Kapitola:
Pridaná: 30.6.2011, 10:41:29
Čítaná: 1503×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Diana Michellová-Birellová, Kristie Vertová, Lee Jordan, George Weasley,...
Stručný dej: Dve dievčatá Diana (Nara Cissy) a Kristie (Kristie Gaunt) sa rozhodli ukázať vám, ako to bolo po vojne. Tieto mladé dámy, ale sú niečím výnimočné. Obe sú z inej vrstvy, ale z jednej fakulty- Bystrohlavu. Ale obidve sú po celej škole známe ako Výtržníčky, pretože stále majú v hlave plány ako domotať žiakom hlavy a rozveseliť tých, ktorí s atentátom nič nemajú...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámte sa! 2 » Pergamen a oheň 3 » Labyrint 4 » Rozhovor 5 » Jaskyňa 6 » Sama? 7 » Láska šialená 8 » Zloduch ďakujem... 9 » Súťaž 10 » Malfoy 11 » Zásnuby 12 » Výlet 13 » Zlá...

Venujeme všetkým, ktorých to ešte baví. :). Marike Scrooge, atď.... :) Prosím stále nám to komentujte. Poteší nás váš názor. -Kristie a Dia- znova spolu

Tak a bolo to tu. Prišla sobota a Dia s Kristie sa chystali do Rokvillu. Nemali sice povolenie ísť tam, ale dúfali, že to Filch tentoraz prehliadne. Toto bol ich najdôležitejší deň tochto mesiaca. Bolo niečo po ôsmej a ony už stáli spolu s ostatnými žiakmi pri východe z Rokfortu. Na ich nešťastie tam stál školník a všetkých kontroloval tak ako vždy.

Vtedy si Dia zobrala Kristie bokom.

"Chcelo by to nejaký plán." šepla. "Len nedávno som si spomenula na jednu historku a v tej sa spomína chodba za hrbom jednookej čarodejnice. Vedie priamo do Medových labiek." povedala a ťahala ju späť do hradu.

"Čiže vravíš Medové labky? To nie je ďaleko od Troch metiel." uvažovala Kristie o jej pláne.

"A ešte som uvažovala nad tým, že v Medových labkách bude asi každý a čo si o tom pomyslia? Ani do Kančej hlavi nemôžeme ísť, lebo sme slušne oblčené a mnohí by si nás tam všimli. Navrhujem preto našu jaskyňu."povedala Dia a Kristie na ňu hľadela ako na nenormálnu. "No ako jemu to povieme v Troch metlách a potom sa tam presunieme. Je to predsa tajné." žmurkla na ňu a preliezla cez hrb, lebo medzitým,čo jej vysvetľovala presunuli sa až sem.

Pomaly prechádzali chodbou a po niekoľkých desiatkach minút sa pred nami objavili schody s padacími dvierkami. Dia otvorila dvierka a ich ovanula tá úplne najsladšia vôňa na svete. Opatrne sa poobzerali, aby si boli isté, že tam nikto okrem nich nie je a vyšli zo svojej skrýše.

"Mňam! Tu to budem chodiť vykrádať snáď každý deň!" zamľaskla Dia a žmurkla na Kristie, ktorá nad ňou len krútila hlavu. "A, čo nemám snáď pravdu?" ozvala sa a pozrela sa na svoje hodinky na pravej ruke. "Do čerta! George na nás už musí čakať." posúrila ju a vyšli spolu po schodoch a zamotali sa do davu študentov. Dia samozrejme neodolala a vzala si do vrecka pár pepermintových hadíkov. "To len do zásoby." šepla Kristie, ktorá nad ňou stále krútila hlavou. Vyšmykli sa na ulicu a rýchlym krokom, tak aby ich žiadny profesor nevidel, prešli ku Trom metlám. ¬ ¬

Tam uvideli stáť Georga v oranžovom kabáte a tak by ho bolo takmer nemožné prehliadnuť. Opatrne k nemu prešli. Dia sa ako prvá chytila slova.

"Georgiiiiiiieeeeeeeeee! Kde je moja mačička?"

George sa prekvapene otočil a keď za sebou videl vysokú tmavovlásku zasmial sa.

"Hehe takže nemáte ryšavé vlasy ako je už zvyk v takých ako ste vy." usmial sa na ňu. "A tvoje mňaukacie stvorenie som akosi zabudol." ospravedlňujúco sa zatváril.

"Samozrejme to nevadí. A nastala malá zmena. Presunieme sa na miesto, kde vznikajú naše hm... výmysly." zaškerila sa a už viedla ich malý sprievod do jaskyne.

Keď George uvidel celé vybavenie jaskyne, súhlasne pokrútil hlavou.

"Máte to tu pekné."

Sadli sme si a George sa k slovu dostal ako prvý.

"Ako ste sa spoznali? Je mi sice jasné, že chodíte spolu do jednej fakulty, ale nevyzeráte ako dvojica báb, ktorá by sa spolu bežne bavila."

"To vieš... my ani nie sme normálne baby... ja som asi zrodená na to aby som proste vystrájala... no a keď som v prvom ročníku išla von trocha omrknúť podmienky, no a vtedy som narazila na tuto Kristie a odvtedy sme spolu ako parťáčky." usmiala sa na neho Dia, ktorá ako vždy keď sa rozprávala nejaká historka, k slovu.

Ale Kristie jej začala trochu protirečiť.

"Ale nebolo to od začiatku medzi nami také ideálne. Predchádzali tomu takzvané boje o územia. Najskôr sme medzi sebou skúšali, ktorá z nás je v našom remesle lepšia. Toto nám vydržalo asi dva mesiace, počas ktorých sme takmer zdemolovali školu. Potom však prišla Dia s nápadom so spoluprácou. Vtedy sme sa prvý raz spolčili a zistili sme, že je to lepšie ako pracovať osamote."

"Pozri sa na Kristie a predstav si ju so zelenými vlasmi a ako namiesto hovorenia spieva operu." zasmiala sa na Georga, ktorý ich len ticho počúval a smial sa na ich prekáračkách.

"Ha veď aj ty sa pochvaľ ako si vyzerala a čo si vtedy robila!" začala na ňu Kristie.

Dia sa zapýrila a starou muklovskou mimikou naznačila, že si zatvára ústa na kľúčik, ktorý odhadzuje. Kristie sa zasmiala.

"Dia bola zafarbená namodro s krikľavo ružovými vlasmi a mala na sebe muklovský tanečný úbor na balet. Bolo by to fajn, ale keby si videl ten balet v jej podaní."

George len pokrútil hlavou. "Baby, baby..."

"Ale náhodou tá modrá bola super! A čo, že nie som tak na balet jak ty na operu." odvrkla a vzápätí sa rozosmiala. "George ty si sa to pýtal. Tak ale môžeme začať diskutovať o tom, prečo sme ťa sem pozvali." povedala a uvoľnene sa roztiahla v kresle, ktoré si nezabudla doniesť po veľmi dlhom čase.

Kristie jej vylazila jazyk, lebo jej zabudla tento veľmi dôležitý kus nábytku pripomenúť a ona teraz musela sedieť na studenej lavičke.

"Ak sa musím priznať," povedal George. "Nemýlim sa, ak poviem, že sme sem prišli obchodovať?"

"Aj áno aj nie. U výtržníčiek nikdy nevieš." zasmiala sa, vytiahla mapu, odomkla ju a strčila Georgovi pod nos. "Asinevieš ale chýba vám tu jedna veľmi dôležitá chodba, teda celé bludisko." Hovorila a pritom prechádzala prstom po mape presne na mieste, kde by mal byť.

On prekvapene zažmurkal.

"O žiadnom bludisku neviem," povedal a premeral si obidve dievčatá. "Kde by mala byť.“

"No a to si chceš hovoriť pán Rokfortu?" vyzývavo naňho žmurkla Dia a v krátkosti mu opísala príbeh s ich plameňom a takmer do detailov aj labyrint.

"Prepána! To musím vidieť!" zvolal. "Ale Filch ma v škole už nechce ani vidieť, čo?" zasmial sa a spýtavo preskakoval pohľadom z Kristie na Diu a späť.

Obe pokrčili plecami.

"Ale za pokus to stojí," povedala Dia. "Ukáž mi to kúzlo na pridanie nejakého miesta."

Zatiaľ čo sa George rozhodol Dii prezradiť kúzlo na pozmenenie mapy, Kristie zničoho nič myklo. Niečo dlhé sa jej plazilo o zápästí. Opatrne sa tam pozrela a uvidela malého ale dlhého hadíka. Vyzeralo to ako užovka.

"Dia?" povedala a obzrela sa na tú dvojicu.

"Hm?" sýtala sa Dia, ale nevenovala jej ani jeden pohľad.

"Vadilo by ti, keby som si nechala hada?"

"Ani nie, prečo?" pozrela sa na mňa a uvidela malú užovku v mojich rukách.

"Aha, ale aj tak chcem tú mačku. Ako ju budeš volať?"

"Salsa."

"Haha hadica Salsa? Nerozosmievaj ma. Máme robotu." zavrčala na ňu a vrátila sa k Georgovi, ktorý jej vysvetľoval veľmi jednoduchý systém, na ktorý by jej matematicky založený mozog prišiel skoro ihneď.

"A ty tvoju mačku budeš volať ako?" podrypovačne sa opýtala Kristie a nenechala ich teda.

"Trebars aj Mária Magdaléna, ak ma nenecháš robiť."

Kristie si vzdychla a otočila sa ku nim chrbtom. Nech si tam robia tie svoje kúzielka. Ona chcela už len dobrý výsledok. Tak sa vtedy rozhodla venovať Salse.

"Však budeš Salsa," šepla Kristie, aby ich nerušila. Had, akoby jej rozumel, doslova prikývol.

"Dia?"

"Kristie! Už čuš. Chcem si to dopočuť," štekla a George sa nad jej výkyvom nálady usmial.

"Nechceš niečo na upokojenie?" spýtal sa opatrne a ona prikývla. Vybral z vrecka niečo podobné gumeným medvedím a podal jej to. Dia to zjedla bez zaváhania a jej nálada sa razom zmenila. Bola usmiavá a začala byť prívetivá.. Podišla ku mne a zobrala mi Salsu.

"Ahooooj! Hadííííček! Salsiiiiii! Ja som Dia!!!!!" smiala sa.

Kristie sa s obavou pozrela na Georga a ten si akurát rehrabával vrecká. Vytiahol ďalší cukrík a ten sa tak podobal tomu prvému, že by bolo takmer nemožné si ich nepomýliť.

"Nepovedz, že si sa pomýlil," zasmiala som sa, keď som uvidela, že Dia začala tancovať so Salsou valčík.

"Omylom som jej dal Zlešovač nálady. Bohužiaľ to je ešte nedokončený výrobok. Nemá sice žiadne vedľajšie účinky, ale neviem to zastaviť a už vôbec netuším ako dlho to bude trvať."

"Ty si iný! Veď to je skoro ako tá muklovská mariška!" zavrčala na neho. "Čo to? Jáj už viem ešte predtým sme to s Fredom potiahli nejakým malým muklom. Myslíš, že sa to bude dať liečiť rovnako?" opýtal sa jej.

"Marihuana sa nedá liečiť, z nej sa dá len vyspať. Preto navrhujem, že tu Dii donesiem posteľ a budem tu s ňou musieť zostať. Ale ako to vysvetlím profesorke?" ustráchane sa opýtala a hodila veľké prosiace oči na Georga.

"Neboj sa, ja tu s ňou ostanem a ty v škole povedz, že musela odísť domov, lebo jej starému otcovi sa pohoršilo alebo čosi také si vymysli. Dia spomínala, že na také veci si tu ty." upokojoval ju a Kristie musela uznať, že má pravdu.

"Tak už bež a ja ju zatiaľ budem strážiť..."začal no Dia ho prerušila.

"Džarvejík!" skríkla a vytiahla ho z kríkov. Zobrala si ho do náruče a nedbajúc na to, ako hlasno na ňu nadával ho objímala a láskala sa s ním. "Radšej než sa láska so mnou a nie s tým tu stvorením." rezonovane vzdychol George a vytrhol jej ho z rúk. Vtedy sa asi po prvý raz niekomu poďakoval. Weasley na to, však nedbal a odhodil ho ďaleko.

Prišiel a zobral si Diu do náručia, ktorá sa teraz správala ako dieťa a pomaly ju čičíkal. Bol rozhodnutý o tomto nikomu nepovedať a keďže Kristie už odišla po tú posteľ, stane sa tak.

[ » na začiatok « ]