Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Po čase...samozrejme až o niekoľko mesiacov neskôr...som rozmýšľala....ako to, že som si nevšimla, že všetko je až príliš pekné na to, aby to trvalo dlho? Veď...väčšinou je to tak...za všetko dobré treba zaplatiť. Alebo...všetko to zlé, čo sa dialo predtým...to bolo iba pre tých pár chvíľ pokoja? Hm...je to zvláštne. Ale nikdy nič netrvá príliš dlho. A už vôbec nie šťastie.
S Remusom sme prežili krásny...mesiac? Možno menej. Neviem, všetko sa udialo tak rýchlo... Bol to nádherne strávený čas ale potom...
V jedno obzvlášť pekné popoludnie sme sedeli s Remusom v klubovni a učili sme sa. Pozrel sa na mňa a povedal:
„Aella, podaj mi, prosím ťa, knihu na Dejiny mágie.“
Podala som mu ju a vtedy vtrhla do miestnosti Lily, nasledovaná Jamesom.
„Daj mi pokoj, Potter!“ zrúkla. No dalo sa pri takom hluku učiť? Zdvihla som hlavu z úlohy pre profesora Binsa a zahľadela sa na Lily. Bola celá červená(od zlosti).
„Prečo?“ uškrnul sa James. Zase tí dvaja...kedy si James konečne uvedomí, že Lily o neho nemá záujem?
„Potter, ak sa ku mne ešte raz priblížiš, jednu ti strelím.“ Vyhrážala sa Lily.
„Hm...fyzický kontakt?“ povedal, chytil ju za ruku a vtom si vyslúžil bezpochyby najsilnejšiu facku, akú kedy dostal. Ešte dlho potom, ako Lily odbehla do izby, mal na líci odtlačok jej ruky.
On sa však tváril, akoby nikdy nič krajšie nezažil.
„No...nie je dokonalá?“ spýtal sa zasnene a šiel do svojej izby.
S Remusom sme sa na seba pozreli a zasmiali sme sa.
Potom sme sa opäť učili, keď zrazu vtrhol do klubovne Sirius.
„Akože nechápem, o čo im ide!?“ skríkol. Tak tu sa už vážne nedá učiť! Čo si myslia? Dnes je asi deň bláznov.
„Komu?“ nevinne sa spýtal Remus. Jasné, že reč bola o dievčatách.
"Babám!!! Taká Ema...Človek by si myslel, že bude rada, keď pôjde na rande. So mnou! Ale potom sa urazila! Vraj vie, že som pozval aj jej kamarátku Lizzie! No a? Veď...som nechcel byť s oboma naraz!“ a odišiel.
„On si vážne myslí, že nespravil nič zlé?“ spýtala som sa s nadvihnutým obočím Remusa.
„Má akési mylné predstavy o tom, čo je správne, a čo nie.“ Usmial sa.
„Dúfam, že ty nemáš dnes ešte nejaké rande.“ Prižmúrila som oči.
„No...nechcel som ti to povedať...ale večer idem von s jednou....“ nedokončil, lebo mu letela do hlavy čokoládová žabka.
„Pravdaže nie!“ povedal, keď si presadol ku mne. „Ale také rande...to by nebolo zlé...“
„Fajn...ale nie dnes. Nemám čas. Sľúbila som Lily a Alice, že si s nimi budem opakovať....“
„Zase. V poslednej dobe nerobíš nič iné, ako sa učíš.“ Povedal a trochu sa odtiahol.
„Remus! Veď skúšky sa blížia! Potrebujem dobré známky, aby som mohla pokračovať v elixíroch, dejnách, transfigurácii a čarovaní!“ Nechápem, ako mi to mohol vyčítať. Naozaj som sa potrebovala učiť!
„Ja len...som s tebou IBA keď sa učíš. Už si ani nepamätám, kedy sme šli naposledy do Rokvillu.“
„Minulý utorok.“ Pripomenula som mu.
„Hej...utorok. Dobre...ako chceš. Pôjdem s chalanmi.“ A teraz si už odsadol.
„Remus,“ povedala som prosebne.
„Kašli na to, Aella.“ Fajn! Ešte aj Remus. Nestačilo, že mi Slughorn včera povedal, že to s mojimi elixírmi nevidí dobre...
Zvyšok dňa sme spolu prehovorili iba pár slov.
„Idem na večeru.“ Povedal Remus a odišiel.
Sakra! Práve keď som chcela ísť aj ja...
Vybehla som do izby a našla som tam Lily, ako plače.
„Lily...čo sa ti stalo?“
„Ten...nechuťák ma....on ma pozval von!“
„Nič si z toho nerob. Veď Potter ťa pozýva skoro každý deň...“ snažila som sa ju utešiť. Naozaj...on si vážne myslel, že keď ho odmietla hádam viac ako tisíc krát, že raz povie áno?
„Ale ja nehovorím o Potterovi!“ zakvílila.
„Nie? Ale potom...kto?“ nevšimla som si, že by mal o Lily niekto iný záujem. Čo bolo trochu čudné...bola veľmi pekná a múdra...
„Ten slizák Snape!“
„ČOŽE???“
„Dobre počuješ! A vieš čo som, ja krava, povedala?“
„Lily...že si nesúhlasila?“ Len nech nesúhlasila...prosím...nech povedala nie!
„Súhlasila!“ a spustila ešte väčší plač. Lily, Lily...to má za to, že nevie byť na ľudí zlá. Ja by som ho poslala kade ľahšie.
„Ale...ako to? Kedy....kde.....ako to?“
„Šla som z obeda. A vyzeralo to, že na niekoho čaká...pred Tučnou paňou...a...“ skoro som jej nerozumela, pretože strašne fňukala. „...a on povedal, že....či s ním niekam nepôjdem...ako kamaráti....a....ja ho ani nepoznám!“
„Tak si mu mala povedať nie! Lily, veď vieš o ňom iba to, že sa volá Snape!“
„Ale...potom...keď som súhlasila, bol taký...neviem....šťastný...“
„Jasné, že bol šťastný! Veď doteraz nemal žiadne rande!“
„Ako vieš?“ zdvihla Lily hlavu z vankúša. „Aha...ty ho poznáš...Aella, čo mám robiť?“
„Musíš ísť za ním. A odvolať to!“
„Ale...potom by sa na mňa hneval...“
„No a? Lily, nemôže ťa mať každý rád!“ Bolo načase, aby si to uvedomila.
„Aella...musíš ísť so mnou.“ Povedala. „Ja neviem, kde je slizolinská klubovňa.“
„A ja to viem?“ No...viem...približne...ale Lily o tom nevie...nevie, že viem...hm...trochu som domotaná...
„Aella, tak mi to pomôžeš nájsť! Musíš!“ Neviem síce prečo, ale keď musím, tak musím.
„Dobre, vstaň. Ideme.“
„Teraz?“ zhrozila sa.
„A kedy? Chceš mu to povedať, keď sa stretnete a pôjdete na rande? Kedy to vlastne má byť?“
„Na budúci víkend. Je výlet do Rokville...“
„Lily! Vzchop sa! Uprav sa, nech vyzeráš...ako vždy. Teraz si strašná.“ Bola to pravda. Bola celá červená a jej make-up sa trochu (dosť) rozmazal.
„Vďaka...vieš človeka povzbudiť.“ Konečne sa usmiala.
Vyšli sme z chrabromilskej klubovne a zamierili sme rovno do podzemia. Ako to bolo...okolo Slizolinovho obrazu...potom hipogrif....a potom? Rovno...no...a tu som stretla Malfoya.
„Kam teraz?“ spýtala som sa.
„Neviem...počkaj, niekto ide...“ Naozaj. Išiel SEVERUS!!! No...nič lepšie sme si nemohli želať. Aspoň nebudeme mať svedkov.
„Aella!“ zvolal, keď ma uvidel. Pridal do rýchleho kroku, no potom zbadal aj Lily a spomalil. „Lily?“ a normálne sa začervenal. Keby som ho tak už nevidela, asi by som odpadla.
„Poďte do klubovne.“ Povedal veselo.
„No...Severus...nie...radšej by sme...“ Myslíte, že ma počúval? Viedol nás po studenej chodbe, až kým sme nezastali pred nejakým obrazom.
Povedal heslo a vošli sme. Slizolinská klubovňa bola presne taká, ako všetci Slizolinčania. Chladná.
Usadil nás na kreslá a spýtavo sa na nás pozrel.
„No...ja...“ začala Lily.
„Áno?“
„Vieš...to pozvanie....“
„Ešte stále platí, ak to chceš vedieť...“
„No...ale...ja by som to chcela...hm...“ Ach Lily...vykokci sa už! „...odvolať.“ povedala a hľadela do zeme. Ja som však pozerala na Severusa a až som skoro dostala šok, keď som videla, ako jeho, už aj tak dosť bledá, tvár zbledla, až pripomínala voskovú figurínu. Čierne oči sa mu zúžili a pozeral sa na Lily nenávistne, tak, ako na Jamesa.
„A to si mi prišla povedať aj s doprovodom? Aby to vedelo čo najviac ľudí?“ škaredo sa uškrnul.
„Severus...jej to bolo naozaj ľúto...“ začala som.
„Hm...tak ľúto? Vieš čo, Aella, myslel som si, že si iná ako ostatní Chrabromilčania, že by si sa možno hodila aj k nám, ale teraz...“ pohŕdavo sa na mňa pozrel. „Teraz vidím, že som sa mýlil. A nie len v tebe. Vo vás oboch! Zmiznite! Aella, a už sa mi nikdy viac neukazuj na oči. Ani ty, humusáčka!“ zakričal na Lily.
„Toto už nikdy nepovedz!“ pozrela som sa mu priamo do očí. Zdalo sa mi, že sa trochu zahanbil, ale potom povedal: „Ty mi nebudeš nič prikazovať!“
To už sa ale všetci obyvatelia Slizolinu pozerali rovno na nás. „Čo zízate?“ oboril sa na nich Severus.
„Ty si dostal košom?“ spýtal sa ťahavo jeden obzvlášť veľký chalan. Goyle.
„Čo ťa do toho?“ odvrkol mu. Chytil ma surovo za ruku a ťahal ma preč. Pred obrazom zastal a otočil sa na mňa. „Si šťastná? Teraz to vie celá naša fakulta!“
„No a čo? Myslíš, že ma to zaujíma?“ hádala som sa s ním a úplne som zabudla na Lily. Tá iba hľadela raz na mňa, raz na neho a od údivu zabudla zavrieť ústa.
„Tak to by ťa malo zaujímať.“ Vyťahoval prútik. Rýchlo som vytiahla ten svoj.
„Aella,“ zašepkala Lily. „nerob to.“
„Daj pokoj, Lily.“ Povedala som možno trochu prudkejšie ako som chcela. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela a venovala som sa Snapovi.
„Čo urobíš? Pokúsiš sa ma zabiť?“ Smiala som sa. Určite by to nespravil a vedela som, ako ho rozčuľuje, keď sa mu niekto vysmieva. Účinok bol okamžitý.
„Nie. Niečo horšie!“ povedal bledými perami. Teraz vyzeral ako nejaký šialenec. Čierne oči sa mu leskli v biele tvári. Ustúpil o pár krokov dozadu, zdvihol prútik, no Lily rýchlo zvolala: „Accio Severusov prútik!“
„Ty si myslíš, že bez prútika ťa nemôžem začarovať?“ Smial sa mi do tváre. Dostala som strach. Videla som, čo spravil Jamesovi a nechcela som, aby sa to isté stalo aj mne.
„Lily...vráť mu ho.“ Povedala som potichu. Lily podala Severusovi prútik a ten rýchlo zvolal: „Vulnero pulmonem!“ Bolo to zvláštne. Akoby mi z pľúc zmizol všetok vzduch. Bolelo to. Veľmi, ale dýchať som mohla. No nemohla som rozprávať. Potom zamrmlal niečo ako „libero“ a bolesť prestala.
„Ty na mňa skúšaš svoje kúzla? Povedal si, že by si to neurobil!“ nemohla som uveriť tomu, čo mi Severus spravil. A ja som ho chcela zachrániť pred Remusom! Už takú chybu nikdy nespravím.
Severus sa pozrel niekam za mňa a oči sa mu rozšírili. Po chodbe sa blížil sám riaditeľ!
„Slečny...pán Snape...môžem vedieť, čo sa tu stalo?“
„Viete...on začaroval Aellu...“
„Ale predtým mi Evansová zobrala prútiť...“
„Severus niečo povedal a ja som...“
Vraveli sme jeden cez druhého. Riaditeľ nás však zastavil kývnutím ruky.
„Myslím, že to chce trest. Poďte za mnou.“ Povedal a viedol nás k Vstupnej hale.
„Dnes je zaujímavý deň. Už som chytil pána Pottera a Blacka...pána Malfoya ako sa ich snaží začarovať...a teraz vás...dnes je veľmi zaujímavý deň...“ mrmlal si popod nos. Zdalo sa mi, že sa nehnevá, dokonca mal v hlase náznak pobavenia.
Šli sme dlho, až sme zastavili pred kamennou príšerou.
„Ľadové myši.“ Povedal Dumbledore a príšera odhalila točité schodisko. „Prosím, počkajte ma v klubovni. Mám pocit, že niečo sa deje aj vonku...“
Vstúpili sme na schody a tie sa pohli. V riaditeľovej kancelárii už stáli James, Sirius a Lucius Malfoy. Spolu s Lily sme sa postavili ku Chrabromilčanom, Severus k Luciusovi.
„Čo ste spravili?“ spýtal sa Sirius.
„Čarovali. A čo vy?“ vyzvedala som.
„Chceli sme ísť do...hm...“
„Zakázaného lesa.“ Dokončil James. Videla som však, že to nie je pravda. Chceli ísť do Rokvillu.
„Aha...“
Riaditeľ sa už vracal a viedol so sebou Petra. „Tohto mladého muža som chytil, ako sa snaží dostať von z hradu...zrejme za pánom Potterom a Blackom.“ Usmial sa.
„Takže...je desať hodín. Večierka...mali ste byť dávno v posteliach...“ začal, keď sa usadli do svojho kresla. „Sedem ľudí za večer...mimoriadny úspech. Myslím, že najlepším trestom bude pre vás manuálna práca...treba rozdeliť známu dvojicu...spolu totiž napáchate viac škody ako troll...to znamená, že pán Potter a slečna Evasová..,“ bolo počuť Lilyn zhrozený vzdych, James sa usmieval ako slniečko. „vy dvaja budete pomáhať v kuchyni našim domácim škriatkom...bez čarovania...také dva týždne...Teraz pán Black a Snape,“ To nemyslí vážne! Veď sa pozabíjajú! „Vy by ste mohli...pomôcť nášmu hájnikovi...potrebuje denne zalievať záhradu a pomocníci sa mu vždy zídu...tiež dva týždne.“ Potom sa odmlčal. „Pán Malfoy a Petigrew...vyčistíte všetky trofeje v Sieni slávy. Myslím, že prútiky určite nebudete potrebovať.“ Potom sa pozrel na mňa. „A ešte nám tu ostáva jedna slečna....myslím, že madam Pomfreyová by sa potešila, keby jej niekto pomohol urobiť inventúru v liečivých prostriedkoch.“ Keď nám všetkým rozdal tresty, poslal nás do postelí. Lily si celú cestu do Chrabromilu mrmlala popod nos: „S Potterom!...To všetko kvôli tomu idiotovi! S Potterom! Dva týždne!...ako mohol....Potter!“
„Lily...nechaj to tak. Dva týždne prežiješ.“
„Asi ti uniklo, že o dva týždne začínajú skúšky!“
Tak to mi vážne uniklo. Takže...inventúra...mohla som obísť aj horšie...dúfam, že to zvládneme za pár dní.
Alice nás už čakala a bola hore, aj keď bolo veľa hodín.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa, len čo sme vošli do izby.
Lily jej všetko povedala a uložila sa, nadávajúc na Jamesa, spať. S Alice sme sa na seba usmiali a pobrali sme sa tiež do postelí.
Dlho som rozmýšľala. Chcela som iba pomôcť Lily...a tatko to dopadlo. Možno to bude na niečo dobré...ale...ako mohol riaditeľ vedieť, že sme dole v podzemí?
* * *
PS: Takže...v utorok mám ťažkú skúšku, takže dovtedy nebude nová kapitola. Ak by som však usúdila, že sa mi fakt vôbec, ani trochu, nechce učiť, možno nejakú prihodím v pondelok.
Platí to, čo predtým: posielajte mi sovky(veľa veľa soviek!) a hodnoťte mi Aellu.
Ďakujem veeeeeľmi pekne za tie sovky, čo mi doteraz prišli a dúfam, že sa Vám toto "dielo" páči aj naďalej.
Adios a pekný víkend.
Jinzy.
PS: tlačové a gramatické chyby si, prosím Vás, nevšímajte.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.