Kapitola:
Pridaná: 20.5.2007, 11:19:34
Čítaná: 1173×
Hodnotenie: (počet hlasov: 54)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aella, Záškodníci, Lily Evansová...
Stručný dej: Remus Lupin a jeho prvá láska

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » To som ja 2 » Tajomstvo 3 » Zmierenie 4 » Nové trápenia 5 » Zase ten Sirius... 6 » Sama proti všetkým 7 » Keď sa "darí"... 8 » Ešte že máme Pottera 9 » Vysvetlenia 10 » Človek mieni... 11 » Najčernejšia mágia 12 » VČÚ 13 » Koniec školského roka 14 » Prázdniny 15 » "Ale... čo tam robili?" 16 » Samá romantika 17 » „Ak niečo nechceš, tak to nerob.“ 18 » Kým sme spolu... 19 » Všetko je ako má byť 20 » Najlepšie Vianoce 21 » Následky 22 » Veľmi zvláštny deň 23 » Podivné rande 24 » "...daj vedieť, čo odpovedali." 25 » Ako malí dospelí ľudia 26 » Sme prví, ktorí o tom vedia 27 » Otec 28 » Lilyn úlet 29 » Dlho očakávané stretnutie 30 » Sľub 31 » Rozčarovanie 32 » Rodina 33 » Severus 34 » Malá Medy 35 » Kassandrina kniha 36 » Definitívne rozhodnutie 37 » Precitnutie 38 » Koniec Epilóg

So Severusom som odvtedy neprehovorila ani pol slova. Skúšky boli za dverami a my sme sa teraz naplno venovali doháňaniu zameškaného.

V deň prvej skúšky, z čarovania, boli všetci pri raňajkách nervózni. Dokonca aj Lily a to tak veľmi, že si vôbec nevšimla, že James sedí vedľa nej.

Po raňajkách sme vyšli do Vstupnej haly. Tam sme čakali do pol desiatej. Zavolali nás späť. Niektorí od údivu zhíkli, pretože fakultné stoly zmizli a nahradili ich množstvá malých stolíkov obrátených k učiteľskému stolu. Pri ňom stála McGonagallová. Keď sa všetci usadili, obrátila presýpacie hodiny a povedala: „Môžete začať.“

Myslím, že som to napísala celkom dobre, len som si nevedela spomenúť na zariekadlo. Všimla som si však, že Lily začala písať ako drak a potom nemala asi pol hodinu čo robiť, tak sa len mračila na Jamesa, ktorý tiež skončil o niečo skôr.

Na praktickej skúške som predviedla bezchybné levitačné kúzlo(ale nechválim sa...). Na rozdiel od Petra, ktorý sa vedľa mňa tváril ako na popravisku.

Večer sme sa zase učili. Aká to zmena! Schmatla som poznámky z herbológie a uvažovala som, čo nám môžu zajtra dať.

Všetko však dopadlo dobre. Herbológia je ľahká, len jej je trochu veľa. Teraz sa treba len pripraviť na obranu proti čiernej mágii.

Ráno som bola nervóznejšia ako pred ostatnými skúškami.

„Ale no tak, Aella, nebude to také hrozné!“ povedal Sirius a Remus horlivo prikyvoval. Čakali sme pred Veľkou sieňou, kým ju upravia, aby sme mohli písať.

„Ja viem...už som trochu unavená.“

„Nie si sama. Poďme, ideme si sadnúť.“ Zavelil Sirius a James ho nasledoval.

Sadli sme si. Ja som sedela asi dve miesta za Siriusom a predo mňa si sadla Ema. To je tá, čo sa naňho nahnevala, lebo pozval na rande aj jej priateľku Lizzie. Túžobne sa pozerala na Siriusa. Mala som chuť hodiť jej fľaštičku s atramentom do hlavy. Načo teraz rozmýšľa o Blackovi? O štyri stolíky pred Siriusom sedel James a hľadel na Lily ako zhypnotizovaný. Začal si niečo čmárať na kúsok pergamenu. Remus sedel pokojne vedľa Franka Longbottoma a Alice bola pri Lily.

Sklonila som sa nad papier. Otázky boli pomerne ľahké. Pri pohľade na desiatu otázku som sa usmiala: Uveďte päť znakov, ktoré identifikujú vlkolaka.

Pozrela som sa na Remusa a on sa tiež usmieval. Keď sme skončili, zašla som hneď za Lily. Tá chcela rozoberať každú otázku, ale hneď som jej to zarazila. Za sebou som začula Siriusov hlas: „Páčila sa ti otázka číslo desať, Námesačník?“ Hlúpe meno!

„Zgustol som si,“ povedal Remus. Ďalej som nepočula, pretože sme sa od nich oddelili a šli sme von. Vyzuli sme sa a nohy sme si máčali vo vode. Bolo veľmi teplo a jazero bolo studené.

Vytiahla som zrkadlo a zašepkala som Remusovo meno. Takmer okamžite sa v ňom zjavila jeho tvár.

„Počkaj...opakujem si transfiguráciu....“

„Aha....“ a Remusovu tvár nachvíľu zastrela strana z knihy. Asi mal zrkadlo položené na učebnici a vietor prevrátil jednu stránku. Počula som Remusov rozhovor so Siriusom:

„Nudím sa,“ povedal Sirius. „Škoda, že nie je spln.“

„O tom sa ti môže iba snívať.“ Počula som Remusa. „Ešte máme transfiguráciu a ak sa nudíš, vyskúšaj ma. Tu máš.“ Vytiahol zrkadlo z knihy, takže som teraz videla iba steblá trávy, no všetko som počula. „Nepotrebujem sa pozerať na tie sprostosti. To všetko viem.“ Odsekol Sirius. Vôbec nebol namyslený! Potom som začula Jamesa šepkať: „Toto ťa preberie, Tichošľap.“ Tak Tichošľap...čo by to mohlo byť? Lev? Pes?....mačka?

„Výborne, Ufňukanec.“

Drgla som Lily. Jasné, že šlo o Severusa. Hľadeli sme na nich ako na zjavenie. Z ničoho nič ho James odzbrojil a potom zvolal: „Impedimenta!“ Severus spadol na zem. Lily už bežala k nim. Nepočula som, o čom hovoria, pretože všetci okolo sa rozprávali o tom, čo práve videli.

Zrazu som začula Lilyn hlas: „Dajte mu POKOJ!“ zvreskla. James a Sirius sa obzreli. Sadla som si. Už sa nebudem Severusa zastávať! Nech mu spravia čokoľvek, zaslúžil si to! Sadla som si do trávy a zobrala som si zrkadlo. Bol v ňom Remus.

„Čo tí dvaja idioti robia?“ spýtala som sa ho.

„No...snažia sa začarovať Snapa.“

„A ty im v tom nezabrániš? Si prefekt!“ to bola len taká básnická otázka. Bolo mi jedno, či Severusa začarujú, alebo nie. Len som sa čudovala, že Remus nič nerobí.

„Aký by to malo zmysel?“ povedal a trochu sa zamračil.

Lily práve hovorila: „Dajte mu pokoj. Čo vám urobil?“ No...niečo by sa našlo, ale Lily o ničom nevedela, takže sa dalo čakať, že bude nahnevaná.

„No ide skôr o to, že existuje, ak vieš, čo tým myslím...“ odpovedal jej James.

„Aella,“ ozval sa Remus...muselo to vyzerať divne. Všetci okolo sa smiali, len Remus hľadel do knihy. „Poď radšej sem. Myslím, že Lily treba trochu krotiť.“

Prišla som práve, keď James hovoril: „A je to,“ Snape práve vstal. „Máš šťastie, že tu bola Evansová, Ufňukanec.“ Na spánku mal reznú ranu, takú, ako keď vytiahol Severusa spod Zúrivej vŕby. Takže...toto spôsobuje Sectucempra...

„Nepotrebujem pomoc od špinavej humusáčky.“ Povedal Snape. IDIOT!

„Fajn,“ povedala pokojne Lily. „Nabudúce sa nebudem obťažovať. A keby som bola na tvojom mieste, Ufňukanec, oprala by som si gate!“

„Ospravedlň sa Evansovej!“ zakričal James.

„Nenúť ho, aby sa mi ospravedlňoval! Si rovnako zlý ako on.“

„Čo?“ vyvalil oči James. „Ja by som ťa NIKDY nenazval – vieš ako!“

No Lily sa práve dostala do stavu, keď bola pripravená vykričať mu všetko, čo si o ňom myslí.

„Šuchríš si vlasy, lebo si myslíš, že to vyzerá frajersky, akoby si práve zosadol z metly, predvádzaš sa s tou hlúpou strelou...“ fakt sa s ňou predvádzal. „...premávaš sa po chodbách a začaruješ každého, kto sa ti znepáči len preto, že to vieš...prekvapuje ma, že sa tvoja metla vôbec odlepí od zeme s takou centovou hlavou plnou blbostí. Je mi z teba na vracanie.“ Otočila sa a odišla. James na ňu zakričla, ale nepočúvala ho. Usmiala som sa na Remusa a šla som za ňou. Ešte som začula Jamesa: „Čo jej je?“ znelo to síce ľahostajne, ale tón jeho hlasu...ten menej zjavný...prezrádzal, že nie je nadšený. „Keď tak čítam medzi riadkami, povedal by som, že ťa považuje za nafúkanca, kamoško.“ Odpovedal mu Sirius. Usmiala som sa. Trafil klinec po hlavičke! James bol nafúkaný, namyslený hlupák, ale Sirius bol rovnaký. To, že vyzeral dobre, ešte neznamenalo, že sa môže po škole premávať ako páv.

Hm...keďže nebolo týždňa, kedy by nebol aspoň jeden deň James alebo Sirius stredobodom pozornosti, nikto sa viac nestaral, čo sa stalo v ten deň po skúške z obrany proti čiernej mágii. Nikto okrem Jamesa. Už sa prestal naparovať, dokonca sa Lily ospravedlnil, no ona mu dala najavo, že tým sa nič nemení.

Zvyšok skúšok prebehol v poriadku, bez nejakých výstupov. Vždy keď som videla Severusa, pocítila som slabé výčitky svedomia, že som sa ho nezastala, ale rýchlo ma to prešlo. Zaslúžil si to! Presviedčala som samu seba. Ale James to možno trochu prehnal...A len preto, že Sirius sa nudil!

Pár dní pred koncom školského roka som sa prechádzala s Lily pri jazere. Zbadali sme Remusa a Lily mi povedala: „Choď za ním.“

„Prečo?“

„Pretože bez neho si ako....neviem. Nie je s tebou žiadna sranda.“

„No tak ďakujem.“ Uškrnula som sa, ale poslušne som prišla k Remusovi. Lily odišla.

„Hm..ahoj.“ pozdravila som ho. Sedel na deke a čítal knihu.

„Aella, ty si zvláštna.“ Pozrel sa mi priamo do očí.

„Hej, ty si vlkolak a ja som zvláštna, že?“ usmiala som sa.

Vstal a začal sa prechádzať. Potom zastal a pozrel sa priamo na mňa. „Ako to bude cez prázdniny?“

Aj ja som vstala. Prešla som popri ňom a keď som bola za ním, zašepkala som: „Remus, neviem. Budeš mi veľmi chýbať.“

Otočil sa. Sklonil sa ku mne a povedal: „Aj ty mne. Čo keby si ostala...tu?“

„Už som ti hovorila, že budem na Akadémii. Veľa to pre mňa znamená.“ Obrátila som sa. Teraz stál za mnou. Pocítila som, ako ma chytil za pás a zašepkal mi do ucha.

„Vieš, ja som hrozný sebec.“ Pobozkal ma na líce.

Tieto veci som na ňom zbožňovala. To, že sa nehanbil držať ma za ruku, pozerať sa mi do očí, alebo len tak ma na verejnosti pobozkať. Nikdy som nevidela Siriusa alebo Jamesa, ako sa takto správajú k dievčaťu. Mali rande mnohokrát za týždeň(niekedy aj za deň), ale vždy som videla len dievčatá, ktoré ráno pri raňajkách plakali a hlúčik im podobných ich utešoval, pričom tie baby vždy niečo nesúvisle mleli. Väčšinou to boli nadávky, ktoré striedali mená Sirius, alebo James, v horšom prípade Black a Potter. No proste...títo chalani mali na dievčatá...hm...osobitý vplyv.

„Ale si milý sebec.“ Obrátila som sa k nemu. Ešte stále ma držal, takže sme boli veľmi blízko pri sebe. Prvý krát som zacítila niečo...neviem...také silné. Cítila som každý jeden kúsok jeho tela. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Roztriasli sa mi nohy. Remus Lupin...TEN Remus Lupin, ktorý bol najlepší, najmúdrejší a najkrajší zo všetkých chalanov, akých poznám...ten sa na mňa pozeral...takto! Vedela som, čo by nasledovalo, keby sme neboli vonku pred hradom a nebolo by tu ani človiečika.

Odtiahla som sa(ani si neviete predstaviť, aké to bolo ťažké), chytila som ho za ruku a šla som s ním k deke. Vtom pribehol Sirius.

„Hej, vy dvaja, odfotil som vás.“ A už nám strkal do rúk fotku. Musel to fotiť len pár sekúnd predtým, ako sme sa od seba odtrhli, pretože z pohľadov sa nám dalo vyčítať jediné. To, čo sme obaja chceli....

„Tak teda...Remus...takéto myšlienky sa nehodia k prefektovi.“ Zasmial sa. Remus si fotku odložil do batoha a buchol Siriusa do pleca.

V ten deň sme boli celý čas pri jazere. Po chvíli sa k nám pridal aj James a Peter a neskôr aj Alice a Frank. Len Lily chýbala. Vedela som však, že nikdy nebudem môcť byť naraz s Lily a Jamesom. Ale možno...ktovie, čo sa ešte stane. Teraz nás však nič netrápilo.

* * *

Tak...posielajte sovy(posledné dva dni ich bolo veeeľmi málo a normálne mi začínajú chýbať), bodujte Aellu(som s tým už otravná, že?) a....čakajte na ďalšiu kapitolku.

Pa...

[ » na začiatok « ]