Kapitola:
Pridaná: 25.6.2011, 22:36:42
Čítaná: 2673×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

takže pekne od začiatku... posledná kapitola bola pridané 21.4. čo je 65 dní naspäť, preto sa nečudujte, ak tu budú nejaké tie nezrovnalosti v deji... keby sa mi chcelo, našla by som si desitky výhovoriek, prečo som nemohla písať... napr. choroba, výlet do Paríža, posledné veľké skúšky, atď. ...ale teraz som to už pridala :) a dúfam, že nevadí, že je to tak neskoro :) :) s pozdravom - Kristie Gaunt

X. Kapitola - Nový začiatok

"Kristie," podišiel ku mne Will, keď sme osameli.

Ja som poodstúpila. Menil nálady ako počasie. "Čo chceš?"

"Neber ma za slovo, Kristie. Musím sa správať tak ako sa správam. Vieš, že nemôžem pred pánom byť zaľúbený," povedal a zapozeral sa mi do očí.

"Počkaj, počkaj, počkaj. Ty si práve povedal, že si zaľúbený?" spýtala som sa prekvapene. Toto som od neho vôbec nečakala.

"Nič také som nepovedal," ohradil sa. "Povedal som len, že sa nemôžem správať tak ako chcem."

Zasmiala som sa. "Ale ty si to povedal. Určite si to povedal."

"Nie!" vykríkol podráždene a mne na rozum prišla dôležitá otázka.

"Prečo si nechal aby mi ubližovali?" spýtala som sa a moju veselú náladu vystriedal smútok, keď som si spomenula ako sa pri mojom Cruciatuse len prizeral.

"Ja... Ja... Mali by sme ísť," šepol a chytil ma za plece.

"Odpovedz..." chcela som ho vyzvať k odpovedi, ale okolo nás sa svet začal krútiť v silnom farebnom víre. Zas sme sa premiestňovali a mne zase začalo byť zle. Tentoraz ma však pri pristátí zachytili Willove ruky. Varovne sa na mňa pozrel, lebo v miestnosti sme neboli sami. Bola tu Marry a aj Snape.

Keď som sa poobzerala, zistila som, že miestnosť nebola z pohľadu mukla vôbec obyčajná. Toľko rôznych, nepomenovateľných vecí som v živote nevidela. V strede miestnosti bol stôl, no teraz za ním nikto nesedel. Namiesto toho nás riaditeľ tejto školy popohnal k obrovským dverách, za ktorými, ako som správne predokladala, boli točité schody zakončené kamennou obludou.

"Waw," šepla som, keď som uvidela tú obrovskú chodbu. Trošku sa sice podobala na tú z filmov o HP, ale bola väčšia a temnejšia. To však spôsobovalo to, že za oknami obloha nemala modrú farbu, ale bola skôr vyblednuto čierna, čiže sivá.

Bez našich protestov a s pár našimi nie vždy príjemnými otázkami, nás tí dvaja zaviedli k čiernym dvojkrídlovým dverám, ktoré sa ako na povel otvorili. Zjavila sa nám chodba s dvomi odbočkami. Snape mňa a M rozdelil a vybrali sme sa každá inou chodbou. Keď som už bola pred tou izbou, zmeravela som. Nebola to len hocijaká izba. Bola to MOJA izba z MôJHO muklovského bytu.

"Dýchaj," ozvalo sa spoza mňa a vtom som si uvedomila niekoľko vecí naraz. Uvedomila som si, že zadržiavam dych, zistila som, že ten niekto je William a tretia vec bola, že mi stál rovno pri uchu, a tak som cítila jeho pravidelný dych.

Rýchlo som si od neho odstúpila. Na moje šťastie ho vtom Snape zavolal.

"William, myslím, že by bolo vhodné, aby sa dievčatá trochu zorientovali. A to sami. Ráno im to vysvetlíme," povedal a nakoniec spolu s Willom vyšiel z našich izieb. Prišla som k Marrynej a ona už spokojne spala na svojej posteli.

Usmiala som sa, a zhasla som jej svetlo, pričom som bola prekvapená tým, že tam je normálna elektrika.

"To zajtra musím vypátrať," povedala som si sama pre seba a keď som si konečne ľahla do postele, uvedomila som si, že toto bol mimoriadne dlhý deň a v momente som zaspala.

[ » na začiatok « ]