Kapitola:
Pridaná: 27.6.2011, 14:53:20
Čítaná: 4024×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Eliot, Snape, Dumbledore...
Stručný dej: Eliot sa bude chcieť Snapeovi pomstiť za smrť svojich rodičov.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Spoznanie 2 » Konflikt 3 » Pokus

V ruke zvierajúc prútik sa Eliot pomaly otočil k Snapovi, ktorý sa opieral o katedru a ruky mal skrížené na prsiach. Eliot si prútik schoval za chrbát, ale neveril, že si to nevšimol.

„Nechcem ťa zabiť,“ nadhodil Snape.

„Viete, že ma to prekvapuje?“ drzo odvetil Eliot.

Snapovi mykali pery do úsmevu. Eliot sa skoro neovládol.

„Ako sa majú starí rodičia?“ rýpal profesor elixírov. Eliot urobil tri kroky dopredu.

„Prečo sa pýtate?“ chcel vedieť. „Chcete zabiť aj ich a mňa si necháte na koniec?“

„Už som ti raz povedal,“ vrčal Snape, „že ťa nechcem za...!“

Nedokončil, pretože Eliot naňho skočil. Prútik mu vypadol z ruky, lebo ním lomcovala taká zlosť, že si to chcel vybaviť ručne. Snapa zhodil na zem a snažil sa mu za každú cenu dostať k prútiku. No podarilo sa mu chlapca zo seba odtiahnuť a ten rýchlo vstal a vzal si prútik. Snape ale bol rýchlejší.

„Expelliarmus!“ vykríkol. Eliotov prútik mu vkĺzol do jeho nastavenej ruky.

„Na čo čakáte?!“ vrieskla Eliot, keď videl, že Snape naňho iba oboma prútikmi mieril. „Máte dve prútiky, tak ma zabite!“

No Snapom to ani nehlo. Stále naňho mieril a vôbec nežmurkol.

„Pýtal, som sa,“ zopakoval, „ako sa majú starí rodičia?“

Eliot už mal pripravenú uštipačnú odpoveď:

„Nebude im veľmi dobre, keď im napíšem, čo za sviňu nás tu učí!“

Snape bol červený od zlosti.

„Buďte si istý, že o tomto budem informovať profesora Dumbledorea!“

„A je informovaný aj o tom, čo ste v minulosti napáchali?“

To bol skvelý úder pod pás. Snape sa začal tváriť ustráchane, a namiesto toho mu hodil späť prútik. To bola šanca, ktorú hodlal Eliot využiť.

„Rictusempra!“ zvolal. Snape modrý záblesk svetla rútiaci sa naňho zastavil lenivým mávnútim prútika. No vzápätí...

„Deracke!“

Eliot už-už čakal, že ho kúzlo minimálne hodí dozadu, no nestalo sa nič. Dokonca ani zo Snapovho prútika nič nevyšlo. Eliot sa pousmial.

„Vymýšľate si zaklínadlá, aby ste ma zastrašili?“

Snape však neodpovedal. Založil si prútik do habitu. Odkráčal k dverám a otvoril ich.

„Mali by ste ísť, pán Draw, inak prídete o obed.“

Eliot schytil tašku, dal si ju na plecia a bez slova prešiel popri Snapovi. Ten za ním zabuchol dvere. Eliot sa ešte rýchlo otočil a kopol do dverí. Celou cestou do Veľkej siene rozmýšľal, čo ďalšie spraví Snapovi. Ešte aj jedlu sa venoval menej.

„Eliot, čo ti je?“ s obavami sa ho spýtala Mariet, jeho kamarátka. Eliot jej neprítomne odpovedal:

„Nechaj to tak!“

Vyzeralo, že ju to hnevá, ale vôbec ho to nezaujímalo.

Na herbológií bol už o niečo sústredenejší, ale zničoho nič mu prišlo zle. Nechal rastlinu rastlinou a rýchlo vybehol zo skleníka ku tráve, kde začal dáviť. Bolo mu po chvíli lepšie, keď cítil za sebou pohľad profesorky Sproutovej.

„Bude lepšie, keď zájdeš do nemocníčného krídla,“ navrhla.

Eliot neprotestoval, aj tak by nemohol pokračovať, preto sa v sprievode s profesorkou pobral k hradu.

Pred nemocničným krídlom Sproutová zaklopala a vošla s ním dnu. Madam Pomfreyová, zdravotná sestra, práve sedela na jednej z postelí a čítala Denného Proroka. Zvedavo sa na nich pozrela.

„Ahoj, Poppy!“ pozdravila ju Sproutová. Tá jej kývla. „Chlapcovi prišlo zle, mohla by si sa naňho pozrieť?“

Nechala ho tam s ošetrovateľkou, ktorá mu práve prezerala brucho.

„Je to obyčajná nevoľnosť. Chvíľu si tu poležíš.“ rozhodla.

Eliot si teda ľahol a po chvíli ho čosi napadlo. To Snapeovo kúzlo! Chystal sa, že to madam Pomfreyovej povie, ale rozhodol sa, že nie, nebude mu hrať do karát. Zaspal.

Keď sa zobudil, krídlo bolo prázdne. Iba v kúte stál...Snape! Hľadal čosi v skrinke s nápisom JEDY. Zrazu držal v ruke akúsi čiernu fľaštičku a mieril s ňou k Eliotovi. Chlapec rýchlo zavrel oči.

-----------------------------

Pre Mariku Scrooge a Narciss.

[ » na začiatok « ]