Kapitola:
Pridaná: 1.7.2011, 19:10:32
Čítaná: 1418×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Diana Michellová-Birellová, Kristie Vertová, Lee Jordan, George Weasley,...
Stručný dej: Dve dievčatá Diana (Nara Cissy) a Kristie (Kristie Gaunt) sa rozhodli ukázať vám, ako to bolo po vojne. Tieto mladé dámy, ale sú niečím výnimočné. Obe sú z inej vrstvy, ale z jednej fakulty- Bystrohlavu. Ale obidve sú po celej škole známe ako Výtržníčky, pretože stále majú v hlave plány ako domotať žiakom hlavy a rozveseliť tých, ktorí s atentátom nič nemajú...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámte sa! 2 » Pergamen a oheň 3 » Labyrint 4 » Rozhovor 5 » Jaskyňa 6 » Sama? 7 » Láska šialená 8 » Zloduch ďakujem... 9 » Súťaž 10 » Malfoy 11 » Zásnuby 12 » Výlet 13 » Zlá...

Citujem moju polovičku výtržnícku: "mne sa toto čo sme napísali páči bez ohľadu na veľkosť" takže síce je to kratšie ja si myslím, že je to trocha drastickejšie a také aké by sa odo mňa dali čakať :). Venujeme všetkým, ktorých to ešte baví a najmä Marike Scrooge, ktorá jediná chápe, že vaše komentáre nás neskutočne tešia, ale, že fakt.

"Dokelu! Hlava ma bolí ako keby ma prešiel parný valec!" zvolala Dia, ktorej sa oči ani ešte poriadne nerozlepili. Veľmi ju prekvapilo, že sa jej hlas odráža od stien, lebo v hrade sa to nestávalo. Zdvihla hlavu a otvorila poriadne oči. Už si trocha spomínala. Bola predsa s Georgom a Kristie v ich jaskyni a George jej vysvetľoval ako sa mení tá ich mapa.

"Kristie?" spýtala sa opatrne, lebo nikoho nevidela. Spoza rohu vyšiel George a držal tácku s jedlom.

"Kristie nám poslala z hradu Oli, aby nám priniesla jedlo," usmial sa.

"Prečo by nám posielala škriatka? A čo sa tu včera stalo?"

George sa začervenal. "Včera, keď som ti vysvetľoval ako sa ovláda mapa, si sa mierne naštvala na Kristie. Chcel som ti dať niečo na upokojenie, no pomýlil som sa. Dostala si niečo ako... marihuanu..."

"MARIHUANU?!" skríkla.

"Tak teraz by ti asi ani to nepomohlo, ale neboj sa nič také si nerobila! Fakt prisahám na svoj obchod!" ukľudňoval ju George.

"Fakt nič?" spýtala sa opatrne Dia a sadla si späť na posteľ, lebo ju ešte stále bolela hlava.

"No len si sa objímala s jedným malým džarvejom, ale okrem toho fakt nič."

Ešte raz si ho premerala, lebo si nebola istá jeho pravdovravnosťou.

"Podal by si mi jeden čaj?" spýtala sa nakoniec a keď jej ho odal, ľahko sa na neho usmiala. "Ďakujem."

I keď sa to nezdalo, minimálne pol hodinu ani jeden z nich neprehovoril. Akoby sa báli toho, čo by si mohli povedať. Dii to však nedalo.

"Povedal si, že nič sa nestalo, ale povedala som niečo čo som nemala?"

"No ako okrem toho maznania sa z tým džarvejom nič. To len ja." posledné slová povedal takmer nečuteľne, no Dia mala teraz veľmi zlepšené zmysly a začula to.

"Čo si povedal?" povedala a chcela prejsť k nemu a sadnúť si do kresla oproti, no nohy ju ešte stále nepočúvali a tak mu spadla na kolená. "Ja....George....no ...prepáč.... " ospravedlnila sa a chcela sa znova postaviť, ale George ju pevne chytil okolo pásu.

"Si teraz slabá a ja ťa nikam nepustím." povedal a rozhodne sa jej pozrel do očí.

Dia si vzdychla a celkom pohodlne sa jej na ňom podarilo usadiť. Vtom ju však napadla celkom dôležitá otázka.

"George...?" zdvihla hlavu o ostala zoči voči Georgovi. Jeho tvár bola príliš blízko jej. Vtom dostala neuveriteľnú chuť ho pobozkať. Zdalo sa, že on cíti to isté. Priblížila sa k nemu a... On sa postavil a ju zrazu zhodil na zem.

"Čo to?" spýtala sa vydesene.

"Musím ísť," ozval sa.

"George nie prosím! Prečo?" opýtala sa a schmatla ho za rukáv. Či chcel, či nechcel musel sa jej otočiť tvárou v tvár. "Prosím teraz ma tu nenechaj samú!" zašepkala so slzami v očiach a pomaly si k nej čupol.

"Dia ty...ja no proste príliš veľký vekový rozdiel..." začal no Dia ho prerušila.

"Aký veľký? Veď len páru rokov! Päť! A tak napríklad si vezmi trebárs aj tvojich rodičov alebo aj Longbottomovcov!" napadli jej hneď tak narýchlo len tieto mená.

"Ale ja by som nemal... Ešte stále chodíš do školy.."

"A čo je na tom?" spýtala sa zúfalo.

"Prosím, nepokúšaj ma!" skríkol George zničoho nič.

"Čo sa to tu deje?" spýtala sa opatrne Kristie, ktorá práve vošla do jaskyne.

"Už tu nebudeš sama," povedal a urýchlene odišiel preč.

"Dia?" spýtala sa, ale ona už sedela na zemi a potichu vzlykala. "Pšt. Bude to fajn. Upokoj sa a potom mi povedz čo sa stalo."

"Ja...ja ti to nemôžem...." hovorila zmätene pomedzi vzlyky. Už vedela že marihuana už vypršala, a teraz nemohla

znova triezvo rozmýšľať, lebo celý čas myslí na svoj žiaľ a jeho. "Kristie povedz v škole znova, že som doma dobre? Ja ostanem tu ok? Musím sa pozbierať." povedala jej keď zadržala na chvíľu slzy. "Budú ťa teraz hľadať moja." povedala Dia a Kristie ju poslúchla. Poznala to isté s Martinom.

"Ale ak zistím, že ti ten chumaj niečo urobil, tak ho vlastnoručne uškrtím! Prisahám!" vyštekla zničoho nič Kristie.

"Nie, Kris. Naozaj. On nič neurobil. Za to celé môžem ja. Len ja sprostá som sa musela zaľúbiť," nesmelo sa pomedzi slzy usmiala.

Kristie ju objala a odišla.

[ » na začiatok « ]