Kapitola:
Pridaná: 24.6.2011, 13:47:43
Čítaná: 4092×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

Po Rodovom a Blackovom súboji som vošla do svojej izby a hodila som do kozuba hop-šup prášok a zakričala:

„Carin, poď, potrebujem sa s tebou rozprávať!“ Onedlho sa z kozubu vynorila Carin v štýlových tyrkysových šatách a oprašovala si ich.

„Čo je Bella?“ spýtala sa ma zvalila sa na posteľ. Ja som si sadla na diván a vážne som na ňu pozrela. „Najprv mi odpovedz, ale pravdivo, jasné? Ešte... ešte stále s ti páči Black?“ Carin sa nechápavo usmiala:

„Ale Bella, Blackov je snáď milión. Ktorého myslíš?“ spýtala sa ma.

„No... ehm, Siriusa.“ Dostala som zo seba.

„Siriusa Blacka? Či sa mi páči? Ale samozrejme že sa mi už nepáči! Je to absolútny idiot. Arogantný, nafúkaný a drzý. Až teraz som si to všimla, a mrzí ma to. Prečo sa vlastne pýtaš?“ spýtala sa ma, a ja som jej dopodrobna vyrozprávala môj plán.

„To nemyslíš vážne! To nespravím! Aj keby si mi mala za to zaplatiť!“ zhrozila sa Carin, keď som jej ho dorozprávala.

„Prosím! Si moja jediná šanca! Prosím, pekne prosím! A za novú tašku?“ skúsila som to podplácaním. „Akej značky?“ spýtala sa so záujmom Carin.

„Akej len chceš, a podľa tvojho výberu. Zadarmo. Spravíš to?“ spýtala som sa jej. Bola totiž moja jediná nádej.

„Dobre. Ale bez tašky. Si moja kamarátka, hoci to nebudem robiť rada.“ Povedala a rozlúčili sme sa. Zo samej zlomyseľnosti som sa usmiala. Black to bude mať zrátané!

Cissy sa rozhodla ísť na nákupy.

„Bella? Ideš so mnou na nákupy? Musím si kúpiť nové topánky, šaty a šperky na ples.“ Povedala keď vošla do mojej izby.

„Ale povedz mi, načo ti budú večerné šaty na vianočnom plese, ktorý trvá len do polnoci?“ spýtala som sa jej.

„A kto povedal že to bude v Rokforte?“ potmehúdsky sa usmiala.

„Tak ty ideš s Luciusom?! Ako to, že o tom neviem?“ spýtala som sa predstierajúc urazený tón.

„Poviem ti po ceste. Pôjdeme autom, nie? Nech zapadneme medzi muklov.“ Povedala Cissy a dala sa na odchod.

„Hej, už sa teším na otcov nový mercedes.“ Pritakala som a ona na mňa vyvalila oči. „No čo, je úžasný.“ Mykla som plecami a ona sa rozosmiala.

„Tak zachvíľu.“ Povedala a zmizla preč. Prezliekla som sa do džínsov a do bieleho trička s modrými bodkami. Vyšla som z izby a zamkla za sebou. Natiahla som si jarný kabát a vošla do haly. Cissy ma tam už čakala.

„No že si už tu.“ Usmiala sa na mňa: „Máš plnú peňaženku? Budeš ju potrebovať.“ Zasmiala sa. V tomto je Cissy ako neúprosný živel. Nakupuje do vyprázdnenia peňaženky. Naposledy si napríklad kúpila v jeden deň päť párov lodičiek, dva páry sandál, číňany, turistické topánky a napokon čižmy. Nikdy som síce nechápala načo jej budú turistické topánky, ale kašľala som na to.

„Zavoláme Arnolda?“ spýtala som sa jej.

„Hej, kto nám bude nosiť tašky?“ odvetila mi. Arnold je náš šofer, komorník, záhradník a poradca v jednom. Je to 50 ročný pánko s hustou sivou bradou a zelenými očami. Chodí o paličke, ktorá vyzerá ako bakuľa – je hrčovitá, popukaná a stará. Aj napriek svojmu veku s nami rád chodieva na nákupy. Občas si kúpi trenírky alebo ponožky, inokedy si kúpi karamelky, pralinky alebo obrovitánsku čokoládu s 52 príchuťami, v každej tabličke je iná.

„No, tak ideme, nie?“ povedala som a vyšli sme dverami von. Kráčali sme po štrkovej cestičke ku odľahlej budove – našej garáži. Tam som pohladila kapotu otcovho nového mercedesu aj dvere so zlatou metalízou, dvere môjho BMW.

„Ideme na nákupy.“ Povedala Cissy a stlačila zvonček do Arnoldovho bytu. V okamihu nám Arnold otvoril a povedal:

„V akom aute si želáte ísť?“ spýtal sa a vyšiel z bytu.

„Mercedes. Dnes, Arnold ideme do Super magického centra, dobre?“ povedala a žuchla sa na tmavý kožený poťah mercedesu. Ja som si sadla vedľa nej a stlačila som gombík pri mojom okne a v okamihu sa začala spúšťať priehradka, aby nám dopriala súkromie.

„Tak, s kým ideš na ten ples?“ spýtala som sa nedočkavo.

„Predsa s Luciusom, s kým iným? Naozaj máš o mne takú nízku mienku? To si ma naozaj sklamala.“ Zamračila sa a ja som sa zasmiala.

„Dobre vieš že tak som to nemyslela. Ale povedz mi, kam pôjdete?“ spýtala som sa jej. Odvrátila tvár a povedala:

„K Luciusovi.“ Povedala a ja som sa hneď zamračila.

„Dobre vieš že to nevidím rada. Luciusova rodina nie je veľmi no, chápavá,“ povedala som ponuro. „ak sa ti niečo stane...“

„Nič sa mi nestane Bella. Je to moja vec či tam pôjdem alebo nie. A okrem toho, je to večierok na oslavu Luciusových narodenín. A len tak mimochodom, Lucius mi kázal, aby som tam pozvala aj Vás dvoch. Ale vidím, že nemáte záujem.“ Povedala a pozrela sa von oknom.

„Nie, pôjdeme tam, ja len že... nemám pre neho darček.“ Povedala som, zmenila som vetu uprostred. Nie, pôjdeme tam, ja len že, môžu tam byť ďalší prívrženci Temného Pána.

„Ale prosím ťa! Rodo určite nejaký má, je to Luciusov kamarát, musí vedieť že bude mať narodeniny.“ Povedala Cissy a pozrela sa na mňa.

„Tak fajn.“ Povedala som a počas celej cesty do Super magického centra sme mlčali.

„Hej, Bella, čo povieš na tieto?“ spýtala sa Cissy a ukázala na tmavo modré šaty s namaľovanými zlatými hviezdami a kométami.

„V pohode, ale asi nechceš zaujať tvojho milovaného astronautikou.“ Povedala som mrzuto.

„Och Bella, nekaz mi zábavu. Sú vážne také astronautské?“ spýtala sa.

„Hej. Na môj vkus až príliš.“ Povedala som jej.

„Tak fajn.“ A vybrala si bledulinko azúrové šaty z hodvábu a perly. Ďalej si vybrala asi tucet topánok ktoré sa jej k tým šatám hodili a práve rozoberala s predavačkou farby.

„Nie, nemôžem dať k azúrovej tyrkysové topánky.“ Povedala a predavačka mávla prútikom. Topánky sa premiestnili na svoje miesto.

„Myslím, že si zoberiem tieto.“ Povedala som si a vytiahla som ružovo – čierne šaty až po zem s kratulinkou vlečkou.

„Ukáž Bella.“ Povedala Cissy a otočila sa ku mne.

„Mmm, pekné.“ Pochválila môj výber a ja som siahla na súpravu z bieleho zlata s ružovými diamantmi a za bledo ružovými ihličkovými topánkami, budem ich potrebovať. Rodo sa v poslednej dobe ešte viac vytiahol, môže mať tak meter osemdesiatpäť.

„Vezmem si ich, ďakujem.“ Povedala som a položila som šaty, topánky a šperky na pult.

„Och, ty si už vybrala? Ty to máš také ľahké, tebe sa k čiernym vlasom hodí všetko.“ Povedala Cissy a ukázala na jedny topánky.

„Vezmem si ich.“ Predavačka mávla prútikom a brko na pute začalo vypisovať bloček.

„Všetko?“ spýtala sa.

„Áno, ďakujeme.“ Povedala som a zhrabla tašky z pultu.

„Arnold? Zober ti e tašky.“ Povedala Cissy a Arnold mávnutím prútika premiestnil tašky do auta.

„Poďme ešte ku Marchsovi a Spencovi, počula som, že tam majú nádherné jarné šaty.“ Povedala som a vytiahla ju do ďalšieho obchodu.

„Fúú, myslím, že už máme všetko.“ Povedala Cissy a sadla do mercedesu. „Tak domov, Arnold, dobre?“ povedala a oprela si hlavu a opierku.

„Myslím, že Lucius bude s darčekom spokojný.“ Povedala som.

„Určite, Bella. Och, bude mať už osemnásť, to bude už rok dospelý! Ale my tiež budeme za krátko oslavovať. Ja v júni a ti v apríli.“ Odvetila Cissy.

Keď sme dorazili domov, rovno som vyšla do spálne a ani som nečakala kým moje nové oblečenie doletí do mojej skrine. Prekvapilo ma však, čo bolo na posteli. Bola to malá, žiarivo čierna škatuľka so striebornými ornamentmi. Na sekundu som zastala. Potom sa rozhýbala ako v spomalenom filme. „Ja len že, nechceš sa za mňa... Nechceš sa za mňa vydať?“ spomienky mi zavírili v hlave. Kľakla som si k posteli a nahla som sa za škatuľkou. Bola taká ľahká, akoby v nej nič nebolo, ale len čo sa ku mne priblížila, akoby oťažela. Chytila som palcom a ukazovákom veko. Zamat pod mojimi prstami tichulinko vzdychol. Pohladila som škatuľku prstami. Cítila som jemné ornamenty, ktoré boli vytlačené na škatuľke. Odhodlala som sa a odklopila veko. Uprostred čierneho zamatu bol položený prsteň. Prsteň so zlatou obrúčkou. Prsteň s briliantmi a diamantmi, ktoré sa ovíjali okolo obrúčky. Prsteň s veľkým diamantom – smaragdom obkoleseným asi 20 rubínmi a briliantmi. Zásnubný prsteň. Natlačili sa mi slzy do očí.

„Áno. Áno. Áno!“ zvolala som.

**************************************************************

prepáčte že tak véééééééééééééééééľmi neskoro, ale chcela som to vybaliť na plno. Hoci, podľa mňa, sa mi to aspoň trošku podarilo :).

[ » na začiatok « ]