Kapitola:
Pridaná: 1.7.2011, 21:18:35
Čítaná: 2587×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rocky, Tinka, Sirius, James, Remus, Peter,Lily
Stručný dej: Rocky a jej NK Tinka sa vrátia v čase a ocitnú sa na Rokforte, kde učia minulosť zručnosti budúcnosti :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Rocky a správa z Rokfortu 2 » Rocky a cesta v čase 3 » Rocky a nová škola 4 » Rocky a Nový prútik 5 » Tajomný Ne/priateľ 6 » Rocky a terapia u Slughorna 7 » Rocky a vyzradené tajomstvo

Nemusí to byť v niektorých častiach v súlade s knihou.

...........................................................................................................

Rocky sedela vo svojej lavici s najlepšou kamarátkou Tinkou. Znudene počúvali výklad ich učiteľa biológie o vitamíne C a E. Tinka jej poslala lístoček.

Baví ťa to? Mňa nie!!! Hrozná nuda!

Rocky jej odpísala.

Koho by to bavilo? No, možno Philipa. ( Philip bol chlapec ktorý miloval školu, učenie a všetko čo s tým súviselo. Taký bifľoš. Viete si predstaviť- veľké zuby, okuliare, rozstrapatené háro...Nikto ho nemal moc v láske pretože bol neznesiteľný. Pýtaš sa ho na to koľko je hodín a on ti začne vykladať o počasí, časových pásmach, nejakým zázrakom prejde na Čínu a až potom ti odpovie. Celé to môže trvať asi 5 minút. Nehovoriac o tom keď začne hovoriť o vojnách.) Nič si nezapamätám!

Tinka si vzala lístok a uškrnula sa.

Asiii. Vraj si nič nezapamätáš. Ako to robíš, že sa vôbec ale vôbec neučíš a stále máš jednotky?

Rocky prevrátila očami a už sa neobťažovala písať.

„Ja za to nemôžem. Proste si to zapamätám z hodiny a viem to!“

„Okey, Okey...“

„Watterová! Henderová! Povedzte nám prosím, kde sa nachádza vitamín C.“

Tinka sa jedným okom pozrela na Rocky, ktorej hneď došlo, že ich musí zachrániť ona, pretože Tinka nemá ani páru o tom kde sa nachádza vitamín C.

„Ehm... v ze-le-ni-ne?“ opýtala sa Rocky.

„No v akej zelenine? A nie len v zelenine kde ešte?“

Rocky lovila v mysli každé slovo ktoré počula. Zavrela oči a sústredila sa. Musí to byť...

„V kapuste!“ vykríkla.

„Áno a...“

„V...v...,C, to bude citrón...v CITRUSOCH!“ vykríkla a zdvihla ukazovák ako to robia v rozprávkach keď dostanú nápad.

„ Áno a Henderová pokračuje.“ Povedal učiteľ Kellton.

Tinka sa zaškerila pozrela sa na Rocky. Keď jej teraz nepomôže dostane zápis. Rocky zobrala kružidlo a naznačila, že si pichá do ruky. Potom vzala červené pero a urobila si na žilách čiarku. Tinka sa zamračila.

„V...krvi?“

„Áno! A spomínali sme si ešte...“

Rocky si na obal zošita nakreslila vetvičku šípok. Tinka pokrútila hlavou. Rocky sa jej nečudovala, že nevie čo to je pretože to z určitého uhla pohľadu vyzeralo ako mutant psa a koňa a z druhého uhla pohľadu ako lyžička. Rocky rýchle nakreslila kruh a v ňom ďalšie- terč a potom nakreslila šípky ktorými sa doň hádže. Šípku zakrúžkovala.

„Tak Henderová...“ učiteľ je išiel karhať.

„Šípky!“ skríkla Tinka.

„Máte šťastie, len dúfam, že takto to budete ovládať aj na písomnej práci. A poprosím vás aby ste nerušili priebeh hodiny!“ Kellton sa otočil k tabuli a začal písať dlhé nepochopiteľné poznámky.

Tinka sa zhlboka nadýchla a ústami Rocky naznačila: Ďakujem. Vyučovanie sa skončilo a Rocky s Tinkou nastúpili do autobusu. Sadli si na predposlednú sedačku. Pred nimi sedeli dve „ hviezdy“ školy Sussan Ketelpotová a Jessica Brownová. Mali svoje čaty a ľudom ktorý im odporovali znepríjemňovali život. Jessica bola niečo ako Sussanin poskok. Sussan sa k nim otočila so širokým úsmevom na perách, ktoré boli samozrejme potreté najdrahším leskom aký existuje. Jej blonďavé vlasy jej viseli na pleciach a bolo z nej cítiť hrozne sladký parfém Sweet Flower.

„ Tak čo Rocky našla si už človeka ktorému by si mohla predať tie svoje náramky?“ zaškriekala.

Rocky s Tinkou plietli náramky od výmyslu sveta. Každému sa páčili. Predávali ich len lacno ale dobre si na tom zarobili.

„Predstav si, že našla.“ Vyškerila sa Rocky.

„Ó! A koho nejakého nevkusného škriatka?“

„ Vieš čo Sussan?“ vravela Tinka, „ strč si tie svoje reči niekam. A na budúce si daj nejakú lepšiu voňavku ak nechceš mať na svedomí hromadné udusenie žiakov v autobuse. Smrdíš ako Tchor, ktorý sa vyváľal vo fialkách. Vieš čo to je keď zmiešaš smrad s takou sladkou vôňou? Je to hrozné. Tak dbaj na moju radu.“

Celý autobus vybuchol do smiechu. Sussan sa zamračila a otvorila ústa ale hneď ich aj zavrela pretože z úst jej vyletela žuvačka Maxi bubble. Prudko sa otočila a tresla vlasmi Rocky po tvári. Rocky sa zvíjala od smiechu a tľapla si s Tinkou. Autobus zastavil a oni sa postavili.

„Á, ináč môžem sa ťa ešte niečo opýtať Sussan? Vravela Rocky v polovici autobusu.

„No daj.“ Zachmúrila sa.

„ Vieš čo je čierne, chlpaté, 6 oké a 8 nohé?“

„Predsa pavúk nie som hlúpa. O čo ti ide?“ nechápavo sa spýtala.

„ Nííííč. Ja len tak, že ho máš na hlave.“

Sussan začala pišťať a búchať si po hlave. Jessica jej po nej búchala tiež. Rozstrapatili si ich upravené vlasy a pišťali ako najaté. Celý autobus sa šúľal od smiechu ešte aj šofér sa chechtal.

„Ó! Prepáč, „ vravela Rocky keď už mali vlasy ako po výbuchu, „ som ja ale hlúpa bola to len mucha!“

Znova sa všetci začali smiať. Sussan a Jessica fučali a dupali noha ako bíci. Tinka s Rocky si znova tľapli a vystúpili.

„ To bolo dobré.“ Uznala Tinka.

Spolu sa vybrali domov. Tinka bývala o 5 domov ďalej ako Rocky. Pred jej domom sa rozlúčili a Rocky otvorila bránku. Vošla do domu a šla do svojej izby. Jej mama sa vráti až o piatej večer a otec je na týždňovke takže je sama. Z tašky si vybrala domáce úlohy.

„Scorbut je...krváca noc...vypadajú zuby...“

Keď si Rocky napísala všetky úlohy, šla do kuchyne. Z chladničky vybrala sirup a dala ho na stôl. Potom si urobila sendviče a sadla si. Boli fakt chutné. Práve sa zamýšľala nad tým aká pesnička bude vhodná pre jej nový hip-hop-ový tanec keď... BUCH!!! Do okna dopadlo niečo sivé. Rocky zvreskla, vyskočila zo stoličky a preskočila na kuchynskú linku. Pozrela sa do okna v ktorom bola...sova? Čo pre pána hľadá pred jej oknom sova? A prečo drží v zobáku obálku? Pomaly prešla k oknu a otvorila ho. Sova vletela dnu a Rocky o krok cúvla. Veľké sivé čiernooké čudo si sadlo na operadlo jej stoličky a otrčilo nohu. Rocky sa na ňu zahľadela a potom z nej odviazala obálku. Sova sa pohemžila, vyzobala jej zo sendviča kukuricu a preletela k umývadlu kde sa nachlípala vody. Opäť preletela na operadlo stoličky. Rocky potriasla hlavou a sadla si vedľa. Otvorila list a v ňom bolo:

Vážená slečna Rocky Jane Watterová,

S potešením Vám oznamujem, že ste boli prijatá na Rokfortskú Strednú školu Čarodejnícku. Vieme, že vo svete nečarodejníkov máte už školský rok ale sovu sme vám mohli poslať až teraz , pretože predtým nemohla priletieť kvôli sopke na Islande. V liste je pribalený aj zoznam kníh ktoré potrebujete. O dve dni sa dostavte na nástupište 9 a tri štvrte. Príde po vás Rokfortský expres o 11:00.

S pozdravom zástupkyňa riaditeľa Minerva Mcgonagalová.

Rocky vypleštila na list oči. Rokfort? Jasné! Musí ísť za Tinkou a vynadať jej, že si z nej robí žarty...ale počkať! Čo tá sova? Samozrejme! Tinkin otec robí v zoo. Určite si ju požičala a teraz možno stojí za oknom a rehoce sa. Rocky si obliekla sukňu, obtiahnuté tričko po pás, rifľovú vestu a tenisky. Pozrela sa do zrkadla. Jej čierne, dlhé kučeravé vlasy boli trochu strapaté, tak si ich prečesala. Nanovo si natrela dlhé mihalnice, na silno hnedých, veľkých očiach, špirálou. Svoje plné pery si natrela ružovým leskom. Na jej hnedobronzovej pleti vyzeral skvele. Cmukla do zrkadla. Keď ide spáchať vraždu musí vyzerať pekne. Nie? Šla si do kuchyne po telefón.

„Tá sova...stále sedí na mojej stoličke.“ Hromžila Rocky.

Sova zahúkala.

„Heš! Heš! Už sa môžeš vrátiť späť k Tine.“

Sova neodletela tak si Rocky povedala že si po ňu Tinka príde. Vyšla von a zamkla dvere. U Tinky stisla zvonček na dverách. V ruke stále stískala obálku. Dvere sa otvorili a v nich stála Tinka.

„Ahoj! Poď som sama.“ Pozvala ju ďalej.

Rocky ju odzdravila a spolu šli do jej izby. Po ceste hľadala stopy, čo by nasvedčovalo tomu, že to bola ona. Nič však nezbadala. V Tinkinej izbe si sadla na posteľ a zachmúrila sa.

„ Tak! Nechceš mi niečo povedať?“

Tinka zbledla.

„Neviem ako to vieš...fajn poviem ti pravdu ale nemysli si že mi hrabe.“

„ No ako asi! Hovor!“

„ Harry Potter a Rokfort, sopka, sova, obálka, Minerva...“ mlela Tinka.

„ Počkaj veď to viem. Čítala som to!“

„Ty si to čítala? Kedy? Kde?“ nechápavo a zhrozene na ňu Tinka vyvalila oči.

„Predsa u seba doma. Nerob sa hlúpa. Poslala si mi domov sovu zo zoo aj s listom, že som vraj prijatá na Rokfort.“

Tinka preglgla.

„ Rocky JA som ti žiadnu sovu neposlala! Mne...ja...tiež som dostala list.“

Zo stolíka vybrala presne takú obálku na akú teraz hľadela Rocky. Až teraz si všimla tú zvláštnu pečiatku.

„ Takže...buď si z nás niekto robí srandu alebo...nerada to priznávam ... je to fakt.“ Zhodnotila Rocky.

Zhrozene sa na seba dívali. Skoro sa nerozprávali len medzičasom vraveli kto to asi mohol byť.

„ FAJN! Ja to vzdávam. Je to z Rokfortu.“ Vyhŕkla Tinka. Rocky až nadskočila keď narušila to ticho.

„Musíme to povedať rodičom.“ Pokračovala.

Prebrali svoje možnosti a Rocky šla domov. Jej mama tam už bola. Akurát stála v chodbe a vyzúvala sa. Zrazu Rocky začula krik.

„ ROCKY! Preboha! Čo robí v našej kuchyni sova?“

Rocky sa zapýrila a šla k nej. Vravela jej celý priebeh poobedia. Mama na chvíľu stratila reč.

„Čarodejnica ako Harry Potter? Zlatko nežartuj!“

„Ale mami ja nežartujem!“

„No...tak to...je nemožné ale nič iné ma nenapadá. Pôjdeš na Rokfort.“

„Veríš mi?

„Jasné! A teraz dones klietku, ktorú tu máme keď príde tvoja sesternica Merry aj s papagájom. Tú sovu musíme niekam dať.“

Rocky si večer ľahla do postele a na mobile vytočila Tinkine číslo.

„Haló! Rocky. Ako to vzali? Moji rodičia sú nadšení.“ Hovorila Tinka celá bez seba.

„Ahoj. Mama to vzala oveľa, oveľa lepšie ako som čakala. Síce ani neviem čo som čakala.“

„Fajn takže tam pôjdeme. Tak teda Dobrú noc. A...čo si urobila so sovou? Tá moja tu ešte stále je.“

„Neviem. Aj tá moja je ešte u nás. Dobrú noc.“

„Ahoj.“

„Ahoj.“

Do izby vošla Rockyina mama. Sadla si k nej na posteľ a začala ju hladiť po líci. Zajtra je štvrtok a v sobotu cestuje do Londýna. Musí sa zmieriť s tým, že Rokfort je fakt skutočný a ona naň pôjde. Zamyslená upadla do hlbokého spánku.

[ » na začiatok « ]