Kapitola:
Pridaná: 4.6.2011, 11:21:02
Čítaná: 1277×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Sirius, Regulus, Voldemort...
Stručný dej: Regulusov priebeh života v období, keď sa stal smrťožrútom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

Kapitola: 1 » Hádka 2 » Podraz 3 » Dôsledky 4 » Trest

Regulus práve sedel za stolom v kuchyni domu a čítal Denného Proroka. Páčil sa mu titulok, v ktorom sa písalo, že smrťožrúti sú na slobode a minister Fudge nekladie veľkú nádej na ich dolapenie a varuje verejnosť, aby boli opatrní. Pousmial sa. Veď už čoskoro nebude dôvod na paniku.

Dočítal a nalial si ku svojim raňajkám zvyšok kávy. To už dnu vošiel aj jeho brat Sirius a rýchlo podišiel ku kanvici s túžbou po rannej káve.

„Ako vždy,“ dodal, keď videl prázdne dno.

Reglus mu iba zdvihol šálku na prípitok a vstal.

„Si šťastný, čo?“ spýtal sa ho Sirius.

Regulus sa obzrel a keď mu brat ukázal článok, ktorý pred chvíľou čítal, pochopil.

„Čo myslíš, Sirius?“

„Nemyslím si radšej nič, braček!“

Bolo jasné, že to skončí hádkou. Regulus na ňu ale nechcel dávať podnet, odmalička Siriusa rád provokoval. Páčil sa mu jeho nazlostený výraz, do ktorého sa pridala aj červená tvár.

„No?“ spýtal sa napokon Sirius.

„Nemám teraz na toto čas. Musím ísť!“ a vypochodoval z kuchyne. Sirius ho dobehol.

„Kam sa tak náhliš? Ideš za ním, však?“

Regulus pootočil hlavu.

„Možno,“ odpovedal. „Avšak ty si posledný, ktorému by som to hovoril.“

Sirius však pokračoval.

„Máš podobne, ako naša mamička komplexy z čistej krvi?“

Regulusovi sa roztiahla tvár do úsmevu. S týmto už bol Sirius ozaj trápny. Vždy, keĎ sa chcel hádať, otváral túto tému. A on mu odpovedal rovnako, ako vždy.

„Prepáč, že sa nestýkam s humusáckou zberbou, ako ty!“

A zároveň urobil niečo, čo ešte nikdy. Odpľul si k bratovym nohám.

No to už Sirius nevydržal. Hodil sa na Regulusa a spolu s ním spadol na zem. Bil Regulusa ako divý, všade, kam trafil. Brucho, boky, hlava... hlavne, že pocítil, čo mu tým chce povedať.

Regulus ho zo seba zhodil a pritlačil mu nohu na hruď.

„Nemyslíš, že si to trochu prehnal?“

„Ani v najmenšom!“

Regulus pokrútil hlavou a dal z neho nohu dole. Nerozlúčil sa s ním, ani jeden o také formality nestál. Odmiestnil sa.

Ocitol sa v starom dome, v izbe s krbom. Uprostred izby bolo kreslo otočené chrbtom k nemu. Okolo kresla stál s niekoľkými ľuďmi a čakal.

„Zdravím, Regulus!“ ozval sa hlas z kresla. Regulus sa ani nepohol. Hlas pokračoval.

„Som rád, že ste dnes všetci prišli. Zvolal som túto schôdzku kvôli jednej veci.“

Vstal z kresla a každému sa naň naskytol pohľad. Jeho sivá pokožka, hadí nos a červené oči vyvolávali nielen strach, ale aj rešpekt. Bol to lord Voldemort. Práve vystrel ruku s Denným Prorokom. Regulus vedel, čo tým chce povedať. To ten článok. Aj ostatní chápali.

„Je to síce pozitívum...“ začal Voldemort.

„To veru je!“ zaškriekal tučný muž v rohu. No hneď zmĺkol, keď naňho lord uprel svoj varovný výraz.

„Je to síce pozitívum,“ zopakoval. „Ale na strane druhej, ministerstvo o niektorých z vás vie.“

Nikto nič.

„Budem konkrétny. Regulus, Dolohov, Bellatrix a hlavne ty, Severus!“ ukázal na chudého čiernovlasého muža v rohu.

„Buďte opatrní!“

Všetci menovaní prikývli. Voldemort chvíľu usilovne premýšľal. Všetci prítomní tomu rozumeli. Toto robieval vždy, keď im chcel zadať prácu.

„No a,“ ozval sa. „Keďže vás menovaných spoznali určití ľudia, dúfam, že všetciviete, ktorí,“ dodal. Opäť prikývli.

„Dobre. Vy budete mať za úlohu ich odstrániť.“

„Prepáčte,“ začal Severus. „Chcete tým povedať, že mám zabiť Dumbledorea?“

Voldemort sa pousmial.

„Nie, nie, Severus! To je trochu priveľa, veď Dumbledore je mimoriadne mocný. Ale za to Karkarov má nejaké vypočítavé problémy. Ani sem dnes neprišiel.“

Severus rozumel. A aj Regulus vedel, čo má robiť. Chudák Sirius...

[ » na začiatok « ]