Kapitola:
Pridaná: 25.6.2011, 22:55:55
Čítaná: 1469×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Diana Michellová-Birellová, Kristie Vertová, Lee Jordan, George Weasley,...
Stručný dej: Dve dievčatá Diana (Nara Cissy) a Kristie (Kristie Gaunt) sa rozhodli ukázať vám, ako to bolo po vojne. Tieto mladé dámy, ale sú niečím výnimočné. Obe sú z inej vrstvy, ale z jednej fakulty- Bystrohlavu. Ale obidve sú po celej škole známe ako Výtržníčky, pretože stále majú v hlave plány ako domotať žiakom hlavy a rozveseliť tých, ktorí s atentátom nič nemajú...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámte sa! 2 » Pergamen a oheň 3 » Labyrint 4 » Rozhovor 5 » Jaskyňa 6 » Sama? 7 » Láska šialená 8 » Zloduch ďakujem... 9 » Súťaž 10 » Malfoy 11 » Zásnuby 12 » Výlet 13 » Zlá...

Túto časť venujeme Marike a mnohým ďalším, ktorí sa na tom zasmejú.

Táto kapča je naša spoločná tak si prosím nevšímajte tayk, vyk a podobné blbosti :D. A samozrejme komentujte. Kristie Gaunt a Narciss

Tak ako sme si prezerali mapu bratov weasleyovcov zistili sme čosi neuveriteľné­­. I keď tam boli všetky chodby, jedna predsa len chýbala. teda nie jedna.. je ich viac. Náš labyrint tam chýbal a to sa nám vôbec nepáčilo­­. Lámali sme si hlavu a vtedy Dia vyskočila a buchla si hlavu o baldachýn. "Ako sme na to mohli zabudnúť? Naše kúzlo odkazov môžeme trošku zmeniť a máme to, čo potrebujeme!"­­ Ale ani to nejako nevychádzalo.

"Vieš, čo? Poď do lesa a niečo sa už len nájde." ozvala sa Dia. Na to už vyskočila aj Kristie a rýchlo dobehli k Zakázanému lesu a nepozorovane do neho vošli. Už dlho z neho nemali strach lebo raz sa tam skrývali pred Filchom a vtedy im veľmi pomohli aj kentauri, ktorí mláďatám neubližujú, ale pomáhajú im a to tak, že nás doviedli do jaskyne, kde sme sa vybrali aj teraz­­.

Okdedy sme tam boli naposledy, nič sa nezmenilo. Jaskyňa bola priestranná s malým jazierkom uprostred a jedným stolom a stoličkami, ktoré sme tam doniesli mi pomocou, rovnakého elixíru ako v Bifľomorskej klubovni. Zasadli sme na to a Dia si vzala svoje brko.­­

Niečo začala horlivo písať a Kristie jej nakúkala cez plece. a pýtala sa jej: "Čo to prepána robíš?"­­

Dia sa uškrnula a začala vysvetľovať historku o tom ako sa Záškodníci prihovorili Snapeovi. V tom je macher. Všetky historky vie aj odzadu.

"Kristie, však si pamätáš na tú moju historku?" opýtala sa jej Dia­­.

"Dia, ty ich máš toľko, že už ani netuším o ktorej hovoríš," usmiala sa na ňu Kristie.

"Až toľko ich zas nie je. Alebo aj hej." zasmiala sa na ňu. "No ako tú nepoznám až tak dobre..."­­

Vtom spoza seba začuli nejaký nepredvídateľný zvuk šuštiaceho lístie. Otočili sa, ale ani jedna neuvidela nič dôležité a tak sa obrátili naspäť.

"No ja práve myslím tú, čo už mal Záškodnícku mapu Harry a jak sa túlal po chodbách aj s mapou, tak ho našiel Snape. Ako to bolo v noci ta ho zobral so sebou do pracovne a všimol si, že Potter má v ruke pergamen. No vieš tú mapu, ale vypnutú. No a proste na ňu napísal niečo v tom zmysle, že objav, čo skrývaš tu je profesor Snape. A jemu odpísala mapa, že Snape umy si vlasy a podobné veci. Myslím, že niečo také dokáže aj táto." dopovedala a mrkla zamyslene na mapu.

Kristie sa na ňu zlomyseľne usmiala. "Bolo by to treba zistiť, ale ja to zisťovať nebudem. Ja sa mám príliš rada na to, aby sa TO vysmievalo."

"Haha a čo akože môžu napísať na teba?" zasmiala sa z nej a začala čmárať po papieri. "Čauko George."­­ Chvíľu sme počkali, ale keď sa ani potom nič nestalo, skúsili sme to ešte raz ale s podpisom. "Čau George. Tu je Dia Michellová."

"Ách takže už viem s kým mám tu česť." zjavilo sa bleskovo na papieri a Dia sa skoro zadusila pepermintovým hadíkom, ktorého si vybrala z vrecka. Takú pohotovú reakciu nečakala.

Hneď sa jej však opäť zjavil na tvári jej povestný úsmev a dopísala: "A som tu s Kristie Vertovou." Keď ju Kristie uvidela to napísať, len tak tak sa premohla aby jej nezobrala pergamen s brkom. Alebo jednu hneď na mieste nestrelila.

Dia sa, však pohodlne oprela, založila si ruky a čakala na ďalšiu odpoveď. "Hm dve dievčatá, ktoré majú moju mapu...Nebudete vy náhodou V-éčka?"­­

Kristie jej vytrhla brko a začala písať. "Odkiaľ vieš o V-éčkach?" Jej otázka zmyzla a odpoveď sa hneď zjavila. "Takže ste V-éčka."

"No a čo? Máme sa snáď za čo hanbiť?" odpísala rýchlo Dia, ktoré mala pri sebe vždy rezervné brko, a ktorej momentálne trošku urazil pýchu.­­

Kristie však stále zaujímala dôležitejšia vec.. Ako mohol starý pergamen vedieť o najnovších momentoch? Nestihla to však napísať, lebo za nimi opäť niečo zašušťalo.

"Dočerta Kristie choď sa mrknúť čo to tam straší! Strašne ma to ruší." zavrčala na ňu a hypnotizovala očami pergamen, na ktorom sa ešte nič nezjavilo.­­

Kristie sa rozhodne postavila a prišla ku kríku. Odhrnula pár vetvičiek a skamenela. Pozerali sa na ňu dve tmavohnedé oči a veľký úškrn na tvári obrovskej fretky. Nikdy sa nevyznala v Zázračných zveroch, ale toto jej zostali v pamäti. Džavej.

"Ty čo tu chceš ty potvora jedna blbá?" vyskočilo na ňu stvorenie a jej oči ešte viac vyleteli z jamiek. ­­

Vôbec si nevšimla Diin slávnostný výkrik, keď Weasley odpísal.­­

"Kto ti dohovil chodiť do mojej jaskyne? Soplaňa? Ha?" spýtal sa ešte raz tvor, no to už Kristie vytiahla prútik a obzrela sa na Diu. Tá však stále horlivo písala na pergamen.

Pokrúrila hlavou a povedala prvé zaklínadlo, ktoré ju v tom strese napadlo, no našťastie zabralo.

"Lumos Maximo!"

Jaskyňu zalial prúd svetla a džavej zaspätkoval. Otočila sa a frflajúc odkráčal.

"Malé sprosté decko... Nemá tu čo robiť a vyháňa ma..."

Zatiaľ, čo Kristie odháňala to otravné stvorenie, Dia dostala správu od Georga. "Haha, kto by o Vás nevedel? Veď ste skoro legenda." ­­"To teda sme, ale odkiaľ o nás vie starý obyčajný pergamen?" hrdo a zároveň zvedavo odpísala.

"Ja a starý pergamen? Ach už chápem ako to myslíš, a myslím, že je to úplne jednoduché. JA mám totiž druhú identickú mapu a tak si dokážeme písať." odpísal jej a skoro vyskočila, ale aj od ľaku, lebo Kristie práve použila Lumos Maxima­­.

"Ďokelu Krietie čo to robíš?" skríkla.

"Zachraňujem nám život!" štekla po nej Kristie. "Inak ďakujem za pomoc s tým džavejom."

"S džavejom? S akým džavejom preboha? Vždy som ho chcela vidieť, ale tu vraj nežije," smutne sa Dia usmiala.

"Ty asi nie si v pohode? Vieš, čo je to za otravného tvora?" vyštekla po nej Kristie. "Ale, čo ti odpísal?" opýtala sa s nadšením.­­

Dia jej to v skratke zhrnula a aj Kristie bola zrazu v podobnom tranze ako ona.­­

Tentoraz už Georgovi neísala len Dia, ale aj Kristie.

"Ozaj, ako je možné, že keď sme boli minule v tvojom obchode, tak si tam nebol? Nemal nám absolútne kto pomôcť..." napísala nespokojne.

"Ježiš mária! A nezobrali ste si náhodou ulievacie maškrty vtedy?" odpísal a obe mali pocit, že zhrozene.­­

"Ale vôbec nei! Len sme sa ťa chceli spýtať, či by si nechcel nejaké drobnosti od nás." odpísala mu Dia tak rýchlo, že Kristie si pomaly ani nestihla prečítať, čo napísal George­­.

"Keď tu budete nabudúce, tak dajte vedieť. Rád by som videl a osobne stretol niekoho, kto ešte stále udržiava naše remeslo. A môžme aj potom uzavrieť nejaký ten obchod," odpísal Weasley, keď vtom zas niečo zašuchotalo v tom istom kríku.

"Dia, teraz tam choď ty," povedala Kristie a jej kamarátka, neotŕhajúc oči od pergaamenu, vstala a prešla k zeleni.

"Pazduchy ešte stále ste tu?" vyštekol na ňu džarvej, keď sa ukázala pri kríku.

"Ach aký si mi ty zlatučký, krásnučký..."začala Dia hlasom akoby sa prihvárala dieťaťu, lebo akosi podvedome vytušila, že to práve nenávidí.

"Jáááj dofrasa, ty daj tie hnusné paprče het! Ááááá!" zakričal a pakoval sa ta het.­­

Kristie sa zvedavo otočila.

"Tebe sa to podarilo lepšie ako mne," usmiala sa. "A mala by si si kúpiť mačku, lebo neviem ,či si bola chcene taká zlatá, ale bolo to veľmi presvedčivé."

"Odísal?" sadla si k nej Dia, na čo Kristie pokrčila plecami. To bol ich náznak nesúhlasu.

"Ale fakt mala by som si kúpiť nejakú cicu." usmiala sa a naklonila sa nad pergamen. "Georgieeee nekúpil by si mi mačičku?" napísala a uškrnula sa na Kristie, ktorej na tvári pohrávalo silné zmätenie.­­

To zmätenie sa však o chvíli zmenilo na obrovský úsmev.

"Tak Georgieeee hej? Ja som nevedela, že máte medzi sebou taký dobrý vzťah."

Hneď ako to dopovedala, tak sa na papieri objavila odpoveď, no ktorú sa obidve vrhli.

"Jasné, ale ak chceš nejaké domáce zvieratko, mala by si prísť k nám. Máme aj niečo lepšie ako mačička."

"Ách tie ich krásne huňaté vecičky..Alebo myslel na niečo iné?" opýtala sa mierne zvrátene a na to sa obe rozosmiali.

"Ale keď ty máš obchod tááák strašne ďaleko od rokfortu.. Poď ty tu a môžeme sa ťa tvárou v tvár spýtať čo chceme."­­

"Pravda je taká, že už dlhšie lánujem rísť do Rokvillu. Čo keby sme sa stretli tam? Tam by sme sa už dohodli na všetkom," odovedal akoby nič George.Vtom sa tam ešte niečo objavilo. "Ozaj Kristie. Ako je to medzi tebou a Maťom?"

Kristie zazmätkovala a napísala prvé čo jej zišlo na um.

"Ako vieš o Maťovi?" spýtala sa celá červená, mysliac si, že o tom vedela len Dia. Bohvie kto všetko o tom už vedel.

"Ja som mu to nepovedala ty truba! Ale vieš, že ti to neschvaľujem!" obrnila sa hneď Dia a mrkla na papier skúmavý pohľad. ­­

"Mimochodom, prečo mi ho neschvaľuješ?" spýtala sa Kristie dosť odveci, i keď stále pozerala na papier pred sebou a čakala na odpoveď.

"Lebo je to idiot a sprostý chumaj stačí?" namrzene jej odpovedala, síce vedela, že toto práve nechcela počuť. "Lebo mám taký vnútorný ciťák a tým sa oplatí veriť vždy!" povedala a prekrížila si ruky na prsiach. Práve vtedy naskočila odpoveď.

"Ten chalan cez leto vypomáhal tu v obchode a keď si tu bola zdalo sa mi niečo... ale veď nechaj tak, keď prídem porozprávame sa."­­

Kristie si tvár schovala v rukách a potichu vykríkla. Zdalo sa však, že tej sily, ktorá ju núti kričať je v nej viac, no ovládla sa. Zobrala brko a napísala: "Tak kedy sa stretneme? Kedy máš čas?"

Odpoveď prišla takmer okamžite. "Budúci výkend mi vyhovuje. Vám?"

"A kurát budúcu sobotu máme výlet do Rokvillu, tak to by bolo fajn," napísala Dia.

Ďalšia správa od Georga nás trošku však prekvapila. "Nemáte náhodou teraz hodinu?"

"No ako to vysvetliť... Slughorn nás má v láske a táákkk..." začala Dia a hneď sa začervenala. George to vychytal, ale tak,nooo napísala predsa pravdu. Fakt ich mal moc rád a všetko im odpustil, Dokonca aj keď mu minule vykradli kabinet­­.

"Haha šťastná vy mládež bez Snapa." odpísal aj s pár smajlíkmi.

"Náhodou aj o Snapovi poznám pár cool historiek." odpísala mu trošinka urazene Dia.­­

"Aké?" spýtal sa a už zo samotnej otázky sršala zvedavosť.

"Moje slávne historky sa musia len rozprávať." odbila ho a uškrnula sa sama nad sebou. "A veď nemám pravdu Kristie?" spýtala sa jej, kým ona zatiaľ čítala vše, čo si písali.­­

"Ja ich už poznám odslova doslova," napísala Kristie. "Lebo toto čo tu sedí vedľa mňa je veľmi výrečný človek."

Hneď ako to zmyzlo na papieri, dostala som dosť silno po hlave.

"A však si výrečná!" ochraňovala sa.

"No som, ale to si nechávam až na druhé rande!" zarehotala sa na ňu Dia."A k tomu ty si už na moje pozauchá zvyknutá tak sa tu nerozťahuj." znova sa zasmiala a spolu čakali na Georgovu odpoveď.

Keď ani po desiatich minútach nič neprišlo, znervózneli, no potom im však prišla veľmi zaujímavá správa.

"Prišli mi investori. Dohnime sa, že sa stretneme túto sobotu o 10-tej u Troch metiel."

"Jasné zlatko." odpísala mu Dia a zvinula pergamen. "tak, čo ideme do tej školy?" povedala a zadívala sa na hrad, ktorému ponad stromu vyčnievali len vežičky.

"Hm, mali by sme."usmiala sa na ňu Kristie a zavesené pod seba sa prepašovali všakovakými kúzlami do hradu, kde našťastie zúrila prestávka a nik si ich nevšimol. -Dia a Kristie spolu :).

[ » na začiatok « ]