Kapitola:
Pridaná: 26.6.2011, 16:19:11
Čítaná: 2688×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Eliot, Snape, Dumbledore...
Stručný dej: Eliot sa bude chcieť Snapeovi pomstiť za smrť svojich rodičov.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Spoznanie 2 » Konflikt 3 » Pokus

Eliot Draw stál ako obarený, keď pred sebou uvidel stáť toho nového profesora elixírov. Mal vlasy dlhé po plecia, orlí nos a bol zahalený v čiernom habite. Práve o niečom debatoval s profesorkou transfigurácie, McGonagallovou. Podišiel bližšie, aby ich počul. Skryl sa za jedno z brnení.

„Takže budem vedúci Slizolinu?“ so záujmom sa spýtal muž.

„Áno,“ odvetila mu McGonagallová, „klubovňa je pri žalároch. Na každej fakulte je hlavný prefekt, ktorý má za úlohu...“

Eliot ich prerušil, vyšiel z brnenia. Zamieril na druhý koniec chodby, k učebni čarovania, no musel prejsť popri nich a McGonagallová by bola slepá, keby si ho nevšimla.

„Ach, Eliot! Zdravím!“ pozdravila ho. Muž sa na chlapca pozrel a zatiaľ, čo na jeho výraze bola badateľná panika a strach, v tej Eliotovej bola viditeľná nenávisť. McGonagallová si ale ničoho nevšimla.

„Toto je náš nový profesor elixírov, Snape!“ začala ho predstavovať Eliotovi. „A toto je Eliot, mimochodom, bifľomorský hlavný prefekt,“ obrátila sa na Snapa.

Eliot k nemu natiahol ruku. Snape sa na ňu najprv s obavami zahľadela potom mu ju zovrel. Na tvári sa mu viacnásobne odzrkadlil strach. Takže si ho pamätá...

Potom, možno trochu neprirodzene rýchlo utekal na hodinu čarovania. Dobehol dnu a sadol si ku oknu. Sedelo tam už zopár študentov a čakali na učiteľa. Po chvíli vošiel nízky profesor Flitwick aj so zvyšnými žiakmi a hodina sa začala.

„Dnes učebnice nebudeme potrebovať!“ vyhlásil, keď vstával na niekoľko kníh, aby naň žiaci dovideli. Žiaci prekvapene učebnice odložili do tašiek a zvedavo sa na učiteľa zahľadili.

„Budeme opakovať na tohtročné skúšky VČÚ,“ zvolal. Žiakom radosť z toho, že odložili učebnice okamžite vyprchala. VČÚ boli skúšky, ktoré boli už od prvého ročníka postrachom každého žiaka.

„Prvé kúzlo,“ začal Flitwick, „bude Wingardium leviosa!“ Flitwick mávol prútikom a zrazu sa pred každým žiakom zjavilo pierko. Vedeli, čo majú robiť a toto kúzlo bolo relatívne najľahšie zo všetkých, ktoré doteraz preberali, no mnohí s ním mali problémy.

Eliotovi to síce išlo, ale vôbec ho nejaké VČÚ netrápilo. Stále myslel na toho muža s ktorým mal mať Ďalšiu hodinu, a ktorý môže za to, že ho od jeho siedmich rokov vychovávajú starí rodičia. Zabil mu oboch rodičov a bol by zabil aj jeho, keby ho jeho spoločník nevarovl, že prichádzajú aurori. Dodnes mal pred sebou láskyplný pohľad svojej matky krátko pred tým, ako ju zasiahlo zelené svetlo. Videl ocka, ako sa zúfalo snaží pomstiť mamu, no márne. Vzkypela v ňom taká nenávisť, až mu z prútika vyleteli iskričky.

„Opatrne!“ napomenl ho Flitwick. Niekoľko žiakov sa zasmialo.

Hodina sa skončila a všetci pomaly zamierili k žalárom. Eliot sa snažil rýchlo vymyslieť nejakú výhovorku, prečo nepôjde na elixíry, no žiadny argument, ktorý vymyslel, by neopstál.

V žalári si sadol celkom dozadu a čakal na Snapa. Ten napokon všiel a keď ho Eliot znovu videl, pocítil chvenie v žalúdku. Snape sa postavil pred triedu.

„Profesor Slughorn išiel do dôchodku, takže váš nový učiteľ budem ja. Tento polrok by sme mali opakovať na skúšky, ktoré vás čakajú.“

Potom podišiel k tabuli a napísal na ňu veľkými písmenami: VYNIKAJÚCA ČARODEJNÍCKA ÚROVEŇ. Dopísal a poklopal po tabuli.

„Toto tu,“ začal, „zmení vaše životy a do istej miery aj rozhodne o vašej budúcnosti. Preto si želám, aby ste tobrali vážne. A teraz si otvorte učebnice na strane tri.“

Eliot by za normálnych okolností preňho ani prstom nepohol, ale musel sa krotiť.

„Nápoj živých mŕtvych,“ prečítal Snape názov. „Kto ho do konca hodiny urobí kvalitne, dostane pre svoju fakultu dvadsať bodov. Do toho!“

Bifľomorskí aj chrabromilskí žiaci sa dali do práce. Eliot potichu pracoval a celkom mu to išlo, ale ani v najmenšom nechcel urobiť dojem na Snapa. Hodina sa chýlila ku koncu a Snape zrazu stál pred Eliotovým kotlíkom.

„Výborne,“ zahundral. „Dvadsať bodov pre Bifľomor!“

Niektorí žiaci Eliotovi zatlieskali, ale jemu to bolo fuk. Zazvonilo a žiaci zamierili na obed. Aj Eliot šiel, no zastavil ho Snapova ruka.

„Zostaň!“ prikázal mu.

„Prečo?“ odvrkol mu. „Aby ste splnili to, čo ste nedokázali, keď som mal sedem? “

Snape nedpovedal. Keď všetci odišli, zamieril ku katedre. Eliot medzitým vytiahol prútik. Ak á pomstiť rodičov tu a teraz, urobí to.Aj keby mal použiť Neodpustiteľnú kliatbu.

--------------------------------

Venujem Marike Scrooge ktorá má podobne, ako ja, veľmi rada Snapa,a takisto aj Narciss ktorá si to, dúfam prečíta.

[ » na začiatok « ]