaz, to je pre mňa príkaz urobeniu toho." "Tak mi nazri do hlavy, nech ti to nemusím hovoriť. Už takto je toho na mňa veľa." "Ty človeče! Nikdy som si nemyslel, že sa nám tu.. akosi popária úžasní ľudia!" zvolal, keď jej vyšiel z hlavy. "Nechápeš, že je to len z mojej strany ty hňup?" automaticky mu nadávala. "Bože nie som dosť starý na to aby som rozoznal, že je to obojstranné? Dokelu ty si iná." pobavene zvýšil hlas. Vtom Zloduch spievajúc odletel a Dia zostala nechápavo sedieť. Nevedela pochopiť, že čo to Zloduch práve povedal. Po chvíli sa roztrasená pobrala do klubovne. ´To nemohlo byť obojstranné,´ myslela si celú cestu. Keď vošla dnu, zistila, že napriek neskorému príchodu, oheň v krbe ešte horí. Nikoho si však nevšimla a tak si sadla do jedného z kresiel a znova sa horko rozplakala. Popritom nadávala tak, že ani džarvej, ktorého chytila Kristie je oproti nej úplne slušný. "Dia? Všetko v poriadku?" ozvalo sa zrazu za ňou a jej pri tom skoro vypadli oči. "Zloduch? Čo ty tu robíš?" opýtala sa ho opatrne. "Ja len som chcel napíš mu." ozval sa a odletel tak rýchlo ako prišiel. Utrela si uslzené oči. Zloduch mal pravdu, mala by mu napísať. Ale nebolo by to potom ešte horšie? Zapozerala sa do ohňa a vzdychla si. Možno by mu naozaj mala napísať... "Dia, zobuď sa," povedal jemne Kristin hlas a Dia otvorila oči, pričom si vôbec nepamätala, že by ich niekedy vôbec zavrela. "Je ráno. Mala by si sa prezliecť." Pozrela sa do zelených očí a pomaly prikývla. Ako bez duše sa postavila a s Kristinou pomocou prešla do ich spálne. Okrem nich tam už nebol nikto. "Asi mi nepovieš čo sa stalo?" spýtala sa s nádejou Kristie po chvíli ticha, zatiaľ čo sa Dia prezliekala. "Ja si to radšej nechám pre seba. Prepáč Kristie." smutne sa na ňu usmiala a vzala si tašku cez plece. "Kris? Nepôjdeš sa pozrieť dole, či som nenechala pod kreslom papuče?" opýtala sa jej alibisticky. "Jasné v pohode." povedala a vyšla do klubovne. Dia si sadla na posteľ a spod nej vytiahla mapu. Tam ju vždy skrývali. Vopchala si ju do tašky, lebo už počula prichádzať Kristie. "Tak, čo ideme?" slabo sa na ňu usmiala a vykročila von z internátov. Celý deň sa potom snažila tváriť akoby sa nič nestalo, a nakoniec sa jej podarilo ostať sama. Kristie musela zostať pomáhať ....... a Dii sa tak podarilo dostať sa do Núdzovej miestnosti. Sadla si do pohodlného kresla a naklonila sa nad malý stolík na ktorý vyložila mapu. Otvorila ju a napísala. "George, si tu?" "Kris?" objavilo sa automaticky trocha roztraseným písmom. Dia posmutnela, keď si to prečítala. Dúfala, že prvú nazve ju. "Nie, Dia," odpísala. "Aha!" objavilo sa tam a znelo to nanajvýš smutne. "Čo si nepochopila?" "Všetko," odpísala a polozmätene čakala na jeho ďalšie slová, no tie neprichádzali. "Ale Dia..." objavili sa po dlhých minútach slová, ktoré jej veľmi nepomohli. Mala chuť hodiť pergamen o zem, no ovládla sa. "Dia! Si tu?" ozvalo sa vzápätí odo dverí. Dia hneď pochopila, že je to Kris. Nehlučne sa stiahla ešte viacej do kresla aby ju nebolo vidieť. Mala to šťastie, že si sadla do kresla ktoré bolo mimo výhľadu na dvere. Potom už len začula zatváranie dverí a pichlo ju u srdca. Uvedomila si, že nechce Kristie klamať. "Čo ale Dia?" načmárala na papier, keď si uvedomila, že ho má v rukách. Keď už je George pri svojej časti nebude predsa nič riskovať. Neskôr to Kristie povie, len ešte nevie ako. Pri Zloduchovi to bolo reatívne ľahké, lebo on to videla prežil s ňou, ale Kristie? V tom ju napadol geniálny plán, no mal jeden menší háčik. Oklamať McGonnalku sa jej moc nechcelo, ani keby že je to na dobrú vec Skôr ako stihla svoj plán domyslieť, objavila sa na papieri odpoveď. "Myslel som si, že som ti to povedal jasne. Je tu vekový rozdiel, sme od seba príliš ďaleko,..." "George, ale to sú úlne nepodstatné veci!" "Nie sú fakt podstatné! Viem, že teraz máš pre mňa aspoň milión párov, ktorí takto žili, ale pochop, že my dvaja nemáme šancu!" odpísal a Dia si vedela predstaviť ako horko nad pergamenom krútil hlavou. "Naozaj tu mám milión párov a dôvodov, ale ak nechceš nebudem to tu ťahať. No ale aspoň si privolil, že sme na tom rovnako." napísala, keď si ešte raz prečítala jeho odpoveď. Z nejakého dôvodu ju to vytočilo. On nemal pravdu. Bolo to presne 50 na 50. Zaklapla mapu a vzdychla si. Vôbec nevedela ako by sa mala cítiť. Celé toto bolo strelené. Strčila mapu do tašky, nevediac o tom, že George jej ešte napísal. Vyšla z miestnosti a narazila do Kristie. "Tak tu si. Vieš ako dlho som ťa hľadala? Bola som dokonca na Astronomickej veži. Bála som sa o tebe." "Jasné hneď teraz tam letím skočiť.. čo ja viem? Šipičku?" ironicky a namrzene sa opýtala a trielila chodbami do Bystrohlavských dievčenských internátov tak rýchlo, že Kristie by musela lietať aby ju dostihla. Vďaka Bohu za takú skvelú kondičku. pomyslela si len, čo odpovedala dverám na ich logickú otázku. "Diana si sa zbláznila?" opýtala sa jej jedna nesmierne namyslená spolužiačka, keď sa s ňou skoro zrazila. "Nekritizuj, čo nemáš jerk!" zrúkla na ňu a vyletela hore do internátu. Keď sa Dii, aj napriek tej krave, podarilo dostať hore do spální, ľahla si na osteľ a potichučky zavzlykala. "Prečo je život taký krutý?" spýtala sa sama seba a vtom začula bežať zadychčanú Kristie po schodoch. "Dia! Povedz mi konečne čo sa tu deje! Už ma to naozaj prestáva baviť!" skríkla hneď sko vošla do izby. Neobmäkčilo ju ani to, ako úboho Di vyzerala. Dokonca ani Di ju v živote nevidela takú naštvatú. "Dobre," prisvedčila nakoniec Dia. "Poviem ti to, ale najskôr musíme ísť za McGonnagalovou. Však ti ešte klamstvá nevadia?" "Nie žeby som ich niekedy mala extra rada, ale nevedia mi." smutne sa na ňu usmiala, keď videla, že Dia nepredstiera tie veľké krokodílie slzy. "A načo vlastne chceš ísť za riaditeľkou?" "No vieš...Mysľomisa." vydýchla Dia, keď si uvedomila, že vymýšľaním by si veľmi svoje takmer dvojča neudobrila. "Ach už chápem. Nechce sa ti o tom hovoriť však? Dobre, ale poď už." povedala vzala jej tašku a pomohla vstať.
"Slečna Vertová? Slečna Michellová?" ozval sa za nimi nejaký tenký hlások akéhosi škriatka. "Áno? Čo potrebuješ?" naoko milo sa k nemu otočila Kristie. "Volá vás pani riaditeľka, vraj tam máte návštevu." odvetil škriatok a sklopil oči. "A nevieš, kto to je alebo, čo chce?" opýtala sa Dia s ťažkou predtuchou. "Ja som len videl pána Weasleyho a Leeho. Ja ich poznať už dlho." vzdychol si škriatok a Dii skoro oči vypadli. NIE nebude sa s Georgom rozprávať v pracovni riaditeľky! Naznačila Kristie nech tam ide len ona a sama vbehla do chodieb. "Prepáč, ale musíme povedať, že slečna Michellová sa necíti dobre." odpovedala Kris na škriatkov zvedavý pohľad a vybrala sa za ním do riaditeľne. Cesta jej ubiehala omnoho rýchlejšie ako zvyčajna. Poháňala ju túžba zistiť a čo vlastne ide. Nechápala Diu, Georga a ani to čo ich rozhádalo. Teda aspoň redpokladala, že sú rozhádaný. Do piatich minút už Kristie stála pred kamennou obludou, ktorá pred škriatkom uskočila. Škriatok sa ku Kristie otočil, poklonil sa a zmizol. Dievča s menšími obavami vyšlo po schodoch a otvorila dvere. "Kde sú ostatný?" spýtala sa s úsmevom jedinej osoby v miestnosti, ktorá stála otočená k oknu. Lee Jordana. Rýchlo sa na ňu obrátil a uprel na ňu čokoládovohnedé oči. Kristie zostala stáť na mieste ako soľný stĺp, zatiaľ čo sa Lee žiarivo usmial. "No... Ja... Som Lee," povedal a poponáhľal sa jej podať ruku, na čo sa Kristie musela zasmiať. "Som Kristie." Po asi minúte, ktorú strávili pozeraním sa na seba, zrazu Lee precitol a Kristie sklopila zrak. "Nepýtala si sa náhodou, kde sú ostatný? No, George musel ísť za Slughornom kvôli šťave z rastliny Furanny a McGonnagalová niekam odišla, no ani mne neoznámila kam. Zjavne si myslela, že som odišiel s Georgom." "Nejdeme si sadnúť?" spýtala sa Kristie, lebo ju už nebavilo pozerať sa na zem. Vedela totiž, že keby sa pozerala na Leeho, určite by stratila niť myšlienok. Niečo na ňom hu priťahovalo. Keď sa však odhodlala zdvihnúť hlavu, uvidela, že jemno prikyvuje. Ako prvý sa vidal k dvom kreslom a Kristie ho rýchlo nasledovala. Akosi si bohužiaľ nevšimla, že tam bol jeden (ale zrádny!) schod. Potkla sa a na jej nešťastie ho zhodila so sebou. Keď konečne otvorila oči, zistila, že Lee leží pod ňou a usmieva sa na ňu. "Prepáč, prepáč, prepáč," rýchlo sa začala ospravedlňovať, no vstať sa jej vôbec nechcelo. Jediné po čom túžila, bolo utopiť sa v jeho nádherných očiach. Jemne sa nadvihla, no zistila, že sa nemôže ani pohnúť. Lee hu držal za ruky. "Čo to...?" chcela sa spýtať, no nestihla. Lee ju pobozkal.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|