Kapitola:
Pridaná: 6.6.2011, 15:22:29
Čítaná: 1044×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Diana Michellová-Birellová, Kristie Vertová, Lee Jordan, George Weasley,...
Stručný dej: Dve dievčatá Diana (Nara Cissy) a Kristie (Kristie Gaunt) sa rozhodli ukázať vám, ako to bolo po vojne. Tieto mladé dámy, ale sú niečím výnimočné. Obe sú z inej vrstvy, ale z jednej fakulty- Bystrohlavu. Ale obidve sú po celej škole známe ako Výtržníčky, pretože stále majú v hlave plány ako domotať žiakom hlavy a rozveseliť tých, ktorí s atentátom nič nemajú...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Zoznámte sa! 2 » Pergamen a oheň 3 » Labyrint 4 » Rozhovor 5 » Jaskyňa 6 » Sama? 7 » Láska šialená 8 » Zloduch ďakujem... 9 » Súťaž 10 » Malfoy 11 » Zásnuby 12 » Výlet 13 » Zlá...

Venované všetkým, ktorí vedia, čo je pravá zábava :D

Ako sme s Diou sedeli na mojej posteli nad pergamenom a skúšali rôzne zaklínadlá, zrazu som povedala.

"Pamätáš sa na Weasleyovcov? Aké bolo ich heslo?"

Chcela som aby nám to dodalo odvahu, veď s ním aj mali pravdu. Dia sa však na mňa nechápavo pozrela a po tom sa jej celá tvá rozjasnila.

"Nič nie je nemožné, len je na to treba fantáziu," povedala a nevedomky poklopala prútikom po pergamene. Vtom sa na ňom objavil nápis: Fred a George Weasleyovci predstavujú: OSOBNÚ MAPU!!! Keď sme to prečítali, zhíkli sme.

"Ako si vedela, že je to ich?" spýtala sa ma ss nadšením Dia.

"Ver mi, že som to ani len netušila," usmiala som sa.

Otvorili sme mapu a zdreveneli sme. Bola to presná mapa Rokfortského hradu a ukazovala a to, kde sa rôzny ľudia práve v tento okamih nachádzajú. Opatrne som vytiahla prútik a šťuchla som do menovky s mojím menom. Nad mojou postavičkou sa zrazu zjavila tabuľka. Boli tam napísané moje presné myšlienky: Musím zistiť, ako to funguje...Čo to vlastn je?

"Waw," šepli sme s Diou zrazu naraz.

"Poďme to vyskúšať!" zvýskla, zobrala mapu a vyskočila z postele.

Vybehli sme s z našej klubovne držiac mapu pred sebou. Vtom som na mape uvidela Filchovu menovku, ako si to mieri k nám.

"Schovaj to," ukázala som na Filcha. Poslúchla ma. Prešli sme za roh a vyhli sme sa namrzenému Filchovi.

"Kristie," usmiala sa na mňa zrazu Dia. "Vďaka tomuto sa môžme dostať do Slizolinu!"

Objala som ju. "Dia, už som ti niekedy povedala, že tvoja genialita na nápady je úžastná?"

Jemne sa začervenala. Potom nastalo dlhé ticho. Prerušila ho až Dia.

"Mám nové kúzlo," usmiala sa na mňa. Otočila sa smerom k stene, vytiahla prútik a šepla: "Verkastom."

Na stene pred ňou sa zrazu začal tvoriť odkaz. Zdalo sa, že ho píše nejaká neviditeľná ruka. O chvíľu sa vrátime. V

"Na to si ako prišla?" spýtala som sa spokojne. Páčilo sa mi to.

"Nejde to zmyť a mení sa to podľa toho, čo chcem tomuto hradu odkázať," povedala Dia pyšne. Zrazu som začula kroky.

"Vytiahni mapu, niekto ide."

Našťastie to bol len prvák, Stanley McLorey. S Diou sme si sadli na lavičku.

"Ako to zmažeme? Čo keď nám to nejaký profesor alebo nejaká profesorka zoberie? Máme po sláve," povedala mi Dia.

"Skús niečo ako: Naše úmysly boli dokonané, alebo niečo podobné," napadlo ma.

Dia to skúsila a na naše prekvapenie sa tam najskôr zjavil nápis (INŠPIROVNÉ ZÁŠKODNÍKMI) a potom sa mapa zmazala.

"Kristie, vieš, že teraz držíme v rukách najväčší triumf našej kariéry?"

Nahlas sme sa začali smiať. .... Kristie

No ako sa tu tak dívam Kristie tu už napísala tú mapu a mne ostalo na krku dokončenie plameňa, ktorý sa mi strášne páči.

Ubehol už skoro týždeň odvtedy, čo som tu naposledy písala o tomto ohni. Odvtedy sa docela veľa vecí udialo a vykryštalizovalo tak, že sme to museli zmierniť, lebo nikto nevedel prejsť okolo neho. Znížili sme to len na malý stĺpec plameňa- znova po vzore tých bratov, ale oni majú taký močiar na piatom tuším, ale skoro nás chytila pani Norissová.

"Kec harpya! Kec!" odháňala ju Kristie a ja som rýchlo balila ostatné plamene do sklenených fliaš.

"Ponáhľaj sa! Práve si tú harpyu poslala za Filchom." vytkla som jej, zobrala jednu tašku, druhú som hodila po Kristie a zdrhali sme najkratšou cestou ku nejakej skrýši. Rýchlo som dostala náskok- a to len preto, že som najlepšie stíhačka- žena na škole za posledných 100 rokov. Akosi som nestihla zabrzdiť a preletela som cez gobelín múdrej čarodejnice Belie, do akejsi chodby. Kristie za mnou opatrne vošlaa bola tak isto očarená ako ja. Nikdy sme tu neboli. Položili sme si tašky na zem a prezerali si prázdne steny.

"Kam asi vedie?" rozčarovane sa opýtala Kristie.

"Psst! Filch išiel za nami!" šepla som schytila vaky a po špičkách som schmatla Vertovú a spolu sme išli ďalej po chodbe. Po pár krokoch sme už nič nevideli a tak mozog našej dvojky- Kristie, vytiahol naše plamienky, ktoré osvetlili veľký laborint.

"Odtiaľ sa dostaneme všade!" zvýskla som v strede a ostali sme tam celú noc. Na druhý deň sme vyšli spoza čarodejnice a pred Veľkou sieňou sa už niesli nové chýry o V-éčkach.

"Určite sú to dievčatá! Filch ich videl, ale stratili sa mu niekde na chodbách." veľavýznamne sa pred Sieňou na schodoch obzeral po dievčatách nejaký chlapec.

"Ale, čo tam robili?" opýtala sa nejaká malá prváčka.

"Zmenšovali ten oheň, aby sa nič nestalo. Aké šľachetné!"poznamenal rozprávač a my sme v ňom spoznali extrémne namysleného Slizolinčana.

"Hm.. zaujímavé, ale nehorím ani slovo." neodpustila som si zašepkať a odišla som za Kristie do Siene. ...Diana

[ » na začiatok « ]